Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 2/2013
PDF · 190.06 KB
No categories available
IV. ÚS 2/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. D. T., B.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Tdo V 24/2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012
doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo V 24/2011 (ďalej len „namietané
konanie“).
Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia, ako aj z obsahu spisu najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Tdo V 24/2011 ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom Špeciálneho súdu
v Pezinku sp. zn. PK 2 Tš 15/2005 z 30. novembra 2006 uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto
rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd
tak, že ho uznesením sp. zn. 2 Toš 2/2007 z 9. septembra 2008 zamietol. Sťažovateľ podal
proti označenému uzneseniu dovolanie, ktoré najvyšší súd ako dovolací súd uznesením
sp. zn. 1 Tdo Vš 1/2009 zo 17. septembra 2009 odmietol.
Následne sťažovateľ podal 7. decembra 2009 dve sťažnosti ústavnému súdu, ktorými
namietal porušenie v sťažnostiach označených základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 2 Toš 2/2007 z 9. septembra 2008
a sp. zn. 1 Tdo Vš 1/2009 zo 17. septembra 2009. Ústavný súd obe sťažnosti sťažovateľa
prijal na ďalšie konanie a v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 129/2010 o nich spoločne
nálezom č. k. I. ÚS 129/2010-33 z 9. marca 2011 rozhodol tak, že vyslovil, že označenými
uzneseniami najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
ústavy v spojení so základným právom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj právom podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, pričom oba uznesenia zrušil a vrátil ich na ďalšie konanie najvyššiemu
súdu.
Spis bol po rozhodnutí ústavného súdu doručený najvyššiemu súdu 1. júna 2011
a 26. júla 2011 bol pridelený JUDr. J. S. ako predsedníčke dovolacieho senátu, ktorá si spis
vzhľadom na čerpanie dovolenky fyzicky prevzala až 5. septembra 2011; vec je vedená
pod sp. zn. 1 Tdo V 24/2011. Vo veci bol nariadený termín verejného zasadnutia
na 28. november 2011, ktorý bol ale zrušený z dôvodu, že sťažovateľ vzniesol námietku
zaujatosti proti štyrom sudcom dovolacieho senátu, ako aj jeho zapisovateľke. V ďalšom
období najvyšší súd rozhodoval o týchto námietkach sťažovateľa. V čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu o nich ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„... Od rozhodnutia Ústavného súdu SR uplynula doba viac ako jeden rok.
Za celé obdobie NS SR vykonal úkon, ktorým určil na rozhodovanie vo veci senát
ktorého členmi bola...
Po rozhodnutí Ústavného súdu som viackrát požiadal predsedu trestnoprávneho
kolégia NS SR aby mi oznámil členov senátu, ktorí budú vec rozhodovať. Tento moje
žiadosti ignoroval. Následne mi vyšetrovateľ v trestnej veci, kde podal na moju osobu
podnet na trestné stíhanie JUDr. K. povedal, že v mojej pôvodnej veci je už určený
predseda senátu JUDr. S. a tá mu povolila v mojej prítomnosti, aby sme nahliadli do listín,
ktoré som mal do spisu podať. Na základe tejto informácie som viackrát požiadal JUDr. S.,
aby mi oznámila členov senátu. Táto tak ako predseda trestnoprávneho kolégia moje
žiadosti ignorovala a na tieto neodpovedala. Asi 14 dní pred vytýčeným pojednávaním
mi oznámila, členov senátu, pričom ma vyzvala, aby som sa k ich osobám obratom vyjadril.
Ja som voči týmto osobám vzniesol námietku zaujatosti, pretože senát tak ako v minulosti
bol tvorený nezákonnou formou, pričom som uviedol i skutočnosť, že touto vecou
sa už zaoberal i ústavný súd. Členovia senátu zdôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu
ignorovali a rozhodli, že nie sú zaujatí. V spojení s mojim odvolaním sa proti takémuto
rozhodnutiu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Tdo V 24/2011 zo dňa 10. 1. 2012
rozhodol že sudcovia JUDr. S., JUDr. F., JUDr. S., JUDr. H. sú vylúčení z rozhodovania,
pretože ide o prípad ktorý predpokladá ust. § 31 ods. 3 Tr. por.
Opäť som požiadal NS o oznámenie členov senátu.
Predsedá trestnoprávneho kolégia NS SR mi listom z 22. 3. 2012 oznámil,
že predseda NS SR požiadal Sudcovskú radu pri najvyššom súde o zaujatie stanoviska.
