Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 546/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C

99/2004, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2012 doručená sťažnosť P. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. V. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

občianskoprávneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení žalobcu. Sťažovateľ tvrdí, že „Porušovateľom môjho základného

práva je orgán verejnej moci a to OS Bardejov, ktorý svojim konaním porušil základné

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR ako aj

práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Svojim postupom v právnej veci žalobcu P. M.... c/a Ľ. P. – P., so sídlom B., o

zaplatenie 4 068,87 Eur s prísl.

OS Bardejov porušil základné práva sťažovateľa tým, že síce porušovateľ nebol

nečinný, ale svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní...“.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Žalobca sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02. 12. 2003 domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu 4 068,87 € (122 578,70 Sk), spolu

so 17,6 % úrokmi z omeškania od 03. 10. 2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01. 03. 2002 mu žalovaný zhotovil parketovú podlahu.

Z dôvodu vydúvania parkiet bola 02. 04. 2002 práca reklamovaná. Po čiastočnej oprave

došlo začiatkom mája 2002 k deštrukcii parkiet v obývacej izbe a v kuchyni. Dňa

29. 05. 2002 a 10. 06. 2002 žalovaný vykonal práce vedúce k náprave vzniknutej škody,

pričom dňa 15. 07. 2002 neuznal reklamáciu. Celkový nárok žalobcu pozostáva z nákladov

na nákup parkiet 573,59 € (17 280,-Sk), na nákup líšt 66,39 € (2 000,- Sk), nákladov

na prevedenie prác 890,86 € (26 838,- Sk), nákladov na znalecký posudok 58,44 €

(1 760,70 Sk), sťahovanie nábytku 39,83 € (1 200,- Sk), uskladnenie

nábytku od 01. 06. 2002 - 31. 03. 2003 1 792,47 € (54 000,- Sk), sťahovanie nábytku 49,79

€ (1 500,-Sk), ako aj zo súpisu predpokladaných nákladov na opravu podlahy v kuchyni -

597,49 € (18 000,- Sk).

Súd dňa 18. 02. 2004 žalobnému návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz

č. k. -17, voči ktorému podal žalovaný dňa 10. 03. 2004 odpor...“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ podrobne opisuje priebeh namietaného konania

pred okresným súdom (po podaní odporu), z čoho vyplýva, že vo veci samej okresný súd

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 18. februára 2011, ktorým zaviazal žalovaného

zaplatiť sťažovateľovi istinu 1 237,19 € spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od

3. októbra 2003 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na

označený rozsudok okresného súdu sťažovateľ uvádza, že „Okresný súd svoje rozhodnutie

síce písomne odôvodnil, ale závery súdu sú v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním

a príslušnými ustanoveniami . Súd v odôvodnení uvádza tvrdenia,

ktoré z dokazovania nevyplynuli a sú zjavne nepravdivé, účelové a v rozpore so

zápisnicami, z ktorých súd cituje. V rozsudku uvedený zistený skutkový stav je v rozpore s

odôvodnením súdu. Postupom súdu mi bola odňatá možnosť konať pred súdom...

Uvedené nepresné, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia okresného súdu, svedčia

minimálne o povrchnosti. Sudca si nenaštudoval spis primerane. Nedokázal sa zorientovať

v spore, tak do obsahu ako aj časovej následností udalostí, ktoré boli v spore dôležité.

Z toho vyplynuli nesprávne závery a posúdenie veci.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ formuluje konkrétne výhrady voči označenému

rozsudku okresného súdu.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ju ústavný súd

prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva P. M. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

SR v kontexte s ods. 11, Európskeho dohovoru a priamo aj toho práva

postupom OS Bardejov v konaní vedenom u neho pod. sp. zn. č. porušené bolo.

2) Ústavný súd prikazuje OS Bardejov, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ukladá OS v Bardejove povinnosť uhradiť P. M. trovy tohto konania vo výške

500 € za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je mu OS v Bardejove

povinný vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavný súd požiadal

predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. K sťažnosti sa vyjadrila

podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1612/2012 doručenom ústavnému

súdu 10. októbra 2012, v ktorom sa uvádza:

„Sťažovateľ P. M. vo svojej sťažnosti uvádza, že Okresný súd Bardejov porušil jeho

základné práva tým, že síce nebol v konaní vedenom pod spisovou značkou

nečinný, ale svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní a pre objasnenie

skutkového stavu v podstate opísal odôvodnenie rozsudku zo dňa 18. 2. 2011 číslo konania

-221, ktorým Okresný súd Bardejov rozhodol vo veci samej a namietal

správnosť tohto rozhodnutia, pričom o jeho odvolaní proti citovanému rozsudku bolo už

odvolacím Krajským súdom v Prešove rozhodnuté rozsudkom zo dňa 17. 5. 2012 číslo

konania -259. Čo sa týka sťažovateľom namietanej nečinnosti tunajšieho

súdu, k tomu udávam, že akceptujem, že v období od 05/2006 do 6. 9. 2007 došlo k určitých

prieťahom zo strany súdu, ktoré však boli zapríčinené personálnou zmenou dovtedy

konajúcej zákonnej sudkyne a jej odchodom na Krajský súd v Prešove a enormným

pracovným zaťažením zákonnej sudkyne, ktorej bola následne pridelená vec na vybavenie.

