Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 2/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. D. T., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012

doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia, ako aj z obsahu spisu najvyššieho súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom Špeciálneho súdu

v Pezinku sp. zn. PK z 30. novembra 2006 uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu podplácania podľa a . Proti tomuto

rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd

tak, že ho uznesením sp. zn. z 9. septembra 2008 zamietol. Sťažovateľ podal

proti označenému uzneseniu dovolanie, ktoré najvyšší súd ako dovolací súd uznesením

sp. zn. zo 17. septembra 2009 odmietol.

Následne sťažovateľ podal 7. decembra 2009 dve sťažnosti ústavnému súdu, ktorými

namietal porušenie v sťažnostiach označených základných práv podľa a práv podľa

dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 9. septembra 2008

a sp. zn. zo 17. septembra 2009. Ústavný súd obe sťažnosti sťažovateľa

prijal na ďalšie konanie a v konaní vedenom pod sp. zn. o nich spoločne

nálezom č. k. -33 z 9. marca 2011 rozhodol tak, že vyslovil, že označenými

uzneseniami najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

v spojení so základným právom podľa , ako aj právom podľa

ods. 1 dohovoru, pričom oba uznesenia zrušil a vrátil ich na ďalšie konanie najvyššiemu

súdu.

Spis bol po rozhodnutí ústavného súdu doručený najvyššiemu súdu 1. júna 2011

a 26. júla 2011 bol pridelený JUDr. J. S. ako predsedníčke dovolacieho senátu, ktorá si spis

vzhľadom na čerpanie dovolenky fyzicky prevzala až 5. septembra 2011; vec je vedená

pod sp. zn. . Vo veci bol nariadený termín verejného zasadnutia

na 28. november 2011, ktorý bol ale zrušený z dôvodu, že sťažovateľ vzniesol námietku

zaujatosti proti štyrom sudcom dovolacieho senátu, ako aj jeho zapisovateľke. V ďalšom

období najvyšší súd rozhodoval o týchto námietkach sťažovateľa. V čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu o nich ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Od rozhodnutia Ústavného súdu SR uplynula doba viac ako jeden rok.

Za celé obdobie NS SR vykonal úkon, ktorým určil na rozhodovanie vo veci senát

ktorého členmi bola...

Po rozhodnutí Ústavného súdu som viackrát požiadal predsedu trestnoprávneho

kolégia NS SR aby mi oznámil členov senátu, ktorí budú vec rozhodovať. Tento moje

žiadosti ignoroval. Následne mi vyšetrovateľ v trestnej veci, kde podal na moju osobu

podnet na trestné stíhanie JUDr. K. povedal, že v mojej pôvodnej veci je už určený

predseda senátu JUDr. S. a tá mu povolila v mojej prítomnosti, aby sme nahliadli do listín,

ktoré som mal do spisu podať. Na základe tejto informácie som viackrát požiadal JUDr. S.,

aby mi oznámila členov senátu. Táto tak ako predseda trestnoprávneho kolégia moje

žiadosti ignorovala a na tieto neodpovedala. Asi 14 dní pred vytýčeným pojednávaním

mi oznámila, členov senátu, pričom ma vyzvala, aby som sa k ich osobám obratom vyjadril.

Ja som voči týmto osobám vzniesol námietku zaujatosti, pretože senát tak ako v minulosti

bol tvorený nezákonnou formou, pričom som uviedol i skutočnosť, že touto vecou

sa už zaoberal i ústavný súd. Členovia senátu zdôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu

ignorovali a rozhodli, že nie sú zaujatí. V spojení s mojim odvolaním sa proti takémuto

rozhodnutiu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 10. 1. 2012

rozhodol že sudcovia JUDr. S., JUDr. F., JUDr. S., JUDr. H. sú vylúčení z rozhodovania,

pretože ide o prípad ktorý predpokladá ust.

Opäť som požiadal NS o oznámenie členov senátu.

Predsedá trestnoprávneho kolégia NS SR mi listom z 22. 3. 2012 oznámil,

že predseda NS SR požiadal Sudcovskú radu pri najvyššom súde o zaujatie stanoviska.

Pri sledovaní programu Sudcovskej rady takáto požiadavka nebola zaradená

do jej programu.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetné trestné

konanie „sa začalo vznesením obvinenia v septembri roku 2004, v roku 2006 rozhodol

prvostupňový súd. Odvolací súd rozhodol v roku 2008 (odvolací súd na rozhodnutie

potreboval 2 roky). Dovolací súd od ustanovenia senátu do rozhodnutie potreboval 2 dni.

Od rozhodnutia ústavného súdu prebehlo viac ako rok. Za rok NS SR vykonal také úkony

že určil na rozhodnutie nezákonný senát. Tento nezákonný senát svojim rozhodnutím

rozhodol, že je zákonný. Odvolací senát rozhodol, že rozhodnutie o nezaujatosti senátu

je nezákonné.

Z konania je zrejmé, že odsúdený sa domáhal konania, pričom dovolací senát mohol

bez akýchkoľvek prieťahov mu oznámiť zloženie senátu nie 10 dní pred pojednávaním,

ale viac ako 4 mesiace predtým. Senátu v zmysle vyššie citovaného zákona o sudcoch

a prísediacich muselo byť známe, že pre jeho členov nie sú splnené podmienky

pre rozhodovanie veci. V danom prípade nešlo len o názor, či má alebo nemá vzťah

k odsúdenému, ale išlo o striktné ustanovenie zákona že sudca, ktorý rozhodoval v tej istej

veci na úrovni nižšej, nemôže rozhodovať následne ako odvolací orgán. Napriek tomu

sudcovia JUDr. S., JUDr. S., JUDr. H., JUDr. F. vyslovili, že nič im nebráni,

aby rozhodovali vec. Takouto činnosťou spôsobili, že musel zasadať odvolací senát.