Pri sledovaní programu Sudcovskej rady takáto požiadavka nebola zaradená
do jej programu.“
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetné trestné
konanie „sa začalo vznesením obvinenia v septembri roku 2004, v roku 2006 rozhodol
prvostupňový súd. Odvolací súd rozhodol v roku 2008 (odvolací súd na rozhodnutie
potreboval 2 roky). Dovolací súd od ustanovenia senátu do rozhodnutie potreboval 2 dni.
Od rozhodnutia ústavného súdu prebehlo viac ako rok. Za rok NS SR vykonal také úkony
že určil na rozhodnutie nezákonný senát. Tento nezákonný senát svojim rozhodnutím
rozhodol, že je zákonný. Odvolací senát rozhodol, že rozhodnutie o nezaujatosti senátu
je nezákonné.
Z konania je zrejmé, že odsúdený sa domáhal konania, pričom dovolací senát mohol
bez akýchkoľvek prieťahov mu oznámiť zloženie senátu nie 10 dní pred pojednávaním,
ale viac ako 4 mesiace predtým. Senátu v zmysle vyššie citovaného zákona o sudcoch
a prísediacich muselo byť známe, že pre jeho členov nie sú splnené podmienky
pre rozhodovanie veci. V danom prípade nešlo len o názor, či má alebo nemá vzťah
k odsúdenému, ale išlo o striktné ustanovenie zákona že sudca, ktorý rozhodoval v tej istej
veci na úrovni nižšej, nemôže rozhodovať následne ako odvolací orgán. Napriek tomu
sudcovia JUDr. S., JUDr. S., JUDr. H., JUDr. F. vyslovili, že nič im nebráni,
aby rozhodovali vec. Takouto činnosťou spôsobili, že musel zasadať odvolací senát.
V neposlednom rade mám za to, že postup predsedu NS SR o zaujatie stanoviska
Sudcovskou radou nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani už citovaným Dohovorom.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P., bytom P..., s adresou na doručovanie B...,
na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného zákona
č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred NS SR
sp. zn. 1 Tdo V 24/11 porušené bolo.
NS SR pod sp. zn. 1 Tdo V 24/11 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. P. P. primerané zadosťučinenie v sume
10.000.- Eur, ktoré je povinný NS SR vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právo
právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania požiadal predsedu
najvyššieho súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Z poverenia predsedu najvyššieho súdu
sa k sťažnosti vyjadril predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v prípise
č. KP 4/2012-51 z 3. októbra 2012, v ktorom okrem iného uviedol:
„Spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený 1. júna 2011.
Predseda pôvodne vo veci konajúceho senátu JUDr. J. K. už nebol sudcom
najvyššieho súdu, preto v zmysle čl. IV, bod 2 písm. a) Rozvrhu práce NS SR na rok 2011
prichádzalo do úvahy, aby predsedom senátu bol ďalší, zastupujúci predseda senátu.
Predsedníčkou dovolacieho senátu tak bola určená JUDr. J. S.
Spis jej bol pridelený 26. júla 2011, avšak vzhľadom na čerpanie riadnej dovolenky
v období od 1. augusta do 31. augusta 2011, spis fyzicky prevzala 5. septembra 2011.
Opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2011, bolo
rozhodnuté o zložení dovolacieho senátu:
- JUDr. J. S. - predsedníčka senátu
- JUDr. P. S. - člen senátu
- JUDr. Ing. A. J. - člen senátu
- JUDr. P. F. - člen senátu
- JUDr. D. H. - člen senátu
Po prípravných úkonoch realizovaných 10. októbra 2011, bol určený termín
verejného zasadnutia, na ktorom malo byť rozhodnuté o dovolaní obvineného
na 28. novembra 2011 o 9.00 hod. Tento termín bol zrušený v dôsledku námietky zaujatosti
obvineného, ktorú vzniesol proti predsedníčke senátu JUDr. J. S. a členom senátu
JUDr. Ing. A. J., JUDr. P. S. a JUDr. P. F. a tiež aj proti zapisovateľke pani K. C.
O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí uznesením
z 9. novembra 2011, sp. zn. 1 Tdo V 24/2011.