V období od 04/2009 do 25. 10. 2009 boli v konaní spôsobené prieťahy ustanoveným

znalcom, ktorý napriek výzvam súdu predložil písomný znalecký posudok oneskorene.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Z petitu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta:

1. Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom okresného súdu v konaní sp. zn. .

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak napadnutým rozhodnutím

alebo postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, ak neexistuje vzájomná príčinná súvislosť medzi napadnutým

rozhodnutím alebo napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ). Táto skutočnosť umožňuje preskúmať časť

sťažnosti smerujúcu proti namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. spoločne.

Na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od okresného

súdu spis, z ktorého zistil tieto skutočnosti relevantné na jeho rozhodnutie o tej časti

sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

1. Sťažovateľ je účastníkom občianskoprávneho konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcu.

2. Sťažovateľ doručil 2. decembra 2003 návrh na vydanie platobného rozkazu,

ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny v sume 122 578,70 Sk (4 068,87 €);

vec bola vedená pod sp. zn. . O návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd

platobným rozkazom z 18. februára 2004, proti ktorému podal žalovaný 10. marca 2004

odpor. Na tomto základe bola právnej veci sťažovateľa pridelená sp. zn.

a následne po prevedení veci do registra „C“ sp. zn. .

3. O návrhu sťažovateľa okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 18. februára 2011, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi istinu v sume

1 237,19 € spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od 3. októbra 2003 do zaplatenia v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku, a v prevyšujúcej časti ho zamietol. Označený rozsudok

okresný súd doručil sťažovateľovi 7. mája 2011a žalovanému 20. apríla 2011.

4. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 24. mája 2011 odvolanie proti jeho rozsudku

z 18. februára 2011.

5. Okresný súd doručil súdny spis Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa 5. septembra 2011.

6. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. mája 2012; označený rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. júla 2012.

6. Dňa 3. augusta 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu dovolanie.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie

stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, ,

), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(10. septembra 2012) okresný súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné

právo sťažovateľa podľa ani jeho právo podľa dohovoru,

keďže v tom čase už o návrhu sťažovateľ rozhodol rozsudkom z 10. februára 2011, pričom

aj o odvolaní sťažovateľa bolo už v tom čase právoplatne rozhodnuté (rozsudok krajského

súdu nadobudol právoplatnosť 7. júla 2012, pozn.), čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by mohlo

dôjsť aj neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s predkladaním dovolania

v predmetnej veci dovolaciemu súdu. Sťažovateľ však v sťažnosti nenamieta porušenie

označených práv postupom okresného súdu po doručení jeho dovolania (3. august 2012),

a preto ústavný súd tento postup okresného súdu pri predbežnom prerokovaní neposudzoval.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa v priamej príčinnej súvislosti s namietanými

prieťahmi, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , zdôrazňujúc, že „postupom súdu mi bola odňatá možnosť konať pred

súdom“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto

základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti

daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo

možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ).

Za okolností, keď ústavný súd odmietol sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejedanie záležitosti podľa dohovoru z dôvodov

uvedených v časti II.1 tohto uznesenia, nemohlo dôjsť (o to viac) z týchto dôvodov

postupom okresného súdu v namietanom konaní ani k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa , a preto aj v tejto časti odmietol pri predbežnom

prerokovaní sťažnosť podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že integrálnou

súčasťou základného práva podľa je aj právo na spravodlivé súdne

konanie, ku ktorého porušeniu mohlo vo veci sťažovateľa prípadne dôjsť samotným

rozhodnutím okresného súdu vo veci samej, t. j. rozsudkom okresného súdu

z 10. februára 2011. Sťažovateľ v sťažnosti nenamieta, že k porušeniu jeho základného

práva podľa došlo aj označeným rozsudkom. Bez ohľadu na túto

skutočnosť ústavný súd pripomína, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ). V danom

prípade mohol sťažovateľ podať proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že aj keby sťažovateľ bol namietal porušenie svojho základného

práva podľa označeným rozsudkom okresného súdu, musel by ústavný

súd túto časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2012