Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 468/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o., obe K.,

zastúpených advokátkou JUDr. K. P., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na zákonného sudcu podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 7. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2012 doručená sťažnosť obchodných spoločností D., s. r. o., a D., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na zákonného sudcu podľa a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo aj „namietané

rozhodnutie“) sp. zn. zo 7. júna 2012, ktorým zamietol dovolanie

sťažovateliek proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 15. decembra 2010. Dovolacím dôvodom bol aj dôvod uvedený

v (ďalej len „OSP“), a to nesprávne

obsadený súd.

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Rozvrh práce Krajského súdu... platný v roku 2010 v časti II. 2 Pravidlá určovania

zákonného sudcu v časti II.2.3 ustanovuje spôsob a pravidlá prideľovania veci vrátenej na

ďalšie konania a rozhodnutie tak, že vo veciach opakovane dôjdených krajskému súdu z

iného súdu/vyššieho alebo nižšieho stupňa/ platí zásada, podľa ktorej „vec ide za sudcom“,

ak pôvodný senát krajského súdu nie je zmenený, vec sa pridelí pôvodnému senátu a

sudcovi, ktorému bola pôvodne v senáte pridelená. Podľa poznámky sa veci opakovane

napadnuté krajskému súdu zapisujú pod novú spisovú značku.

Prvýkrát vo veci odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline

rozhodoval Krajský súd v Žiline v senáte 8 Co a to dňa 31. 7. 2009 rozhodnutím

, senát 8 Co na Krajskom súde v Žiline pracoval v tom istom zložení i v čase,

keď sa prideľovalo na rozhodnutie odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu v Žiline

-278.

V rozhodnutí krajského súdu zo dňa 31. 7. 2009 bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, práve z dôvodu, že

prvostupňový súd nerozhodol o návrhu žalobcu o zámene účastníka na strane žalovaného.

Keď prvostupňový súd uznesením nepripustil po vrátení veci krajským súdom,

zámenu účastníkov na strane odporcu a navrhovateľ podal voči uzneseniu odvolanie, bola

vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu, ako vec opakovane dôjdená

bola zapísaná pod novú spisovú značku , nebola však už pridelená na

rozhodnutie pôvodnému senátu 8 Co. Bol porušený rozvrh práce Krajského súdu v Žiline v

časti II.2.3 upravujúcej spôsob a pravidlá prideľovania veci vrátenej na ďalšie konanie a

rozhodnutie a vo veci nerozhodoval zákonný sudca...

Dovolací súd správne konštatoval, že v danom prípade išlo o vec, ktorá bola

opakovane dôjdená krajskému súdu zo súdu nižšieho stupňa a k zmene pôvodného senátu

nedošlo a správne mala byť zapísaná do registra 8 Co občiansko právneho kolégia.

Zároveň však aplikoval vo svojom rozhodnutí časť II.2.1 pís. ch Rozvrhu práce

krajského súdu, ktorá obsahovala úpravu, že ak vec bola zapísaná do nesprávneho registra

v občianskom alebo správnom kolégiu, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do

správne určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania

vecí do pôvodného registra, a teda, podľa názoru dovolacieho súdu keďže v predmetnej veci

nedošlo do 30 dní od jej zapísania k prevedeniu do správneho registra bol vec oprávnený

dokončiť senát 10 Co, teda podľa môjho názoru nie zákonný sudca.

Časť II.2.1 Rozvrhu práce krajského súdu upravuje pravidlá určovania zákonného

sudcu v zmysle pís. b, 5 ods. 2 písm. a vyhl. č. , teda pravidlá pre

prideľovanie veci náhodným výberom, teda aj úprava II.2.1 pís .ch sa vzťahuje len na veci

prideľované náhodným výberom.

Pravidlá určovania zákonného sudcu v zmysle § 4 pís. b, § 5 ods. 2 pís. c/ vyhl.

teda pravidlá prideľovania veci vrátenej na ďalšie konanie upravuje časť

II.2.3 Rozvrhu práce krajského súdu v Žiline, čiže na prideľovanie veci vrátenej na ďalšie

konanie sa úprava časti II.2.1 pís. ch rozvrhu práce nevzťahuje, zákonným sudcom na

rozhodnutie vo veci bol teda senát 8 Co Krajského súdu v Žiline...

