Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Er-254-2008.pdf
PDF · 75.67 KB
No categories available
24Er/254/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Martin Máčaj, IČO: 31 815 138, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému : Q. Q., bytom V. XXX, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zast. advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.306,51 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,43 Eur a to do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začala exekúcia, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 034113* zo dňa 3.4.2008 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.306,51 Eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. SR 7941/07 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 8.11.2007.
Súd následne uznesením č.k. 24Er/254/2008-11 zo dňa 24.1.2012 JUDr. Rudolfa Krutého z vykonania exekúcie vylúčil, a to na základe skutočnosti, že oprávnený bol v nie tak dávnej minulosti zamestnávateľom súdneho exekútora, pričom súd túto skutočnosť vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá vzbudzuje dostatočne dôvodné obavy o nezaujatosti súdneho exekútora. Zároveň súd vyzval oprávneného, aby označil nového súdneho exekútora, ktorého súd poverí vedením exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote súdny exekútor prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj oprávnený odvolania, v ktorých uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd rozhodol bez návrhu aj keď návrh bol potrebný a dôvody, pre ktoré rozhodnutie vydal, nikdy neexistovali. Ďalej oprávnený, aj súdny exekútor uviedli, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa odvoláva súd pri svojom rozhodnutí, predstavuje individuálne rozhodnutie, dotýka sa konkrétneho konania a teda zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takýto nález nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom k tomu, že odvolanie oprávneného a súdneho exekútora smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení súdneho exekútora, pričom proti takémuto rozhodnutiu odvolanie zákon nepripúšťa (§ 30 ods. 10 EP), v zmysle § 374 ods. 4 OSP sa zo zákona toto rozhodnutie zrušilo a opätovne vo veci rozhodol sudca. Uznesením sp. zn. 24Er/254/2008-30 zo dňa 28.1.2013 sudca rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, nakoľko podľa názoru súdu tu existujú pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k oprávnenému. Zároveň súd vyzval oprávneného, aby v stanovenej lehote označil nového exekútora, ktorého žiada poveriť vykonávaním exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.4.2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že oprávnený v súdom stanovenej lehote neoznačil nového súdneho exekútora, ktorého by súd poveril vykonaním exekúcie po tom, čo bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý právoplatne z vedenia exekúcie vylúčený, súd túto skutočnosť posúdil ako iný dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať a rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 1.5.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté pred týmto dátumom, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €. Podľa § 14 ods. 1 ,2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura., Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor dňa 14.5.2012 súdu doručil vyčíslenie trov exekúcie vo výške 141,13 Eur spolu s exekučným spisom. Súd preskúmal trovy vyčíslené exekútorom a dospel k záveru, že mu tieto nie je možné priznať v celej výške, z dôvodu že niektoré úkony uvedené v § 15 vyhlášky si uplatnil niekoľko násobne. Súd pri určovaní výšky priznaných trov postupoval v zmysle vyhlášky a priznal súdnemu exekútorovi 6 x paušálnu odmenu vo výške 3,32 Eur za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), i), j) čo spolu predstavuje sumu 19,92. Vzhľadom k tomu, že podľa §14 ods. 1 vyhlášky je odmena v tomto prípade najmenej 33,19 Eur, súd priznal odmenu exekútorovi vo výške 33,19 Eur.
Náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 47,61 Eur taktiež súd nepriznal v celej výške, nakoľko nebolo všetky preukázané. Súd mal za preukázané poštovné vo výške 5,50 Eur( 3 x 1,30 a 1x 1,60 Eur), telekomunikačné a internetové poplatky súd priznal v uplatnenej výške 5,00 Eur. Osobnú návštevu povinného 2 x spolu vo výške 32,01 Eur nepriznal súd vôbec, nakoľko podľa spisu sa uskutočnila len jedna návšteva a to dňa 15.1.2009 ale nebol v exekučnom spise uvedený čas aby sa dala vypočítať náhrada za stratu času ( § 23 ods. 1,2 vyhlášky) resp. náhrada cestovného ( absentoval príkaz na jazdu resp. cestovný lístok).
Na základe uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu nasledovne: Odmena podľa § 14 .................................... 33,19 Eur Náhrada hotových výdavkov § 22................ 10,50 Eur DPH 20% ................................................... 8,74 Eur SPOLU .................................................... 52,43 Eur
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.