Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 157/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. D., Č., a J. M., Č., zastúpených advokátkou

JUDr. D. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

48 z 9. septembra 2008 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -48 z 9. septembra

2008 p o r u š i l základné právo M. D. a J. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a ich právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. M. D. a J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému z nich v sume

po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. D. a J. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,92 €

(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd

Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. D. P., Ž., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 31. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“) a J. M.

(ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „ústava) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.

-48 z 9. septembra 2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Navrhovatelia v rade 1) a 2) M. D. rod. M. a J. M. podali dňa 13. 01. 1997

návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti odporcom F. K. a spol.

Konanie v predmetnej veci je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. .

Na Okresnom súde v Čadci sa v predmetnej veci konali viaceré pojednávania, ktoré

vždy boli odročené na neurčito. Posledné pojednávanie sa konalo ešte v roku 2008, pričom

toto pojednávanie bolo taktiež odročené na neurčito. Od tohto roku Okresný súd v Čadci

vo veci nekonal.

Predsedovi Okresného súdu v Čadci dňa 10. 11. 2011 navrhovatelia zaslali sťažnosť

na prieťahy v konaní zo dňa 7. 11. 2011. (...)

Vzhľadom na mnoho súdnych sporov s odporcom v rade 1) F. K. týkajúcich sa

majetkových vysporiadaní spoločných nehnuteľností, závisí výsledok tohto konania, t. j.

rozhodnutie v predmetnej veci na iné konania. Keďže v predmetnej veci nebolo do dnešného

dňa rozhodnuté nie je možné pokračovať napr. v konaní vedeného na Okresnom súde

v Čadci pod č. k. . Zároveň poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľka v rade 1)

veľmi ťažko ochorela z neustálych psychických tlakov a súdnych sporov(...)

V súlade s

„“ súhlasíme s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania za prítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu(...)

Na záver chcem uviesť, že Ústavný súd už rozhodoval v roku 2005 v predmetnej veci

vedenej na Okresnom súde v Čadci pod č. k. ohľadom prieťahov v konaní, kedy

priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk. Ďalej Ústavný súd

v predmetnej veci rozhodol i v roku 2008, kedy sťažovateľke v rade 1) priznal finančné

zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk a sťažovateľovi v rade 2) sumu vo výške 70.000,- Sk.

Od rozhodnutia Ústavného súdu však aj naďalej dochádza k neúmerným a zbytočným

prieťahom v predmetnom konaní(...)

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky vydal nasledovný nález:

Základné právo M. D.(...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (...) a Dohovoru(...) postupom Okresného súdu v Čadci vo veci

vedenej pod č. k. porušené bolo.

Základné právo J. M.(...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (...) a Dohovoru(...) postupom Okresného súdu v Čadci vo veci

vedenej pod č. k. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva M. D.(...) finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. M.(...) finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ďalej navrhujem, aby nám súd uznesením priznal náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 468,40 € za 2 úkony právnej pomoci

(...).»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 1026/12 z 12. júla

2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu z 3. augusta

2012.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) mám za to, že od posledného nálezu v danej veci, aj napriek tomu, že

predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie 3 zákonným sudcom, títo aj

napriek rozsiahlosti spisového materiálu vyvinuli maximálne úsilie a konali vo veci

urýchlene a bez zbytočných prieťahov. Táto vec síce nevykazuje znaky zložitosti, možno však

konštatovať, že vec je skutkovo zložitá, a to vzhľadom na pomerne veľký počet účastníkov,

úmrtia v priebehu konania, čo si vyžaduje úkony súdu spojené so zisťovaním právneho

nástupníctva, zisťovaním adries účastníkov konania, ktorým nie je možné doručiť zásielky

z dôvodu, že z adries uvedených v návrhu sa vracajú závady v doručení - pobyt neznámy.

Dovoľujem si tvrdiť, že postupom súdu neboli spôsobené prieťahy v konaní.

Vo veci sťažnosti sťažovateľov netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla:

„(...) Sťažovatelia v plnom rozsahu i naďalej trvajú na svojej podanej sťažnosti,

nakoľko v predmetnej veci sa od podania sťažnosti nevykonávali žiadne im známe úkony

a vo veci naďalej dochádza k prieťahom. Z uvedeného dôvodu pokladajú svoju sťažnosť

za dôvodnú.

