Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 367/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. , sp. zn. Rvp

5482/2012, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. až sp.

zn. vo veci namietaného porušenia zákazu diskriminácie upraveného v čl.

12 ods. 2 , porušenia základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, zákazu

diskriminácie upraveného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. marca 2012, v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. januára 2012, v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 24. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 23. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 10. mája 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. mája 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

5286/2012, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012,

28. mája 2012, 6. júna 2012 a 12. júna 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), vedené ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

5286/2012, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. a sp.

zn. až sp. zn. , ktorými namietal porušenie zákazu

diskriminácie upraveného v (ďalej len „“),

porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v , základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), zákazu diskriminácie upraveného v čl. 14 dohovoru a práva na

ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 2. marca 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 26. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 25. januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn a jeho uznesením z 25.

januára 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. januára

2012, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. januára 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. marca 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. marca 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 14. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. mája 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 10. mája 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. mája 2012.

Zo sťažností vyplýva, že okresný súd napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení

sťažovateľa ako súdneho exekútora z vykonania exekúcií v prospech oprávnenej –

spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „oprávnená“), v označených exekučných konaniach

z dôvodu jeho zaujatosti, pretože sťažovateľ bol v minulosti zamestnancom oprávnenej.

Okresný súd o vylúčení sťažovateľa rozhodol prihliadajúc na rozhodnutie ústavného súdu č.

k. -37 z 13. apríla 2011.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľ vo všetkých uvedených

prípadoch namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru, a to z dôvodu, že okresný súd rozhodol o jeho vylúčení ako súdneho exekútora

bez akéhokoľvek návrhu účastníkov konania, teda tak učinil ex offo, na čo podľa

sťažovateľa nemal oprávnenie. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd

svoje napádané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa týkalo

inej exekučnej veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), a tiež toto

rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľ mohol v konaní pred

ústavným súdom k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľovi

vyjadriť sa k nemu pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľa sú

tak napádané exekučné rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne.

V nadväznosti na uvedené tak mali byť podľa sťažovateľa porušené aj jeho „majetkové“

práva, resp. práva na ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom mu bolo podľa jeho

tvrdení odopreté legitímne očakávanie na odmenu za vykonanie predmetných exekučných

konaní, na vykonanie ktorých bol už poverený. Napokon podľa sťažovateľa okresný súd

v dôsledku uvedeného postupu „... zaobchádzal odlišne s fyzickou osobou – povinným na

strane jednej s sťažovateľom na strane druhej“.

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľ v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ním napádaných exekučných konaní bol porušený

zákaz diskriminácie upravený v a v dohovoru, ďalej že bolo

porušené jeho základné právo vlastniť majetok zaručené v , základné

právo na súdnu ochranu zaručené v , právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku zaručené v čl. 1 dodatkového

protokolu. V dôsledku uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil ním označené

rozhodnutia okresného súdu o jeho vylúčení ako súdneho exekútora z vykonávania exekúcií

v označených exekučných konaniach a vrátil veci okresnému súdu na ďalšie konanie a aby

mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom jednotlivom prípade po 1 000 €.

Sťažovateľ taktiež požadoval priznať mu úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až

sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. a z ich obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného

konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom, ku ktorému malo dôjsť

postupom okresného súdu v označených konaniach, ako aj jeho rozhodnutiami tým, že

okresný súd rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako povereného súdneho exekútora z úradnej

povinnosti a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, a tiež bez toho, aby mu umožnil

vyjadriť sa k jeho vylúčeniu. Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol iba odvolaním sa,

resp. „... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený

v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37...“, takže v konečnom dôsledku

podľa sťažovateľa okresný súd napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom skutkovom

zistení, pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. túto neposúdil podľa relevantnej

právnej normy, keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania sťažností sťažovateľa ( ), a dospel

k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to

možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. , ).

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento status mu priznáva

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorý v § 2

ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku

má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci,

postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom

poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou

je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto

skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska

funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny

exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri

výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb,

vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí

platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny

exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti

ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora z vykonávania

exekúcie z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej, teda

vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa

§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom

rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv,

a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ

nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané

rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa (mutatis mutandis , ,

).

Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným súdom

namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa ako

podané zjavne neoprávnenou osobou.

Pretože sťažnosti sťažovateľa boli odmietnuté ako celok a rozhodovanie o jeho

ďalších požiadavkách (zrušiť napadnuté rozhodnutia okresného súdu, vrátiť mu veci na

ďalšie konanie, priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ako aj trovy konania) je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo, bolo bez právneho významu týmito požiadavkami sa zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012