Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 503/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia L., K., zastúpeného advokátom

JUDr. R. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. z 28. marca

2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici postupom a rozhodnutím sp. zn.

z 15. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Občianskeho združenia L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2012

doručená sťažnosť Občianskeho združenia L., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. z 28. marca 2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) postupom a rozhodnutím sp. zn. z 15. mája 2012.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému

súdu 3. januára 2012 domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Okresný súd vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré sťažovateľ v určenej lehote nezaplatil,

keďže už v žalobnom návrhu poukázal na skutočnosť, že je oslobodený od úhrady súdneho

poplatku podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“). Okresný súd napriek tejto skutočnosti uznesením č. k. -30

z 28. marca 2012 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd

uznesením č. k. -36 z 15. mája 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil,

keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď na danú vec

neaplikoval ustanovenie .

Podľa sťažovateľa okresný súd zasiahol do jeho základných práv najmä tým,

že pri výklade a aplikácii ustanovení nepostupoval v súlade

so zákonom. Krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími dôvodmi sťažovateľa

a jeho argumenty nemajú oporu v platnej legislatíve.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

«... Krajský súd v Banskej Bystrici sa podľa názoru sťažovateľa dostatočne

nevysporiadal s odvolacími dôvodmi sťažovateľa a odôvodnil svoje závery argumentmi,

ktoré nemajú náležitú oporu v platnej legislatíve, keď uviedol: „Oslobodenie od súdnych

poplatkov nastáva preto pre združenie na ochranu spotrebiteľov zo zákona iba v tom

prípade, keď združenie v konkrétnej prejednávanej veci pôsobí na ochranu spotrebiteľa,“.

Týmto si odvolací súd nekriticky prisvojil závery prvostupňového súdu a uplatnil

reštriktívny výklad ustanovenia § 4 ods. 2, písm. c) cit. zákona, stanovujúc tak ďalšie

podmienky nad rámec zákonnej úpravy.

Súd v danom prípade nemal podľa názoru sťažovateľa dostatočnú právomoc skúmať

iné podmienky, ako je tomu v prípade oslobodenia od súdneho poplatku na návrh účastníka

podľa , a preto po zistení, že sťažovateľ bol z hľadiska právnej formy

občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, mal zobrať na vedomie oslobodenie

subjektu od súdneho poplatku zo zákona a mal v súdnom konaní ďalej pokračovať...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici v súdnom konaní pod

spis. zn. porušil základné právo Občianskeho združenia L. na súdnu a inú

právnu ochranu zaručené v a právo spravodlivé

súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Zvolen a Krajskému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod spis. zn. sa prikazuje konať vo veci.

3. Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia Občianskemu združeniu L. vo výške 261,95 Eur na účet jeho advokáta

JUDr. R. B., B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podstatou námietok sťažovateľa sú tvrdenia o nesprávnom výklade a aplikácii

ustanovenia okresným súdom, ktorý si

osvojil aj odvolací súd a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu bez toho, aby sa

vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu, ústavný súd uvádza, že jeho preskúmaniu bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , , ).

V danom prípade namietané rozhodnutie okresného súdu bolo predmetom konania

krajského súdu v konaní o podanom odvolaní. V súvislosti s namietaným porušením

označeného základného práva je z ústavného hľadiska podstatné a určujúce preto len

preskúmanie postupu krajského súdu (obdobne napr. m. m. , ,

). Sťažovateľ teda uplatnil možnosť v ďalšom štádiu konania uplatniť

ochranu označených práv. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej

proti rozhodnutiu okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Ústavný súd po zoznámení sa s argumentáciou sťažovateľa preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu podľa § 219

ods. 1 (ďalej len „OSP“), pretože ho považoval za vecne

správne, a vo svojom rozhodnutí uviedol:

„Podľa od poplatku sú oslobodení nadácie

a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu

spotrebiteľov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku

dňu 03. 01. 2012 má každý spotrebiteľ právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi

v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a

presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti

voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov...

Z právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že ochranu

spotrebiteľských práv môžu na súde uplatňovať okrem samotných spotrebiteľov aj združenia

pôsobiace na ich ochranu. Novela č , vykonaná

rozšírila v okruh osôb oslobodených od platenia súdneho

poplatku zo zákona tak, že pod písm. c) zaradila aj združenia pôsobiace na ochranu

spotrebiteľov. Dôvodom bola skutočnosť, že združeniam založeným na ochranu

spotrebiteľov sa novelou priznalo právo

uplatniť práva spotrebiteľov na súde. Toto oprávnenie združení na ochranu spotrebiteľov je

činnosťou vo verejnom záujme podobne, ako je to v prípade charitatívnych, humanitárnych

a ekologických organizácií.