Na základe sťažnosti obvineného JUDr. P. proti tomuto uzneseniu rozhodol iný senát
najvyššieho súdu uznesením z 10. januára 2011, sp. zn. 1 Tdo V 24/2011, v ktorom
konštatoval, že z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci sú vylúčení aj vyššie menovaní
sudcovia dovolacieho senátu. Vec bola preto, po prerokovaní v Sudcovskej rade NS SR
2. apríla 2012, opatrením z 11. apríla 2012 zapísaná do správneho kolégia a tu bola vedená
pod sp. zn. 1 Sdo 9/2012. Uvedené opatrenie bolo následne iným opatrením z 18. júla 2012
zrušené ako predčasne vydané, nakoľko vo veci bolo potrebné, aby znovu rozhodol
päťčlenný dovolací senát trestnoprávneho kolégia o sťažnosti JUDr. P. P. proti uzneseniam
o nevylúčení predsedníčky senátu, členov senátu a zapisovateľky.
Spis bol zo správneho kolégia opätovne pridelený predsedníčke senátu
na rozhodnutie 24. júla 2012. Vo veci bol určený termín neverejného zasadnutia
na 19. septembra 2012 (1. - 3. augusta 2012 - dovolenka predsedníčky senátu, 3. augusta -
1. septembra 2012 - práceneschopnosť predsedníčky senátu, 10. - 14. septembra 2012 -
dovolenka člena senátu JUDr. P. S.), na ktorom bolo doposiaľ neprávoplatne rozhodnuté
o nevylúčení predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. P. S., JUDr. P. F. a JUDr. Ing. A.
J.
Na základe uvedeného, sťažnosť obvineného JUDr. P. P. považujeme za nedôvodnú,
vo veci sa plynulé koná, o podanom dovolaní malo byť rozhodnuté už 28. novembra 2011,
no nestalo sa tak pre námietku zaujatosti vznesenú obvineným, o ktorej bolo potrebné
rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky neprijal
sťažnosť obvineného na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Tdo V 24/2011.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že v prípadoch sťažností
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali, že pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu podali sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch totiž ústavný súd považuje v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať
bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 v spojení s § 116 ods. 1 písm. b)]. Podobne aj zákon
o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej
veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného
ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,
prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“ (m. m. IV. ÚS 153/03,
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach uviedol (m. m. I. ÚS 21/99,
I. ÚS 20/05, IV. ÚS 74/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie
príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený
nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou
je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu využil svoje právo podať sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti nepreukázal, že podal sťažnosť podľa § 62
a nasl. zákona o ústavnom súde, ústavný súd ho na túto skutočnosť upozornil a v prípise
z 23. júla 2012 ho vyzval na doplnenie sťažnosti. Sťažovateľ v reakcii na výzvu ústavného
súdu v podaní doručenom mu 13. augusta 2012 okrem iného uviedol, že sa prostredníctvom
podaní z 27. októbra 2011 a 21. februára 2012 adresovaných predsedovi najvyššieho súdu
„domáhal nápravy konať bez zbytočných prieťahov...
Po podaní z 21. 2. 2012... mi bola doručená odpoveď z 22. 3. 2012 kde mi bolo
oznámené, že na NS nie je možné zostaviť päťčlenný senát v zmysle kritérií uvedených
v Rozvrhu práce z dôvodu vylúčenia sudcov trestnoprávneho kolégia.
Od predsedu NS SR som nedostal žiadnu odpoveď. Je preto zrejmé, že moje podania
na zabezpečenie konania bez prieťahov dal vybaviť predsedovi trestnoprávneho kolégia
a ten dal vybaviť uvedené svojej asistentke. Podľa uvedenej odpovede mal predseda NS SR
vybaviť moje podanie o konanie bez prieťahov formou predloženia žiadosti Sudcovskej rade
pri NS SR o zaujatie stanoviska. Vzhľadom na špecifickosť veci – konanie predsedu NS SR
o predložení požiadavky na Sudcovskú radu a nevytvorenie senátu na rozhodovanie vo veci
samej mi neprináležalo predkladať sťažnosť predsedovi NS SR...“.
Ústavný súd po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že v podaniach
z 27. októbra 2011 a 21. februára 2012 adresovaných predsedovi najvyššieho súdu
sa sťažovateľ domáhal oznámenia zloženia dovolacieho senátu, ktorý má rozhodovať o jeho
odvolaní, t. j. nemožno ich považovať za sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.
Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ bez relevantného dôvodu takúto sťažnosť
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal, a teda nevyčerpal účinný prostriedok
ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nič nebránilo a nebráni v tom,
aby v namietanom konaní podal sťažnosť podľa § 62 zákona o súdoch, pričom až po jej
podaní sa v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu bude môcť účinne uchádzať
o ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel
k názoru, že nie sú splnené podmienky na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto sťažnosť
sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2013