Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 571/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K., zastúpenej

advokátom JUDr. T. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júla 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. sp. zn.

z 30. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad K. (ďalej len „daňový úrad“)

rozhodnutím č. /Mikl zo 14. apríla 2010 vydal dodatočný platobný výmer,

ktorým vyrubil sťažovateľke ako platiteľke dane z pridanej hodnoty rozdiel z dane pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 2 763,12 €. Proti rozhodnutiu

daňového úradu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ktoré dodatočný

platobný výmer daňového úradu rozhodnutím č. I/223/12159-77791/2010/992517-r

zo 14. júla 2010 potvrdilo. Sťažovateľka podala na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) žalobu o preskúmanie rozhodnutia finančného riaditeľstva zo 14. júla 2010,

ktorý rozsudkom č. k. -91 zo 16. februára 2012 žalobu sťažovateľky

zamietol a nepriznal jej právo na náhradu trov konania.

Na základe odvolania sa sťažovateľky najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 30. júla 2012 potvrdil rozsudok krajského súdu č. k. -91 zo 16. februára

2012 a sťažovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd (prvostupňový súd) ani najvyšší súd (odvolací

súd) neodôvodnili a neuznali „Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 2008..., na

základe ktorej sme sa stali vlastníkom pohľadávky vo výške 6.845.905,- Sk voči spoločnosti

S. s.r.o. Rozhodnutím súdov naša spoločnosť iba na základe svojvôle bez právneho titulu

a jeho odôvodnenia prišla o sumu 1. 087. 907,80 Sk (33.111,92 €).“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na údajné chyby v rozhodnutí

krajského súdu, ako aj v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu, čím malo dôjsť

k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vydal tento nález:

„1. Základné právo I. a. s. v likvidácii na súdnu ochranu podľa , ods. 1

SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 30. 07.

2012 porušené bolo.

2. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa

30. 07. 2012 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

3. I. a. s. v likvidácii priznáva trovy konania, ktoré Najvyšší súd SR je povinný

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. T. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. júla 2012, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľky proti rozsudku

krajského súdu č. k. -91 zo 16. februára 2012, ktorým tento potvrdil

rozhodnutie finančného riaditeľstva č. I/223/12159-77791/2010/992517-r zo 14. júla 2010.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím štátneho orgánu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený tak možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorého by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež pravidelne zdôrazňuje, že nie je alternatívnou

a ani ďalšou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ). V dôsledku toho v konaní o ústavných

sťažnostiach nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu

vrátane posúdenia skutkových otázok, pretože jeho úlohou nie je zastupovanie, resp.

nahradzovanie všeobecných súdov ako ich ďalšia opravná inštancia. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (, ). Akékoľvek skutkové alebo právne

závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, , ). Ústavný súd takisto

pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je

aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci

všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je

náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis mutandis napr.

, , , ).

Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2012

vyplýva:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania

a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s , pričom

verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s ako aj na webovej

adrese www. nsud.sk. Odvolací súd v predmetnej veci predovšetkým posúdil dôvodnosť

vznesenej námietky zaujatosti voči predsedovi senátu krajského súdu, pričom dospel

k záveru, že dôvody námietky zaujatosti neboli konkretizované v súlade s

a v priebehu rozhodovania prvostupňového súdu a to v lehote podľa §

15a ods. 1 . Len zo skutočnosti, že dĺžka konania pred prvostupňovým súdom bola

dlhšia a žalobca nebol v konaní úspešný, sama osebe nie je dôvodom pre uznanie vznesenej

námietky zaujatosti.

Pokiaľ žalobca vytýka prvostupňovému súdu, že opisuje skutočnosti, ktoré nemajú

podstatný význam pre predmet sporu, pretože sa týkajú konania osôb a subjektov, ktoré nie

sú účastníkmi súdneho konania, odvolací súd len pripomína, že v správnom súdnictve súd

preskúmava zákonnosť rozhodnutia daňových orgánov, ktorým predložil svoje tvrdenia

a dôkazy týkajúce sa veci práve žalobca a súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

vychádzal len zo skutkových zistení, ktoré z obsahu daňového konania a spisu daňových

orgánov vyplývajú a ktoré sú nesporné. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie

zákonných podmienok pre odpočet DPH bola krajským súdom skutkovo a aj právne

v dôvodoch jeho rozsudku dostatočne a jednoznačne zdôvodnená. Odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý na základe žalobcom

uvedených žalobných dôvodov nedospel k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo 14. 7. 2010 v spojitosti s rozhodnutím správcu dane a preto žalobu podľa § 250j ods. 1

dôvodne zamietol. Krajský súd sa podrobne vysporiadal s dôvodmi žaloby, na ktoré

odvolací súd odkazuje s tým, že na zhrnutie týchto dôvodov, so zreteľom aj na dôvody

odvolania, ktoré sú v zásade zhodné s dôvodmi žaloby, uvádza nasledovné:

