Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 205/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

porušenia zákazu diskriminácie upraveného v a v

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. októbra 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. októbra 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. októbra 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. októbra 2012

a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. novembra 2012

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. januára

2013 a 7. februára 2013 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vedené

ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8660/2013, sp. zn. a sp. zn. , ktorými namietal porušenie

základného práva vlastniť majetok zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku zaručeného v čl.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods.

2 a v dohovoru postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. októbra 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. októbra 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. októbra 2012, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. októbra 2012 a v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. novembra 2012.

Zo sťažností vyplýva, že okresný súd napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení

sťažovateľa ako súdneho exekútora z vykonania exekúcií v prospech oprávnenej –

spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „oprávnená“), v označených exekučných konaniach z

dôvodu jeho zaujatosti, pretože sťažovateľ bol v minulosti zamestnancom oprávnenej.

Okresný súd o vylúčení sťažovateľa rozhodol prihliadajúc na rozhodnutie ústavného súdu č.

k. -37 z 13. apríla 2011.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľ vo všetkých uvedených

prípadoch namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru, a to z dôvodu, že okresný súd rozhodol o jeho vylúčení ako súdneho exekútora

bez akéhokoľvek návrhu účastníkov konania, teda tak učinil ex offo, na čo podľa

sťažovateľa nemal oprávnenie. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd

svoje napádané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa týkalo

inej exekučnej veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), a tiež toto

rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľ mohol v konaní pred

ústavným súdom k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľovi

vyjadriť sa k nemu pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľa sú

tak napádané exekučné rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne.

V nadväznosti na uvedené tak mali byť podľa sťažovateľa porušené aj jeho „majetkové“

práva, resp. práva na ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom mu bolo podľa jeho

tvrdení odopreté legitímne očakávanie na odmenu za vykonanie predmetných exekučných

konaní, na vykonanie ktorých bol už poverený. Napokon, podľa sťažovateľa okresný súd

v dôsledku uvedeného postupu „... zaobchádzal odlišne s fyzickou osobou – povinným na

strane jednej s sťažovateľom na strane druhej“.

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľ v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ním napádaných exekučných konaní bol porušený

zákaz diskriminácie upravený v a v dohovoru, ďalej že bolo

porušené jeho základné právo vlastniť majetok zaručené v , základné

právo na súdnu ochranu zaručené v , právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku zaručené v čl. 1 dodatkového

protokolu. V dôsledku uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil ním označené

rozhodnutia okresného súdu o jeho vylúčení ako súdneho exekútora z vykonávania exekúcií

v označených exekučných konaniach a vrátil veci okresnému súdu na ďalšie konanie a aby

mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom jednotlivom prípade po 1 000 €.

Sťažovateľ taktiež požadoval priznať mu úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné

sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom, ku ktorému malo dôjsť

postupom okresného súdu v označených konaniach, ako aj jeho rozhodnutiami tým, že

okresný súd rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako povereného súdneho exekútora z úradnej

povinnosti a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, a tiež bez toho, aby mu umožnil

vyjadriť sa k jeho vylúčeniu. Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol iba odvolaním sa,

resp. „... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený

v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37...“, takže v konečnom dôsledku

okresný súd podľa neho napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom skutkovom zistení,

pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. túto neposúdil podľa relevantnej právnej

normy, keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil.

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľ proti postupu

okresného súdu v označených konaniach a proti tým istým napádaným rozhodnutiam podal

obsahovo totožné sťažnosti (namietal porušenie tých istých práv), o ktorých ústavný súd

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. konal

a uzneseniami č. k. -24 z 20. septembra 2012 a č. k. -13

zo 7. februára 2013 ich odmietol z dôvodu, že ich sťažovateľ podal ako zjavne neoprávnená

osoba.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania z dôvodu, že ho podala zjavne

neoprávnená osoba je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24

písm. a) . Nejde však o podmienku konania, ktorú možno

dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie

a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako podaný

neoprávnenou osobou.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosti

sťažovateľa smerujúce opätovne proti postupu okresného súdu v označených konania a proti

označeným rozhodnutiam sú neprípustné, a preto ich po predbežnom prerokovaní odmietol

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013