Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 468/2012
PDF · 171.03 KB
No categories available
III. ÚS 468/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o., obe K.,
zastúpených advokátkou JUDr. K. P., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo 7. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta
2012 doručená sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo aj „namietané
rozhodnutie“) sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo 7. júna 2012, ktorým zamietol dovolanie
sťažovateliek proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 10 Co/328/20l0 z 15. decembra 2010. Dovolacím dôvodom bol aj dôvod uvedený
v § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to nesprávne
obsadený súd.
Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli:
«Rozvrh práce Krajského súdu... platný v roku 2010 v časti II. 2 Pravidlá určovania
zákonného sudcu v časti II.2.3 ustanovuje spôsob a pravidlá prideľovania veci vrátenej na
ďalšie konania a rozhodnutie tak, že vo veciach opakovane dôjdených krajskému súdu z
iného súdu/vyššieho alebo nižšieho stupňa/ platí zásada, podľa ktorej „vec ide za sudcom“,
ak pôvodný senát krajského súdu nie je zmenený, vec sa pridelí pôvodnému senátu a
sudcovi, ktorému bola pôvodne v senáte pridelená. Podľa poznámky sa veci opakovane
napadnuté krajskému súdu zapisujú pod novú spisovú značku.
Prvýkrát vo veci odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline 8 C/197/2005
rozhodoval Krajský súd v Žiline v senáte 8 Co a to dňa 31. 7. 2009 rozhodnutím
8 Co/180/2009, senát 8 Co na Krajskom súde v Žiline pracoval v tom istom zložení i v čase,
keď sa prideľovalo na rozhodnutie odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu v Žiline
8 C/197/2005-278.
V rozhodnutí krajského súdu 8 Co/180/2009 zo dňa 31. 7. 2009 bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, práve z dôvodu, že
prvostupňový súd nerozhodol o návrhu žalobcu o zámene účastníka na strane žalovaného.
Keď prvostupňový súd uznesením nepripustil po vrátení veci krajským súdom,
zámenu účastníkov na strane odporcu a navrhovateľ podal voči uzneseniu odvolanie, bola
vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu, ako vec opakovane dôjdená
bola zapísaná pod novú spisovú značku 10 Co 328/2010, nebola však už pridelená na
rozhodnutie pôvodnému senátu 8 Co. Bol porušený rozvrh práce Krajského súdu v Žiline v
časti II.2.3 upravujúcej spôsob a pravidlá prideľovania veci vrátenej na ďalšie konanie a
rozhodnutie a vo veci nerozhodoval zákonný sudca...
Dovolací súd správne konštatoval, že v danom prípade išlo o vec, ktorá bola
opakovane dôjdená krajskému súdu zo súdu nižšieho stupňa a k zmene pôvodného senátu
nedošlo a správne mala byť zapísaná do registra 8 Co občiansko právneho kolégia.
Zároveň však aplikoval vo svojom rozhodnutí časť II.2.1 pís. ch Rozvrhu práce
krajského súdu, ktorá obsahovala úpravu, že ak vec bola zapísaná do nesprávneho registra
v občianskom alebo správnom kolégiu, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do
správne určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania
vecí do pôvodného registra, a teda, podľa názoru dovolacieho súdu keďže v predmetnej veci
nedošlo do 30 dní od jej zapísania k prevedeniu do správneho registra bol vec oprávnený
dokončiť senát 10 Co, teda podľa môjho názoru nie zákonný sudca.
Časť II.2.1 Rozvrhu práce krajského súdu upravuje pravidlá určovania zákonného
sudcu v zmysle § 4 pís. b, 5 ods. 2 písm. a vyhl. č. 118/2005 Z. z., teda pravidlá pre
prideľovanie veci náhodným výberom, teda aj úprava II.2.1 pís .ch sa vzťahuje len na veci
prideľované náhodným výberom.
Pravidlá určovania zákonného sudcu v zmysle § 4 pís. b, § 5 ods. 2 pís. c/ vyhl.
118/2005 Z. z. teda pravidlá prideľovania veci vrátenej na ďalšie konanie upravuje časť
II.2.3 Rozvrhu práce krajského súdu v Žiline, čiže na prideľovanie veci vrátenej na ďalšie
konanie sa úprava časti II.2.1 pís. ch rozvrhu práce nevzťahuje, zákonným sudcom na
rozhodnutie vo veci bol teda senát 8 Co Krajského súdu v Žiline...