V konaní bolo nesporne zistené, že žalobca na základe kúpnej zmluvy z 22. 12. 2008

(vklad do katastra nehnuteľností povolený 29. 12. 2008) nadobudol vlastníctvo bytu od

spoločnosti S. s. r. o. Podľa znenia čl. VIII bod 2 zmluvy „Kúpna cena bola uhradená z

prostriedkov, ktoré na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uhradil

predávajúcemu R. M... Tento ako budúci kupujúci uzatvoril so spoločnosťou I. a. s.

(žalobca) dňa 22. 12. 2008 zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o

uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy“. Žalobca v uvedenom znení zmluvu podpísal. Z faktúry

predávajúceho nepochybne tiež vyplýva, že preddavky na kúpnu cenu boli vyššie ako

konečná faktúra, pričom preddavky boli uhradené 5. 5. 2008, 9. 6. 2008 a 5. 8. 2008. Podľa

vyjadrenia žalovaného DPH z uvedených platieb bola odvedená do štátneho rozpočtu v

zdaňovacích obdobiach máj, jún a august 2008 a odvolací súd nemá dôvod o uvedenej

skutočnosti pochybovať, keďže uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného rozhodnutia

správcu dane. Podľa o DPH, ak je platba prijatá pred

dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia

platby. Skutočnosť, že v uvedených obdobiach mohol predávajúci prijať preddavky na

kúpnu cenu len od R. M., je rovnako nesporná. Dňom dodania tovaru (predaja bytu)

žalobcovi už daňová povinnosť na DPH nevznikla, keďže odplata poskytnutá preddavkovo

bola vyššia ako plná výška ceny bytu, Žalobca žiadnu kúpnu cenu za byt bezprostredne

predávajúcemu v decembri 2008 nevyplatil a teda nemohlo vzniknúť ani právo na

odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca vstúpil do práv a záväzkov R. M., fyzickej osoby, ktorá

daň už pred postúpením práv a záväzkov zaplatila predávajúcemu cenu bytu vrátane DPH.

Bolo len na žalobcovi, ako uvedenú skutočnosť zaplatenia DPH zváži pri uzatváraní dohody

s R. M. o prevode práv a záväzkov, pokiaľ nehnuteľnosť kupoval na podnikateľské účely.

Vzájomné usporiadanie vzťahov žalobcu a R. M. však presahuje obsah daňových vzťahov

žalobcu a žalovaného pri posudzovaní práva na odpočet DPH podľa

Z. z. Rovnako presahuje obsah daňových vzťahov medzi žalobcom a žalovaným aj okolnosť,

prečo predávajúci nevystavil pre R. M. dobropis. Pokiaľ žalobca tvrdí, že štát získal

neoprávnený majetkový prospech tým, že žalobcovi nevrátil požadovanú DPH, odvolací súd

zdôrazňuje, že DPH nebola predávajúcemu zaplatená žalobcom a nebola zaplatená ani v

IV. štvrťroku 2008, ale iným subjektom a v iných zdaňovacích obdobiach, na základe

legitímnych faktúr.

Z týchto dôvodov podľa , odvolací súd prvostupňový rozsudok ako

vecne správny s poukazom na dôvody rozsudku krajského súdu a tam uvedené skutkové

a právne závery, potvrdil.»

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, avšak nezistil, že by

účinky výkonu jeho odvolacej právomoci boli nezlučiteľné so zásadou spravodlivého

procesu a základným právom účastníka konania na súdnu ochranu. Napadnuté uznesenie

obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom jeho výklad právnych predpisov

a závery z nich odvodené nie sú svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Na posúdenie ústavnosti vo vzťahu k odôvodneniu

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu považoval ústavný súd za kľúčové zistenie, či

spôsob, ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne konformný. Inými

slovami, ústavný súd zisťoval, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení,

ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav nie je

svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly

v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ústavný súd sa síce stotožnil s právnym

názorom sťažovateľa, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak toto právo neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces (napr. , , , ).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba podľa názoru ústavného súdu posudzovať

vždy so zreteľom na konkrétny prípad.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu na výklad príslušných

zákonných ustanovení nestotožnila (a v dôsledku toho ani s jeho rozhodnutím vo veci

samej), nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012