Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)II. ÚS 90/2012
PDF · 134.29 KB
No categories available
II. ÚS 90/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B.,
vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn.
Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012, vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8 Er 876/2009 z 22. februára
2012, sp. zn. 8 Er 875/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 874/2009 z 22. februára 2012,
sp. zn. 8 Er 873/2009 z 22. februára 2012 a sp. zn. 8 Er 649/2009 z 22. februára 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012,
sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca
2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.
Rvp 2691/2012, sp. zn. Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012
a sp. zn. Rvp 2695/2012, ktorými namietal porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 2,
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného
súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 Er 876/2009 z 22. februára 2012,
sp. zn. 8 Er 875/2009 z 22. februára 2012, sp. zn. 8 Er 874/2009 z 22. februára 2012, sp. zn.
8 Er 873/2009 z 22. februára 2012 a sp. zn. 8 Er 649/2009 z 22. februára 2012 v časti
vylúčenia súdneho exekútora z exekúcie.
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd
napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,
čím zasiahol do ním označených základných práv. Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň
navrhol, aby sťažnosti vyhovel a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa
ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu postupom okresného súdu v označených
konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil,
veci vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
3. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného
poriadku.
4. Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
5. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 2691/2012, sp. zn.
Rvp 2692/2012, sp. zn. Rvp 2693/2012, sp. zn. Rvp 2694/2012 a sp. zn. Rvp 2695/2012
týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľ a okresný súd), pričom navyše sú takmer
identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľom, ako aj z hľadiska
právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny
záver.
6. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku
tohto uznesenia).
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12
ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom
a rozhodnutím okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol návrh oprávnenej na zmenu
súdneho exekútora z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej,
čo je okolnosť vylučujúca sťažovateľa z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku.
10. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady
meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde),
a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
11. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ
musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred
všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).
12. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je
štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej
činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť
výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie –
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len
právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú
tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré
by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný
dbať a rešpektovať základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc
vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných
práv ako v konaní pred súdmi.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený
a povinný iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.
14. Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny
exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.
Exekútor, ktorý nebol poverený vykonaním exekúcie, nemôže byť za žiadnych okolností
účastníkom exekučného konania, a to ani v prípade, ak exekučný súd rozhoduje o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
15. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd zamietol návrh
oprávneného na zmenu exekútora z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora
voči oprávnenej, teda vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je
súdny exekútor objektom rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom
žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania
(oprávneného).
16. Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že
sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú
namietané rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02,
I. ÚS 343/09, II. ÚS 245/2011).
17. Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným
súdom namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažností tieto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
18. Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou
uznesenia okresného súdu len v časti týkajúcej sa jeho vylúčenia z exekúcie. V časti
týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatenia súdneho poplatku ústavnú sťažnosť nepodal.
Aj v opačnom prípade by však pripadalo do úvahy jej odmietnutie pre neprípustnosť
z dôvodu zákonom danej možnosti podania účinného opravného prostriedku – odvolania.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012