Keby sa aj úprava II.2.1 pís.ch vzťahovala na prideľovanie veci po vrátení na

odvolací súd túto by nebolo možné akceptovať, nakoľko by bola jednoznačne protiústavná

súd predsa nemôže napraviť svoju chybu tým, že konštatuje, že ak už chybu urobil a vec

nepridelil zákonnému sudcovi, teda porušil ústavné právo účastníka konania, a túto z

vlastnej nedbalosti neodstránil do 30 dní, je jeho nečinnosťou táto chyba zmazaná a jeho

pôvodne protiústavný postup je v súlade s . Takýto protiústavný vnútorný poriadok

súdu predsa nemôže byť platnou právnou normou. Opätovne podotýkam, že táto časť

interného predpisu súdu neupravuje pridelenie veci po jej opätovnom vrátení na ďalšie

konanie.

Procesný postup, v ktorom vo veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca je

nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z , z Listiny... a

napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru a rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť

ústavne akceptovateľné.

Dovolací súd nesprávne aplikoval jednoduché právo, svojvoľne uplatnil úpravu,

ktorá sa na určovanie zákonného sudcu nevzťahovala a dokonca to bola úprava prijatá v

hrubom rozpore so základnými právami spravodlivého súdneho procesu.

Dovolací súd urobil taký výklad predpisu, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom

spravodlivosti, urobil ho v inom než v zákonom ustanovenom právnom myslení. Takýmto

konaním zasiahol do mojich ústavných práv na spravodlivé súdne konanie a do môjho

práva na zákonného sudcu.»

V petite sťažnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že

„1. Základné právo Spoločnosti D., s. r. o. na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods.

1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru..., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 ..., čl.

38 ods. 1 Listiny... uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 7. 6. 2012

porušené bolo.

2. Základné právo Spoločnosti D., s. r. o. na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1

... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru..., nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 ... Listiny...

uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 7. 6. 2012 porušené bolo.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 7. 6. 2012 sa zrušuje a

vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľom trovy súdneho konania v sume

269,58 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. K. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľky v sťažnosti namietali, že uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 7. júna 2012, ktorým zamietol ich dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu sp. zn. z 15. decembra 2010, bolo porušené ich základné

právo na súdnu ochranu, právo na zákonného sudcu (nebyť odňatý zákonnému sudcovi)

a právo na spravodlivé súdne konanie. Porušenie označených práv sťažovateľky

odôvodňujú tým, že najvyšší súd „nesprávne aplikoval jednoduché právo“ a „urobil taký

výklad predpisu, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti“.

Sťažovateľky porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru odvodzovali a odôvodňovali najmä

porušením základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

(čl. 38 ods. 1 listiny).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že najvyšší súd zamietol

dovolanie sťažovateliek podľa , ktorým namietali procesné vady konania

pred krajským súdom.

Z jeho rozhodnutia okrem iného vyplýva, že «Okresný súd Žilina uznesením z 2. júla

2010 č. k. ... nepripustil vstup D., s. r. o... do konania ako žalovaného

namiesto doterajšieho žalovaného D., s. r. o... V odôvodnení uviedol, že na zámenu

účastníka na strane žalovaného nie sú splnené predpoklady v zmysle ..

Proti výroku... o nepripustení zámeny účastníka na strane žalovaného podal žalobca

odvolanie.

Krajský súd v Žiline uznesením z 15. decembra 2010 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a konanie zastavil.

Toto uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním D., s. r. o... ako i D., s. r. o...

Uviedli, že o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 8. októbra 2008 č. k. 8 C

197/2005-219 rozhodol senát 8 Co Krajského súdu v Žiline (uznesenie z 31. júla 2009 sp.

zn. ) a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 2. júla 2010 č. k.

-278 o nepripustení zámeny účastníka rozhodol senát 10 Co Krajského súdu...

v inom zložení ako bol pôvodne senát 8 Co, čím podľa ich názoru vo veci rozhodoval

nezákonný sudca...“. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí na s. 4 až 5 ďalej uviedol, že sa

«osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou v dovolaní

výslovne namietanou ( ). Pri skúmaní jej existencie z hľadiska

písm. g/ dovolací súd vychádzal z toho, že o nesprávne obsadenie súdu ide nielen

vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď

samosudca alebo senát v inom než predpísanom zložení, ale tiež vtedy, keď vec prejedná a

rozhodne sudca, ktorý nie je zákonným sudcom (viď Slovenskej

republiky). Zákonným sudcom je sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov

vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú - ktorú vec prejednať a rozhodnúť;

ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami

všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť.

