Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 597/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť G. B., bez štátnej príslušnosti, toho času v Ú. v S.,

zastúpeného A, s. r. o., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 25. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. novembra 2012 doručená sťažnosť G. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 25. októbra 2012 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej

kontroly Policajného zboru U. z 1. augusta 2012 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona

č. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a umiestnený v Ú. S. (ďalej

len „predmetné zariadenie“). Následne 7. septembra 2012 sťažovateľ požiadal o udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a k uvedenému uvádza: „... je odo dňa požiadania o

udelenie azylu žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a ako žiadateľa o

udelenie azylu na území Slovenskej republiky ho nebolo možné a nie je možné

administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.“ Z dôvodu, že aj po požiadaní

o udelenie azylu je naďalej internovaný v predmetnom zariadení, sťažovateľ poukázal, že

„Podaním zo dňa 22. 10. 2012 podal... žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom Ú. S.

a žiadal o nariadenie jeho prepustenia... Konanie o jeho žiadosti bolo rozhodnutím

Najvyššieho súdu... sp. zn.: zo dňa 25. 10. 2012 zastavené z dôvodu, že

konanie na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je konaním o

zásahu odlišnom od rozhodnutia, t. j. sťažovateľ sa podľa právneho názoru Najvyššieho

súdu... nemal domáhať ochrany podľa Občiansky súdny

poriadok, ale podľa a nasl. , t. j.

Najvyšší súd... dospel k záveru, že zásah do práv sťažovateľa pochádza z rozhodnutia

Oddelenia hraničnej kontroly PZ U. č. p.: zo dňa 1. 8. 2012 o

zaistení sťažovateľa a nie z porušenia povinnosti Ú. S. prepustiť zaisteného cudzinca na

základe zániku účelu zaistenia.“.

3. Sťažovateľ k vyslovenému právnemu názoru najvyššieho súdu uviedol:

„... nezákonnosť obmedzenia osobnej slobody... nebola spôsobená rozhodnutím o zaistení...,

ale porušením povinnosti Ú. S. postupovať podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 a písm. d)

zákona o pobyte cudzincov, t. j. prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho

príslušníka tretej krajiny, ak zanikol účel zaistenia a povinnosti skúmať po celý čas

zaistenia, či trvá jeho účel. Nezákonný zásah do práv sťažovateľa nebol spôsobený

rozhodnutím o jeho zaistení, ani v dôsledku rozhodnutia o zaistení, ale v dôsledku porušenia

povinnosti príslušného orgánu konať podľa § 90 zákona o pobyte cudzincov.“ V ďalšom

poukazuje na príslušné zákonné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ku ktorým dôvodí:

„Samotný zákon o pobyte cudzincov predpokladá v § 90 ods. 2 písm. b) viacero dôvodov na

prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia Ú. S. Okrem

prepustenia na základe právoplatného rozhodnutia súdu predpokladá aj prepustenie

v prípade, ak zanikol účel zaistenia. Účel zaistenia pritom môže zaniknúť kedykoľvek

v priebehu zaistenia, t. j. aj vtedy, ak uplynula lehota na podanie riadnych opravných

prostriedkov proti rozhodnutiu o zaistení.“ V nadväznosti na uvedenú argumentáciu mal

najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa pristúpiť k prieskumu dôvodnosti jeho ďalšieho

obmedzenia osobnej slobody na podklade podaného návrhu, a nie konanie zastaviť

s poukázaním na využitie iného/ďalšieho účinného prostriedku nápravy, ktorým je/bolo

možné sa účinne brániť. Podľa názoru sťažovateľa: „Podanie žaloby na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia v danom prípade za daných okolností neprichádza do úvahy.

Jediným zákonným prostriedkom, na základe ktorého môže sťažovateľ uplatniť právo na

periodickú kontrolu zákonností ďalšieho pozbavenia osobnej slobody, je žaloba na ochranu

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Žiaden iný prostriedok sťažovateľ na

uplatnenie svojho Dohovorom garantovaného práva v zmysle slovenského právneho

poriadku k dispozícii nemá.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd... v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo G. B.

na preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody a nariadenia prepustenia, ak je

pozbavenie osobnej slobody nezákonné podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru...

2. Najvyšší súd... rozhodnutím zn. a Ú. S. porušil právo G. B. na

slobodu podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru...

3. G. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie článku 5 ods. 4

Dohovoru... v sume 20 000 EUR (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd... povinný

vyplatiť...

4. G. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za porušenie článku 5 ods. 1

Dohovoru... v sume 20 000 EUR {slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré sú Najvyšší súd Slovenskej

republiky a Ú. S. povinné vyplatiť...

5. Najvyšší súd... a Ú. S. sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie

sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

).

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa § 20 ods. 2 k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie navrhovateľa advokátom... V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa

udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil

splnomocnenie, ktoré oprávňuje, resp. z ktorého je zrejmé, že právny zástupca sťažovateľa

má oprávnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom predloženie

splnomocnenia je povinnou prílohou sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako to vyplýva

z .

11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012