Keby sa aj úprava II.2.1 pís.ch vzťahovala na prideľovanie veci po vrátení na
odvolací súd túto by nebolo možné akceptovať, nakoľko by bola jednoznačne protiústavná
súd predsa nemôže napraviť svoju chybu tým, že konštatuje, že ak už chybu urobil a vec
nepridelil zákonnému sudcovi, teda porušil ústavné právo účastníka konania, a túto z
vlastnej nedbalosti neodstránil do 30 dní, je jeho nečinnosťou táto chyba zmazaná a jeho
pôvodne protiústavný postup je v súlade s ústavou. Takýto protiústavný vnútorný poriadok
súdu predsa nemôže byť platnou právnou normou. Opätovne podotýkam, že táto časť
interného predpisu súdu neupravuje pridelenie veci po jej opätovnom vrátení na ďalšie
konanie.
Procesný postup, v ktorom vo veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca je
nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1 Listiny... a
napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru a rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť
ústavne akceptovateľné.
Dovolací súd nesprávne aplikoval jednoduché právo, svojvoľne uplatnil úpravu,
ktorá sa na určovanie zákonného sudcu nevzťahovala a dokonca to bola úprava prijatá v
hrubom rozpore so základnými právami spravodlivého súdneho procesu.
Dovolací súd urobil taký výklad predpisu, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom
spravodlivosti, urobil ho v inom než v zákonom ustanovenom právnom myslení. Takýmto
konaním zasiahol do mojich ústavných práv na spravodlivé súdne konanie a do môjho
práva na zákonného sudcu.»
V petite sťažnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že
„1. Základné právo Spoločnosti D., s. r. o. na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru..., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 Ústavy..., čl.
38 ods. 1 Listiny... uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo dňa 7. 6. 2012
porušené bolo.
2. Základné právo Spoločnosti D., s. r. o. na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., nebyť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 Ústavy... čl. 38 ods. 1 Listiny...
uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo dňa 7. 6. 2012 porušené bolo.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo dňa 7. 6. 2012 sa zrušuje a
vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľom trovy súdneho konania v sume
269,58 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. K. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľky v sťažnosti namietali, že uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 62/2011 zo 7. júna 2012, ktorým zamietol ich dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 10 Co/328/20l0 z 15. decembra 2010, bolo porušené ich základné
právo na súdnu ochranu, právo na zákonného sudcu (nebyť odňatý zákonnému sudcovi)
a právo na spravodlivé súdne konanie. Porušenie označených práv sťažovateľky
odôvodňujú tým, že najvyšší súd „nesprávne aplikoval jednoduché právo“ a „urobil taký
výklad predpisu, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti“.
Sťažovateľky porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odvodzovali a odôvodňovali najmä
porušením základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy
(čl. 38 ods. 1 listiny).
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že najvyšší súd zamietol
dovolanie sťažovateliek podľa § 243 ods. 1 OSP, ktorým namietali procesné vady konania
pred krajským súdom.
Z jeho rozhodnutia okrem iného vyplýva, že «Okresný súd Žilina uznesením z 2. júla
2010 č. k. 8 C 197/2005... nepripustil vstup D., s. r. o... do konania ako žalovaného
namiesto doterajšieho žalovaného D., s. r. o... V odôvodnení uviedol, že na zámenu
účastníka na strane žalovaného nie sú splnené predpoklady v zmysle § 92 ods. 4 O. s. p...
Proti výroku... o nepripustení zámeny účastníka na strane žalovaného podal žalobca
odvolanie.
Krajský súd v Žiline uznesením z 15. decembra 2010 sp. zn. 8 Co 328/2010 uznesenie
súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a konanie zastavil.
Toto uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním D., s. r. o... ako i D., s. r. o...
Uviedli, že o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 8. októbra 2008 č. k. 8 C
197/2005-219 rozhodol senát 8 Co Krajského súdu v Žiline (uznesenie z 31. júla 2009 sp.
zn. 8 Co 180/2009) a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 2. júla 2010 č. k.
8 C 197/2005-278 o nepripustení zámeny účastníka rozhodol senát 10 Co Krajského súdu...
v inom zložení ako bol pôvodne senát 8 Co, čím podľa ich názoru vo veci rozhodoval
nezákonný sudca...“. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí na s. 4 až 5 ďalej uviedol, že sa
«osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou v dovolaní
výslovne namietanou (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Pri skúmaní jej existencie z hľadiska § 237
písm. g/ O. s. p. dovolací súd vychádzal z toho, že o nesprávne obsadenie súdu ide nielen
vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď
samosudca alebo senát v inom než predpísanom zložení, ale tiež vtedy, keď vec prejedná a
rozhodne sudca, ktorý nie je zákonným sudcom (viď čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). Zákonným sudcom je sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov
vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú - ktorú vec prejednať a rozhodnúť;
ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami
všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť.