Zároveň žiadam, aby mi boli priznané trovy právneho zastúpenia (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. v období po rozhodnutí

ústavného súdu č. k. -48 z 9. septembra 2008:

Dňa 13. januára 1997 podali sťažovatelia na okresnom súde proti F. K., Č. (ďalej

len ,,odporca v 1. rade“), A. K., Č. (ďalej len ,,odporca v 2. rade“), V. C., Č. (ďalej len

,,odporca v 3. rade“), A. S., Č. (ďalej len ,,odporca vo 4. rade“), Ing. M. C., Č. (ďalej len

,,odporca v 5. rade“), V. C. ml., Č. (ďalej len ,,odporca v 6. rade“), a R. K., J. K., M. K.,

všetci na neznámom mieste (ďalej len ,,odporcovia v 7. až 9. rade“), žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

(...)

Dňa 10. septembra 2008 okresný súd zastavil konanie o návrhu na opätovné vydanie

predbežného opatrenia zo 14. augusta 2008 z dôvodu prekážky litispendencie.

Dňa 11. septembra 2008 okresný súd vyzval odporcov v 1. až 3. rade, aby sa vyjadrili

k odvolaniu podanému sťažovateľmi proti uzneseniu z 8. júla 2008 o zamietnutí návrhu

na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18. septembra 2008 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu, aby rozhodol

o opravnom prostriedku sťažovateľov proti uzneseniu z 8. júla 2008.

Dňa 30. júna 2009 odvolací súd potvrdil uvedené uznesenie okresného súdu.

Dňa 11. augusta 2009 bol spis z odvolacieho súdu vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby doložili dôkazy,

prípadne oznámili ďalšie svoje návrhy na vykonanie dokazovania.

Dňa 28. septembra 2009 bolo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z 30. júna 2009

podané dovolanie.

Dňa 11. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní

predložil splnomocnenie na zastupovanie pre dovolacie konanie.

Dňa 20. novembra 2009 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľa

na zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa 8. marca 2010 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) predložený spis s dovolaním proti rozsudku odvolacieho súdu z 30. júna 2009.

Dňa 3. mája 2010 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený,

pretože okresný súd po podaní dovolania opomenul viacero úkonov, na ktoré je povinný,

vrátane výzvy sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za dovolanie.

Dňa 18. mája 2010 predseda okresného súdu opatrením pridelil spis zákonnej

sudkyni JUDr. J. M. na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nástupu pôvodného

zákonného sudcu na výkon trestu odňatia slobody.

Dňa 19. mája 2010 zákonná sudkyňa vzniesla námietku svojej zaujatosti.

Dňa 28. mája 2010 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o námietke

zaujatosti.

Dňa 29. júna 2010 odvolací súd uznesením rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená

z prerokovávania a rozhodovania danej veci.

Dňa 2. augusta 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. augusta 2010 okresný súd zaslal odporcom dovolanie podané sťažovateľom

na vyjadrenie a vyzval aj sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za dovolanie.

Dňa 6. augusta 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie z 30. marca 1998, ktorým

ustanovil pre odporcov v 7. až 9. rade opatrovníčku.

Dňa 30. augusta 2010 okresný súd vyzval odporcov, aby sa v zmysle ustanovenia

a dohodli na spoločnom zástupcovi

a oznámili okresnému súdu jeho identifikačné údaje.

Dňa 16. septembra 2010 bol zaplatený súdny poplatok za dovolanie.

Dňa 7. decembra 2010 okresný súd ustanovil odporcom spoločného zástupcu.

Dňa 27. decembra 2010 po odstránení nedostatkov bol spis s dovolaním opätovne

predložený najvyššiemu súdu.

Dňa 12. mája 2011 najvyšší súd odmietol dovolanie.

Dňa 18. mája 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 22. augusta 2011 podpredseda okresného súdu opatrením pridelil spis zákonnej

sudkyni JUDr. A. P. na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 12. júna 2012 súd nariadil vo veci pojednávanie na 11. júl 2012.

Dňa 20. júna 2012 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní a zároveň požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania.

