Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 536/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenia a dohovoru postupom Okresného

súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“) v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v napadnutom konaní podaným návrhom

na vykonanie exekúcie z 11. marca 2010 požiadala súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 152 € s prísl. Súdny exekútor postupujúc podľa

procesnej úpravy obsiahnutej v Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne 26. apríla 2010 požiadal okresný

súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím došlo podľa sťažovateľky

k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nej v rámci priznanej

právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že táto vec podľa jej

názoru nevykazuje znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v tejto veci.

Sťažovateľka vzhľadom na z jej pohľadu neodôvodnenú činnosť a neefektívny

postup okresného súdu podala v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na svoju sťažnosť z 25. mája 2011 nedostala

od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené základné práva podľa

, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené

ustanovenia a dohovoru, zároveň aby prikázal okresnému súdu postupovať v tomto

konaní bez zbytočných prieťahov a napokon aby uložil okresnému súdu zaplatiť jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje, aby sťažovateľ preukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupoval

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch, teda že podal sťažnosť predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom

na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd je

sťažovateľ povinný využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr.

, ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal[a] písomne

ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu

proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnosti ústavnému súdu nepripojila fotokópie

sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 12. septembra 2012

vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, a zároveň ju upozornil na možnosť

odmietnutia sťažnosti podľa .

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním z 28. septembra 2012,

ku ktorému pripojila okrem iného kópiu podania označeného ako „Sťažnosť a podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu súdu – prieťahy v konaní na prieťahy v konaní“

z 30. augusta 2010, ktorá smerovala proti konaniu okresného súdu, ktoré sťažovateľka

identifikovala menom, priezviskom a rodným číslom povinnej, označila exekučný titul

a číslo, pod ktorým vedie konanie súdny exekútor, a uviedla aj dátum žiadosti o vydanie

poverenia. Označená sťažnosť z 30. augusta 2010 však nebola adresovaná orgánu štátnej

správy okresného súdu, a preto ju nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie

právneho prostriedku nápravy, ktoré zákon sťažovateľke účinne poskytuje.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postupom sťažovateľky

v okolnostiach danej veci nebola účinne splnená požiadavka namietania prieťahov v konaní

na orgáne štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd

zdôrazňuje, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má

za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv.“ (m. m. ).

Uvedené závery majú oporu aj v doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu,

súčasťou ktorej je právny názor, že prostriedok nápravy, s ktorým sa ako právny účinok

nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého porušenia základného práva alebo

slobody, nemá povahu účinného právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, teda takého právneho prostriedku, ktorý musí sťažovateľka vyčerpať skôr,

ako sa v konaní pred ústavným súdom môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127

(m. m. , ).

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu niet

dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti riadne uplatnenej podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch neumožnilo v danej veci účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej zdôrazňuje, že z § 63 ods. 1 zákona o súdoch

jednoznačne vyplýva, že sťažnosti uplatnené podľa § 62 ods. 1 tohto zákona vybavuje

predseda príslušného súdu, ktorý je ako jediný orgánom disponujúcim právomocou

meritórne vybavovať podané sťažnosti.

Keďže sťažovateľka v okolnostiach danej veci napriek tomu, že v konaní pred

okresným súdom bola kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu kvalifikovane neuplatnila,

resp. hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by tak urobila, a keďže ústavný súd

z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti

podľa došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako neprípustnú.

Ústavný súd napokon uvádza, že mu sťažovateľka predložila aj kópiu podania

označeného ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ z 23. novembra 2010 adresovanú

okresnému súdu, ako aj kópiu podania označeného ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“

z 25. mája 2011 adresovanú predsedovi okresného súdu spolu s kópiu podacieho hárku

pošty, z ktorého vyplýva, že sťažovateľka podala 25. mája 2011 na poštovú prepravu okrem

iného zásielku adresovanú okresnému súdu s podacím číslom 27401117. V predložených

kópiách oboch sťažností sa okrem iného zhodne uvádza, že sťažovateľka podáva sťažnosť

na prieťahy, pričom „zoznam jednotlivých konaní (s uvedením ich spisových značiek, osôb

povinných a dňa podania žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu) je uvedený

v prílohe tejto sťažnosti“. Sťažovateľka však ústavnému súdu nepredložila žiaden zoznam

konaní, z ktorého by bolo možné hodnoverným spôsobom overiť, či konkrétne v označenom

konaní predtým, ako podala sťažnosť ústavnému súdu, naozaj kvalifikovane uplatnila

sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť nemajú sťažovateľkou doručené kópie sťažností z 23. novembra 2010

a z 25. mája 2011 podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú

ani preukaznú hodnotu.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu a a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľka sťažnosťou namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom

z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti

s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,

že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru,

konštatuje, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu

sťažovateľkou označených základných práv podľa a , práva

podľa dodatkového protokolu a rovnako tak ani k porušeniu

a čl. 14 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012