Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 545/2012
PDF · 127.14 KB
No categories available
II. ÚS 545/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 9108/2012 až sp. zn. Rvp
9113/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu
majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er
729/2009 z 20. januára 2012, sp. zn. 9 Er 203/2008 z 2. januára 2012, sp. zn. 12 Er
128/2009 z 20. januára 2012, sp. zn. 17 Er 615/2007 z 8. februára 2012, sp. zn. 9 Er 11/2008
z 2. januára 2012 a sp. zn. 12 Er 869/2009 z 20. januára 2012 a postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 91/2012 z 21. marca 2012, sp. zn. 1
CoE 111/2012 z 21. marca 2012, sp. zn. 15 CoE 63/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 1 CoE
154/2012 z 30. marca 2012, sp. zn. 14 CoE 83/2012 z 11. apríla 2012 a sp. zn. 1 CoE
110/2012 z 21. marca 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9108/2012 až sp. zn. Rvp
9113/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
9108/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. júna 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené
pod sp. zn. Rvp 9108/2012 až sp. zn. Rvp 9113/2012, ktorými namietala porušenie
základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku
zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie zákazu diskriminácie
zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej
len „okresný súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 729/2009 z 20. januára 2012, sp. zn. 9
Er 203/2008 z 2. januára 2012, sp. zn. 12 Er 128/2009 z 20. januára 2012, sp. zn. 17 Er
615/2007 z 8. februára 2012, sp. zn. 9 Er 11/2008 z 2. januára 2012 a sp. zn. 12 Er 869/2009
z 20. januára 2012 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 91/2012 z 21. marca 2012, sp. zn. 1 CoE 111/2012 z 21.
marca 2012, sp. zn. 15 CoE 63/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 1 CoE 154/2012 z 30. marca
2012, sp. zn. 14 CoE 83/2012 z 11. apríla 2012 a sp. zn. 1 CoE 110/2012 z 21. marca 2012.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na
základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa
podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa
stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce
aj rozhodcovskú doložku boli na návrh sťažovateľky začaté rozhodcovské konania pred ňou
zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B.. Rozhodcovské rozsudky
tohto súdu boli exekučnými titulmi na vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe
poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie.
V priebehu exekučných konaní okresný súd napadnutými uzneseniami vyhlásil
exekúcie za neprípustné a zastavil ich. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami
potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery
v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec, a zároveň poskytla
ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na
jej právnu vec.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti
na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
Podaním doručeným ústavnému súdu 15. novembra 2012 sťažovateľka doplnila
sťažnosti o argumentáciu, že všeobecné súdy v napadnutých konaniach porušili jej základné
právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie aj tým, že nenariadili
vo veciach ústne pojednávanie napriek tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie
§ 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré takúto povinnosť (nariadiť pojednávanie) v prípade, ako je ten
sťažovateľkin, súdom ukladá.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 9108/2012 až sp. zn. Rvp 9113/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný
súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom všetkých sťažností je namietané porušenie základných práv sťažovateľky
zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupmi okresného súdu a krajského súdu a ich napadnutými
uzneseniami.
Vychádzajúc zo sťažností a z ich príloh ústavný súd konštatuje, že sťažnosti napriek
tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,
nespĺňajú náležitosti kvalifikovaných návrhov na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v zákone o ústavnom súde.
Sťažovateľka v rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnostiam
nepripojila kópie označených právoplatných rozhodnutí, a to napriek tomu, že ústavný súd
už vo viacerých svojich rozhodnutiach viackrát výslovne upozornil sťažovateľku na to, aké
náležitosti má obsahovať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (napr. vo veciach
III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012
a III. ÚS 320/2012).
Ústavný súd na tomto mieste podotýka, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka je právne zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom, má vedomosť (z predošlých rozhodnutí ústavného súdu v jej
obdobných veciach) o potrebe splnenia zákonom predpísaných náležitostí a bol jej
poskytnutý dostatočný časový priestor na ich splnenie, a napriek tomu predchádzajúce
rozhodnutia naďalej nerešpektuje a sťažnosti v tomto zmysle nedoplnila, ústavný súd jej
sťažnosti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012