Dňa 21. júna 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu

„výzvy na zisťovanie v súvislosti s úmrtím a neznámym pobytom účastníkov konania“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napriek tomu, že

ústavný súd už svojimi nálezmi č. k. -30 z 8. októbra 2004 a č. k.

-48 z 9. septembra 2008 vyslovil porušenie a

dohovoru v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez

prieťahov.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ešte pred samotným preskúmaním a vyhodnotením posudzovanej veci

z pohľadu uvedených kritérií treba poznamenať, že keďže ústavný súd nálezom

č. k. -30 z 8. októbra 2004 a č. k. -48 z 9. septembra 2008 už

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , v danom prípade do úvahy prichádza posudzovanie prípadného

ďalšieho porušenia toho základného práva (ale aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) len za časové obdobie od ostatného

rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 9. septembra 2008.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z právneho hľadiska nesignalizuje jeho zložitosť,

pretože ide o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.

Avšak v spojení s potrebou vykonania ohliadky na mieste samom a vypracovaním

znaleckého posudku na ustálenie skutkového stavu, ako aj s prihliadnutím na pomerne

veľký počet účastníkov konania a úmrtie niektorých z nich možno konštatovať, že

prerokúvaná vec je do istej miery skutkovo (fakticky) zložitá. Doterajší neobyčajne zdĺhavý

priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej

zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -48

z 9. septembra 2008, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli v tomto období

svojím správaním k prieťahom v konaní. Doplňovali a upresňovali síce svoj žalobný návrh,

pretože sa v priebehu napadnutého konania menili pomery, a podali aj dovolanie, avšak

využitie možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho

súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom

konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už takmer 15 rokov je už

samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ústavný súd už svojimi nálezmi č. k.

-30 z 8. októbra 2004 a č. k. -48 z 9. septembra 2008 vyslovil

porušenie a dohovoru a prikázal okresnému súdu konať

v danej veci bez prieťahov.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v posudzovanej veci opakovane

neefektívne, keď najvyššiemu súdu doručil dovolanie sťažovateľa (podané 28. septembra

2009) až po pätnástich mesiacoch (27. decembra 2010), pretože najprv bol spis na tento účel

„predčasne predložený“ a neskôr zákonná sudkyňa neúspešne uplatnila námietku svojej

predpojatosti v danej veci. Za týchto okolností minimálne desať mesiacov bolo treba

pričítať na ťarchu okresného súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu

prispel okresný súd svojou nesprávnou a nesústredenou činnosťou. Navyše,

po dlhotrvajúcom doručení predmetného dovolania najvyššiemu súdu bol okresný súd aj

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný v období od 18. mája 2011 do 12. júna 2012

(trinásť mesiacov), pričom uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu je

v kontexte takmer 15 rokov trvania napadnutého konania ničím neospravedlniteľná, pretože

počas minimálne takmer dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda

k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým

v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojimi nálezmi č. k. -30

z 8. októbra 2004 a č. k. -48 z 9. septembra 2008 opakovane prikázal

okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať finančné zadosťučinenie každému vo výške 7 000 €,

ktoré odôvodňovali najmä tým, že ich právna neistota naďalej pretrváva, napriek tomu, že

od rozhodnutia v napadnutom konaní „závisia“ aj rozhodnutia v iných veciach, a okrem

toho sťažovateľka „veľmi ťažko ochorela z neustálych psychických tlakov a súdnych

sporov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä aj na povahu veci, považuje za primerané

vo výške po 5 000 € každému sťažovateľovi. Okrem uvedeného ústavný súd osobitne

prihliadol aj na to, že v napadnutom konaní už dvakrát musel vysloviť porušenie čl. 48

ods. 2 a a opakovane prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, napriek tomu postup v danej veci nebol organizovaný tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a skončená.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. novembra 2011, podanie

sťažnosti z 11. novembra 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného

súdu z 8. augusta 2012). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát

po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku

2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú 396,61 €. Základná sadzba tarifnej odmeny

bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých

osôb“, t. j. na sumu 198,30 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov

tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou sumu 396,60 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej

sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 79,32 €, a preto celkové trovy právneho

zastúpenia sťažovateľov predstavujú sumu 475,92 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012