Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 486/2012
PDF · 160.74 KB
No categories available
III. ÚS 486/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 11924/2012, sp. zn. Rvp 11925/2012, sp. zn. Rvp 11926/2012, sp. zn. Rvp 11927/2012,
sp. zn. Rvp 11928/2012, sp. zn. Rvp 11929/2012, sp. zn. Rvp 11930/2012, sp. zn.
Rvp 11931/2012, sp. zn. Rvp 11932/2012, sp. zn. Rvp 11933/2012, sp. zn. Rvp 11993/2012
a sp. zn. Rvp 11994/2012, zastúpenej spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná
konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
5 Er 274/2004 z 23. februára 2012, sp. zn. 5 Er 149/2009 zo 14. marca 2012, sp. zn.
5 Er 124/2004 zo 16. februára 2012, sp. zn. 12 Er 2121/2006 z 13. marca 2012, sp. zn.
12 Er 2142/2006 z 23. februára 2012, sp. zn. 8 Er 7/2009 z 20. marca 2012, sp. zn.
5 Er 7/2009 z 13. marca 2012, sp. zn. 3 Er 186/2003 z 27. januára 2012, sp. zn.
5 Er 315/2006 zo 7. februára 2012, sp. zn. 5 Er 136/2009 zo 14. marca 2012, sp. zn.
12 Er 267/2005 z 10. novembra 2011, sp. zn. 12 Er 2915/2006 z 13. februára 2012
a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 CoE 80/2012 z 24. mája 2012,
sp. zn. 6 CoE 47/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 15 CoE 78/2012 z 24. mája 2012, sp. zn.
8 CoE 75/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 15 CoE 88/2012 z 24. mája 2012, sp. zn.
11 CoE 57/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 11 CoE 48/2012 z 31. mája 2012, sp. zn.
25 CoE 57/2012 z 21. mája 2012, sp. zn. 11 CoE 45/2012 z 31. mája 2012, sp. zn.
15 CoE 95/2012 z 24. mája 2012, sp. zn. 7 CoE 5/2012 z 31. mája 2012 a sp. zn.
26 CoE 39/2012 z 30. apríla 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11924/2012,
sp. zn. Rvp 11925/2012, sp. zn. Rvp 11926/2012, sp. zn. Rvp 11927/2012, sp. zn.
Rvp 11928/2012, sp. zn. Rvp 11929/2012, sp. zn. Rvp 11930/2012, sp. zn. Rvp 11931/2012,
sp. zn. Rvp 11932/2012, sp. zn. Rvp 11933/2012, sp. zn. Rvp 11993/2012 a sp. zn.
Rvp 11994/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
24. a 30. augusta 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 11924/2012, sp. zn. Rvp 11925/2012, sp. zn.
Rvp 11926/2012, sp. zn. Rvp 11927/2012, sp. zn. Rvp 11928/2012, sp. zn. Rvp 11929/2012,
sp. zn. Rvp 11930/2012, sp. zn. Rvp 11931/2012, sp. zn. Rvp 11932/2012, sp. zn.
Rvp 11933/2012, sp. zn. Rvp 11993/2012 a sp. zn. Rvp 11994/2012, ktorými namieta
porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj
porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením Okresného súdu
Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 274/2004 z 23. februára 2012, sp. zn.
5 Er 149/2009 zo 14. marca 2012, sp. zn. 5 Er 124/2004 zo 16. februára 2012, sp. zn.
12 Er 2121/2006 z 13. marca 2012, sp. zn. 12 Er 2142/2006 z 23. februára 2012, sp. zn.
8 Er 7/2009 z 20. marca 2012, sp. zn. 5 Er 7/2009 z 13. marca 2012, sp. zn. 3 Er 186/2003
z 27. januára 2012, sp. zn. 5 Er 315/2006 zo 7. februára 2012, sp. zn. 5 Er 136/2009
zo 14. marca 2012, sp. zn. 12 Er 267/2005 z 10. novembra 2011, sp. zn. 12 Er 2915/2006
z 13. februára 2012 a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 15 CoE 80/2012 z 24. mája 2012, sp. zn. 6 CoE 47/2012 z 31. mája 2012,
sp. zn. 15 CoE 78/2012 z 24. mája 2012, sp. zn. 8 CoE 75/2012 z 31. mája 2012,
sp. zn. 15 CoE 88/2012 z 24. mája 2012, sp. zn. 11 CoE 57/2012 z 31. mája 2012,
sp. zn. 11 CoE 48/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 25 CoE 57/2012 z 21. mája 2012,
sp. zn. 11 CoE 45/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 15 CoE 95/2012 z 24. mája 2012,
sp. zn. 7 CoE 5/2012 z 31. mája 2012 a sp. zn. 26 CoE 39/2012 z 30. apríla 2012 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo aj „napadnuté rozhodnutia okresného
súdu“).
Z dvanástich sťažností sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka
poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní
vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že
dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči
sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových
zmluvách obsahujúce aj rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské
konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B., alebo tieto
pohľadávky sťažovateľky boli zabezpečené na základe dohody s dlžníkom notárskymi
zápisnicami. Rozhodcovské rozsudky tohto súdu alebo notárske zápisnice boli exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným
súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúciu.
V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutými uzneseniami vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd svojimi napadnutými rozhodnutiami
potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery
v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytla
ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na
jej právnu vec.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti
na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako
aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami
okresného súdu a krajského súdu.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 11924/2012 až sp. zn. Rvp 11933/2012, sp. zn. Rvp 11993/2012,
sp. zn. Rvp 11994/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného
súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu označených základných práv napadnutými
uzneseniami okresného súdu a krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú v podstate
totožné s jej argumentmi, ktoré použila v tisíckach sťažností, ktoré už riešil ústavný súd.
Vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, totožnosť použitej právnej argumentácie
sťažovateľky a totožnosť skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov v jednotlivých prípadoch, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom
na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch
sťažností sťažovateľky v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných
súdov (vylúčenie súdneho exekútora, zastavenie exekúcie pre neprípustnosť, pozn.) a ňou
použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody
odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností, a plne sa stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (vo veciach vedených napr. pod sp. zn. I. ÚS 382/2012,
II. ÚS 379/2011, III. ÚS 90/2011, III. ÚS 242/2011, IV. ÚS 446/2011, ako aj ďalších
rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností sťažovateľky), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené názory, preto
v podrobnostiach odkazuje na už uvedené svoje skoršie rozhodnutia.
Ústavný súd k veci dodáva, že sťažovateľka, resp. jej kvalifikovaný právny zástupca
napriek výzvam (napr. v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 347/2012, IV. ÚS 471/2012,
I. ÚS 380/2012), ako aj dôvodom uvedeným v odôvodneniach niektorých rozhodnutí
ústavného súdu týkajúcich sa obdobných sťažností sťažovateľky (napr. vo veciach
I. ÚS 283/2012, II. ÚS 215/2012, III. ÚS 302/2012 a podobne) opakovane doručila
ústavnému súdu svoje podania, ktoré neobsahujú povinné náležitosti sťažnosti, pričom
takéto opakované nerešpektovanie zákona kvalifikovaným právnym zástupcom
sťažovateľky je samo osebe dôvodom na odmietnutie sťažností sťažovateľky pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností sťažnosti sťažovateľky bez
podrobnejšej argumentácie odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a zjavnej
neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a v podrobnostiach odkazuje
na svoje skoršie rozhodnutia v obdobných veciach sťažovateľky.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012