Zloženie senátov súdov, ktoré rozhodujú o opravných prostriedkoch, nie je nemenné

a v nadväznosti na zmeny okolností na strane súdu (môže ísť napríklad o vytvorenie nových

senátov alebo zrušenie existujúcich senátov) alebo jeho sudcov (napríklad preloženie a

dočasné pridelenie sudcov alebo ich práceneschopnosť) môže podliehať zmenám. So

zreteľom na potrebu zabezpečenia riadnej činnosti rozvrhy práce súdov predpokladajú aj

možnosť zmeny pridelenia určitej veci (napríklad v prípade nerovnomerného zaťaženia

sudcov alebo senátov). Podstatné pri tom ale je, aby zmena bola uskutočnená v súlade so

zákonom a rozvrhom práce.

Dovolací súd zistil, že Krajský súd v Žiline predmetnú vec rozhodol 15. decembra

2010 v senáte 10 Co v zložení, zodpovedajúcom zákonu a Rozvrhu práce Krajského súdu v

Žiline na rok 2010 v znení jeho dodatkov. Tento rozvrh práce v časti II označenej ako

„Pravidlá určovania zákonného sudcu“ v bode II.2.1 písm. ch/, zmenenej dodatkom

účinným od 15. marca 2010, stanovuje, že ak bola vec zapísaná do nesprávneho registra v

občianskoprávnom alebo v správnom kolégiu, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu

súdu do správne určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa

zapísania veci do pôvodného registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k

prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca

podľa pôvodného pridelenia. I keď v danom prípade išlo o vec, ktorá bola opakovane

dôjdená krajskému súdu zo súdu nižšieho stupňa a k zmene zloženia pôvodného senátu

nedošlo a správne mala byť zapísaná do registra 8 Co občianskoprávneho kolégia, od jej

opätovného nápadu na krajský súd (22. septembra 2010) nedošlo do 30 dní od jej zapísania

do pôvodného registra, a preto bol v zmysle vyššie uvedeného bodu II.2.1. písm. ch/ rozvrhu

práce oprávnený vec dokončiť senát podľa pôvodného pridelenia, teda senát 10 Co.

Neobstojí preto námietka dovolateľov o vade konania podľa ».

Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že

nemá žiadny relevantný dôvod do tohto rozhodnutia zasahovať, pretože je legitímne

a zrozumiteľné. Citované závery najvyššieho súdu nemožno označiť za zjavne

neodôvodnené a arbitrárne a ústavný súd z obsahu nezistil takú skutočnosť, že by nimi

mohlo alebo malo dôjsť k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a

práva na spravodlivé súdne konanie, resp. k porušeniu ich základného práva nebyť odňatý

ich zákonnému sudcovi.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu (podľa a práva podľa dohovoru) by došlo vtedy, ak

by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (), alebo ak by

v prípade opravných konaní všeobecný súd odmietol opravný prostriedok, alebo zastavil

o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti

s napadnutým súdnym rozhodnutím, čo však nie je evidentne prípad sťažovateliek.

Ústavný súd tiež stabilne zotrváva na názore, že obsahom práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , ,

, ).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že za zákonného sudcu

podľa zásadne treba považovať toho, kto bol určený na prerokovávanie

veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto

pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak

aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných

sudcov podľa (m. m. , , ).

Ústavný súd sa s argumentáciou sťažovateliek v sťažnosti nestotožňuje a konštatuje,

že najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie zamietol správne a v rámci odôvodnenia

napadnutého uznesenia okrem iného vecne skúmal osobitne aj námietky sťažovateliek

týkajúce sa nesprávne obsadeného súdu v konaní pred odvolacím súdom a primeraným

spôsobom sa s nimi vysporiadal. K zmene senátu došlo na základe právnej úpravy

regulujúcej organizáciu práce súdu (rozvrhu práce). Ako najvyšší súd správne konštatoval,

vec, ktorá bola opätovne doručená krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní, mala

byť zapísaná do iného senátu (8 Co), ale keďže do 30 dní od jej zapísania do registra

nedošlo k zapísaniu do pôvodného registra, v zmysle platného rozvrhu práce krajského súdu

[bod II. 2. 1 písm. ch)], bol krajský súd oprávnený vec dokončiť v senáte, ktorému bola vec

po opätovnom doručení zapísaná. To, že sťažovateľky sa s výkladom najvyššieho súdu

v danom prípade nestotožňujú, ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich označených práv

podľa , listiny a dohovoru.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu podľa názoru ústavného

súdu vyplývajú zákonné dôvody a bez ohľadu na to, či je aplikácia právnej úpravy

regulujúcej organizáciu práce súdu v danom prípade správnou alebo jedinou možnou,

nevzhliada ústavný súd v takejto úvahe znaky svojvoľnosti ani zjavnej neodôvodnenosti

takej intenzity, ktorá by viedla k možnosti vysloviť porušenie základného práva

sťažovateliek podľa a listiny, ako aj základného práva

podľa a práva podľa dohovoru po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012