Zloženie senátov súdov, ktoré rozhodujú o opravných prostriedkoch, nie je nemenné
a v nadväznosti na zmeny okolností na strane súdu (môže ísť napríklad o vytvorenie nových
senátov alebo zrušenie existujúcich senátov) alebo jeho sudcov (napríklad preloženie a
dočasné pridelenie sudcov alebo ich práceneschopnosť) môže podliehať zmenám. So
zreteľom na potrebu zabezpečenia riadnej činnosti rozvrhy práce súdov predpokladajú aj
možnosť zmeny pridelenia určitej veci (napríklad v prípade nerovnomerného zaťaženia
sudcov alebo senátov). Podstatné pri tom ale je, aby zmena bola uskutočnená v súlade so
zákonom a rozvrhom práce.
Dovolací súd zistil, že Krajský súd v Žiline predmetnú vec rozhodol 15. decembra
2010 v senáte 10 Co v zložení, zodpovedajúcom zákonu a Rozvrhu práce Krajského súdu v
Žiline na rok 2010 v znení jeho dodatkov. Tento rozvrh práce v časti II označenej ako
„Pravidlá určovania zákonného sudcu“ v bode II.2.1 písm. ch/, zmenenej dodatkom
účinným od 15. marca 2010, stanovuje, že ak bola vec zapísaná do nesprávneho registra v
občianskoprávnom alebo v správnom kolégiu, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu
súdu do správne určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa
zapísania veci do pôvodného registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k
prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca
podľa pôvodného pridelenia. I keď v danom prípade išlo o vec, ktorá bola opakovane
dôjdená krajskému súdu zo súdu nižšieho stupňa a k zmene zloženia pôvodného senátu
nedošlo a správne mala byť zapísaná do registra 8 Co občianskoprávneho kolégia, od jej
opätovného nápadu na krajský súd (22. septembra 2010) nedošlo do 30 dní od jej zapísania
do pôvodného registra, a preto bol v zmysle vyššie uvedeného bodu II.2.1. písm. ch/ rozvrhu
práce oprávnený vec dokončiť senát podľa pôvodného pridelenia, teda senát 10 Co.
Neobstojí preto námietka dovolateľov o vade konania podľa § 237 písm. g/ O. s. p.».
Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že
nemá žiadny relevantný dôvod do tohto rozhodnutia zasahovať, pretože je legitímne
a zrozumiteľné. Citované závery najvyššieho súdu nemožno označiť za zjavne
neodôvodnené a arbitrárne a ústavný súd z obsahu nezistil takú skutočnosť, že by nimi
mohlo alebo malo dôjsť k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivé súdne konanie, resp. k porušeniu ich základného práva nebyť odňatý
ich zákonnému sudcovi.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) by došlo vtedy, ak
by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 8/01), alebo ak by
v prípade opravných konaní všeobecný súd odmietol opravný prostriedok, alebo zastavil
o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti
s napadnutým súdnym rozhodnutím, čo však nie je evidentne prípad sťažovateliek.
Ústavný súd tiež stabilne zotrváva na názore, že obsahom práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho
konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že za zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy zásadne treba považovať toho, kto bol určený na prerokovávanie
veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto
pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak
aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných
sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02, III. ÚS 295/08).
Ústavný súd sa s argumentáciou sťažovateliek v sťažnosti nestotožňuje a konštatuje,
že najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie zamietol správne a v rámci odôvodnenia
napadnutého uznesenia okrem iného vecne skúmal osobitne aj námietky sťažovateliek
týkajúce sa nesprávne obsadeného súdu v konaní pred odvolacím súdom a primeraným
spôsobom sa s nimi vysporiadal. K zmene senátu došlo na základe právnej úpravy
regulujúcej organizáciu práce súdu (rozvrhu práce). Ako najvyšší súd správne konštatoval,
vec, ktorá bola opätovne doručená krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní, mala
byť zapísaná do iného senátu (8 Co), ale keďže do 30 dní od jej zapísania do registra
nedošlo k zapísaniu do pôvodného registra, v zmysle platného rozvrhu práce krajského súdu
[bod II. 2. 1 písm. ch)], bol krajský súd oprávnený vec dokončiť v senáte, ktorému bola vec
po opätovnom doručení zapísaná. To, že sťažovateľky sa s výkladom najvyššieho súdu
v danom prípade nestotožňujú, ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich označených práv
podľa ústavy, listiny a dohovoru.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu podľa názoru ústavného
súdu vyplývajú zákonné dôvody a bez ohľadu na to, či je aplikácia právnej úpravy
regulujúcej organizáciu práce súdu v danom prípade správnou alebo jedinou možnou,
nevzhliada ústavný súd v takejto úvahe znaky svojvoľnosti ani zjavnej neodôvodnenosti
takej intenzity, ktorá by viedla k možnosti vysloviť porušenie základného práva
sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako
zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012