Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 593/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. F., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. septembra

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. A. F. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. novembra 2012 doručená sťažnosť MUDr. A. F. (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom

texte aj „odporkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. septembra

2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

odporcu „v právnej veci navrhovateľa: J. D... B... o nariadenie predbežného opatrenia“

vedenej Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením z 24. mája 2012 návrhu vyhovel a uložil sťažovateľke povinnosť

zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami „zapísanými katastrálnym úradom

v B... katastrálne územie S... na liste vlastníctva č. 7189...“ . Súčasne uložil navrhovateľovi

povinnosť „podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 60 dní od doručenia

tohto rozhodnutia“. O odvolaní sťažovateľky z 29. júna 2012 rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -106 z 19. septembra 2012, ktorým „napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa“ potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Vzhľadom na arbitrárnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, nie je možné z jeho obsahu ani len

dôvodiť, ktorými konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi navrhovateľa sa súd prvého stupňa

vôbec zaoberal pri skúmaní podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, na základe

akých konkrétnych dôkazov mal za preukázanú bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľa,

a kde, komu a akým spôsobom sa mala sťažovateľka pokúšať scudziť nehnuteľnosť.

Argumenty sťažovateľky... boli uplatnené v podanom odvolaní...

Krajský súd ako súd odvolací sa však argumentmi sťažovateľky vôbec nezaoberal,

iba sa obmedzil na konštatovanie, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa...

Napadnuté rozhodnutie súdu druhého stupňa je arbitrárne, nakoľko súd neskúmal

a nedával ústavne konformné odpovede na právne a skutkovo relevantné námietky

sťažovateľky uvedené v odvolaní, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani

neuviedol, prečo tak neurobil...

Na základe uvedeného považujeme záver krajského súdu o naliehavej potrebe

dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania za neodôvodnený a arbitrárny. Takýto postup

je podľa nášho názoru nekompatibilný s SR...“

4. Podľa názoru sťažovateľky „Záver krajského súdu o naliehavej potrebe dočasnej

úpravy pomer účastníkov konania, ako aj záver o tom, že dôvodnosť nároku navrhovateľa je

v konaní osvedčená, sa... javí ako zjavne neodôvodnený, arbitrárny a nesúladný

s označenými právami podľa SR, a Dohovoru...

Porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces spočíva v tom, že

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu neobsahuje závery ktoré by dali jednoznačnú

odpoveď na všetky podstatné námietky sťažovateľky uvedené v odvolaní proti napadnutému

rozhodnutiu prvostupňového súdu. Rozhodnutie krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne

neodôvodnené, čím sa reálne nezabezpečilo uplatnenie základného práva sťažovateľky

podľa SR, a práva podľa Dohovoru.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Krajský súd...

uznesením č. k. -106 zo dňa 19. 9. 2012 porušil základné právo sťažovateľky

na súdnu ochranu garantované ... a právo na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Uznesenie Krajského súdu... č. k. -106 zo dňa 19. 9. 2012 sa zrušuje

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 19. septembra 2012, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu z 24. mája 2012 (pozri bod 2).

10. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto

predpisom v posudzovanej veci je (ďalej len „OSP“).

11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

13. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je

nesúhlas sťažovateľky so skutkovými a právnymi závermi vo veci konajúcich všeobecných

súdov, najmä s interpretáciou a následnou aplikáciou príslušných procesných zákonných

ustanovení v jeho právnej veci, najmä však (ako to možno vyvodiť z obsahu sťažnosti), § 74

ods. 1 a a .

14. Krajský súd namietaným uznesením z 19. septembra 2012 potvrdil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. mája 2012 (pozri bod 2). V odôvodnení svojho

rozhodnutia najprv oboznámil podstatu prvostupňového rozhodnutia a odvolaciu

argumentáciu sťažovateľky. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto: «Odvolací súd prejednal

vec podľa bez pojednávania podľa , a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred

rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania ( ) alebo po

začatí konania ( ) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však

dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená

individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba

za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako

pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci

samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by

znemožňoval buď vôbec alebo s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav.

V prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy

pomerov účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 2. 3. 2012

zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa účastníci zaviazali uzavrieť

kúpnu zmluvu do 7. 5. 2012. Na základe kúpnej zmluvy sa mal navrhovateľ stať výlučným

vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese B., obci B. - m. č. S., katastrálne

územie S., zapísanými Katastrálnym úradom v B., S. B.: nehnuteľnosti zapísané na LV č.

7189 a to: - rodinný dom súpisné číslo 5343, postavený na pozemku parcela registra „C“ č.

2

4596/16, - pozemok parcela registra „C“ č. 4596/6 - záhrady o výmere 501 m, - pozemok

2

parcela registra „C“ č. 4596/7 - záhrady o výmere 17 m, - pozemok parcela registra „C“

2

č. 4596/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m, - nehnuteľnosť zapísaná na LV

2

č. 4338 a to pozemok parcela registra „C“ č. 4596/5 - záhrady o výmere 522 m, -

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 4339 a to pozemok parcela registra „C“ číslo 4596/13 -

2

záhrady o výmere 87 m. Pri podpise zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bola

odporkyni vyplatená prvá časť kúpnej ceny 50 000 eur a následne čiastka 10 000 eur. K

uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo, napriek tomu, že každá zmluvná

strana vypracovala svoj vlastný návrh kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu navrhovateľ podal

dňa 30. 7. 2012 návrh na začatie konania na Okresný súd Bratislava I o nahradenie

vyhlásenia vôle odporkyne na uzavretie kúpnej zmluvy a o náhradu škody. Z obsahu spisu

taktiež vyplýva, že odporkyňa časť kúpnej ceny navrhovateľovi nevrátila a túto si ponechala

ako zmluvnú pokutu. Podľa vyhlásenia D. G. sú predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe

opätovne na predaj, pričom predaj je sprostredkovaný realitnou spoločnosťou... za kúpnu

cenu 1,7 mil. eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že obavy

navrhovateľa, týkajúce sa bezprostredného nebezpečenstva scudzenia predmetných

nehnuteľností odporkyňou na tretiu osobu sú vzhľadom k jej aktuálnemu správaniu

odôvodnené, čím navrhovateľ osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď je

dôvodná bezprostredná hrozba, že odporkyňa bude s nehnuteľnosťami nakladať a teda je

hrozba, že dôjde k predaju nehnuteľností. Odvolací súd má za to, že na účely ďalšieho

konania je vhodné zabezpečiť stabilitu účastníkov konania, pretože ďalšie nakladanie s

nehnuteľnosťami počas vedeného súdneho konania môže sťažiť postavenie navrhovateľa pri

uplatňovaní jeho práv.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219

ods. 2 potvrdil.»

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

(a s obsahom k sťažnosti pripojených písomností) konštatuje, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto

aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných

ustanovení zákona je namietané uznesenie krajského súdu aj náležite odôvodnené.

Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky

za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených práv, a preto

sťažnosť sťažovateľky podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

17. Ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že namietané

rozhodnutie krajského súdu nie je rozhodnutím v merite veci (navrhovateľ podal

30. júla 2012 okresnému súdu návrh na začatie konania o nahradenie vyhlásenia vôle

sťažovateľky na uzavretie kúpnej zmluvy a o náhradu škody – pozri časť odôvodnenia

uznesenia krajského súdu v bode 14) a sťažovateľka sa môže (bude môcť) domáhať nápravy

porušenia označených práv (alebo ochrany pred ich eventuálnym porušením) v ďalšom

(pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012