Zo stanov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca je občianske združenie, ktoré

bolo založené, na základe o združovaní občanov v znení neskorších,

predpisov a Ministerstvom vnútra zaregistrované dňa 23. 12. 2011 stým, že IČO mu bolo

pridelené na základe potvrdenia až 10. 01. 2012, t. j. po podaní žaloby. Z potvrdenia

o pridelení IČO vyplýva, že hlavnou jeho činnosťou je odvetvie ekonomickej činnosti. Podľa

čl. 2 stanov zameriava združenie svoju činnosť okrem iného aj na ochranu a pomoc

občanom vystupujúcim v spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa, keď ich

postavenie v týchto vzťahoch odôvodňuje obavu, že budú alebo by mohli byť ukrátení

na svojich právach, ktoré ako práva spotrebiteľa upravuje právny poriadok SR vrátane

medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že predloženými stanovami žalobca

síce preukázal skutočnosť, že združenie je založené okrem iného aj na ochranu

spotrebiteľov, avšak je treba zdôrazniť, že vykonávanie tohto jeho oprávnenia ako združenia

na ochranu spotrebiteľov by zásadne malo byť činnosťou vo verejnom záujme, pretože len

takejto činnosti v zmysle priznáva, a to

za splnenia konkrétnych predpokladov, osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Oslobodenie od súdnych poplatkov nastáva preto pre združenie na ochranu spotrebiteľov

zo zákona iba v tom prípade, keď združenie v konkrétnej prejednávanej veci pôsobí

na ochranu spotrebiteľa, a teda chráni a presadzuje v súdnom konaní oprávnené záujmy

spotrebiteľa zo spotrebiteľského vzťahu a uplatňuje práva zo zodpovednosti voči osobám,

ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov...“

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného

práva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo

na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,

že neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva.

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať

(napr. , , ).

Po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutím krajského súdu dospel ústavný súd

k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v časti napádajúcej rozhodnutie krajského súdu je zjavne

neopodstatnená.

V zmysle ustanovenia sú ex lege

oslobodené od súdnych poplatkov nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické

organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov. V zmysle stanov sťažovateľa

je jeho cieľom „podpora aktivít v oblasti vzdelávania a zabezpečovania pomoci svojim

členom vo všetkých oblastiach spoločenského bytia, pri riešení ich problémov vo forme

konzultácií a zabezpečovaní porád u odborníkov oprávnených takúto pomoc poskytovať...“

a jeho činnosť sa zameriava „okrem iného najmä na ochranu a pomoc občanom

vystupujúcim v spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa...“. V zmysle ustanovenia

je zrejmé, že v prípade väčšiny subjektov postačí

na oslobodenie od súdnych poplatkov ich určité zaradenie – napr. štátne rozpočtové

organizácie, štátne účelové fondy a pod. Pri niektorých subjektoch však nemožno vylúčiť

skúmanie jednak postavenia a podstaty činnosti, ktorú pod toto ustanovenie zaradené

subjekty vykonávajú, ako aj vecných hľadísk konkrétneho prípadu, najmä z hľadiska, či

v danom prípade ide o ochranu verejného záujmu.

K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov totiž nemožno pristupovať len

z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný

a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž

v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa

k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie

správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia

ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade

systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie

predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy

(napr. ).

Účelom právnej regulácie obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch je nesporne ochrana verejného a celospoločensky prospešného záujmu.

Ústavný súd po dôslednom preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia konštatuje,

že jeho závery korešpondujú so zmyslom a účelom uvedenej právnej normy. Krajský súd

v napadnutom uznesení uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe

potvrdenia rozhodnutia súdu nižšieho stupňa. Ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu

ustanovenia , ktoré by mohli vyvolať

účinky nezlučiteľné so základným právom podľa a právom podľa

ods. 1 dohovoru, a preto (aj pri zvážení dôsledkov takéhoto výkladu z hľadiska jeho dopadu

na princíp spravodlivosti) ústavný súd posúdil výklad krajského súdu ako ústavne

konformný.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označených základných práv, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012