V neposlednom rade mám za to, že postup predsedu NS SR o zaujatie stanoviska

Sudcovskou radou nie je v súlade s SR ani už citovaným Dohovorom.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P., bytom P..., s adresou na doručovanie B...,

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného zákona

č. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred NS SR

sp. zn. porušené bolo.

NS SR pod sp. zn. prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. P. P. primerané zadosťučinenie v sume

10.000.- Eur, ktoré je povinný NS SR vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právo

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania požiadal predsedu

najvyššieho súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Z poverenia predsedu najvyššieho súdu

sa k sťažnosti vyjadril predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v prípise

č. KP 4/2012-51 z 3. októbra 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„Spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený 1. júna 2011.

Predseda pôvodne vo veci konajúceho senátu JUDr. J. K. už nebol sudcom

najvyššieho súdu, preto v zmysle čl. IV, bod 2 písm. a) Rozvrhu práce NS SR na rok 2011

prichádzalo do úvahy, aby predsedom senátu bol ďalší, zastupujúci predseda senátu.

Predsedníčkou dovolacieho senátu tak bola určená JUDr. J. S.

Spis jej bol pridelený 26. júla 2011, avšak vzhľadom na čerpanie riadnej dovolenky

v období od 1. augusta do 31. augusta 2011, spis fyzicky prevzala 5. septembra 2011.

Opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2011, bolo

rozhodnuté o zložení dovolacieho senátu:

- JUDr. J. S. - predsedníčka senátu

- JUDr. P. S. - člen senátu

- JUDr. Ing. A. J. - člen senátu

- JUDr. P. F. - člen senátu

- JUDr. D. H. - člen senátu

Po prípravných úkonoch realizovaných 10. októbra 2011, bol určený termín

verejného zasadnutia, na ktorom malo byť rozhodnuté o dovolaní obvineného

na 28. novembra 2011 o 9.00 hod. Tento termín bol zrušený v dôsledku námietky zaujatosti

obvineného, ktorú vzniesol proti predsedníčke senátu JUDr. J. S. a členom senátu

JUDr. Ing. A. J., JUDr. P. S. a JUDr. P. F. a tiež aj proti zapisovateľke pani K. C.

O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí uznesením

z 9. novembra 2011, sp. zn. .

Na základe sťažnosti obvineného JUDr. P. proti tomuto uzneseniu rozhodol iný senát

najvyššieho súdu uznesením z 10. januára 2011, sp. zn. , v ktorom

konštatoval, že z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci sú vylúčení aj vyššie menovaní

sudcovia dovolacieho senátu. Vec bola preto, po prerokovaní v Sudcovskej rade NS SR

2. apríla 2012, opatrením z 11. apríla 2012 zapísaná do správneho kolégia a tu bola vedená

pod sp. zn. . Uvedené opatrenie bolo následne iným opatrením z 18. júla 2012

zrušené ako predčasne vydané, nakoľko vo veci bolo potrebné, aby znovu rozhodol

päťčlenný dovolací senát trestnoprávneho kolégia o sťažnosti JUDr. P. P. proti uzneseniam

o nevylúčení predsedníčky senátu, členov senátu a zapisovateľky.

Spis bol zo správneho kolégia opätovne pridelený predsedníčke senátu

na rozhodnutie 24. júla 2012. Vo veci bol určený termín neverejného zasadnutia

na 19. septembra 2012 (1. - 3. augusta 2012 - dovolenka predsedníčky senátu, 3. augusta -

1. septembra 2012 - práceneschopnosť predsedníčky senátu, 10. - 14. septembra 2012 -

dovolenka člena senátu JUDr. P. S.), na ktorom bolo doposiaľ neprávoplatne rozhodnuté

o nevylúčení predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. P. S., JUDr. P. F. a JUDr. Ing. A.

J.

Na základe uvedeného, sťažnosť obvineného JUDr. P. P. považujeme za nedôvodnú,

vo veci sa plynulé koná, o podanom dovolaní malo byť rozhodnuté už 28. novembra 2011,

no nestalo sa tak pre námietku zaujatosti vznesenú obvineným, o ktorej bolo potrebné

rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky neprijal

sťažnosť obvineného na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že v prípadoch sťažností

podľa , v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali, že pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podali sťažnosť podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“).

Sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch totiž ústavný súd považuje v zmysle

za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 v spojení s § 116 ods. 1 písm. b)]. Podobne aj zákon

o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“ (m. m. ,

).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach uviedol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa (resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu využil svoje právo podať sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti nepreukázal, že podal sťažnosť podľa § 62

a nasl. , ústavný súd ho na túto skutočnosť upozornil a v prípise

z 23. júla 2012 ho vyzval na doplnenie sťažnosti. Sťažovateľ v reakcii na výzvu ústavného

súdu v podaní doručenom mu 13. augusta 2012 okrem iného uviedol, že sa prostredníctvom

podaní z 27. októbra 2011 a 21. februára 2012 adresovaných predsedovi najvyššieho súdu

„domáhal nápravy konať bez zbytočných prieťahov...

Po podaní z 21. 2. 2012... mi bola doručená odpoveď z 22. 3. 2012 kde mi bolo

oznámené, že na NS nie je možné zostaviť päťčlenný senát v zmysle kritérií uvedených

v Rozvrhu práce z dôvodu vylúčenia sudcov trestnoprávneho kolégia.

Od predsedu NS SR som nedostal žiadnu odpoveď. Je preto zrejmé, že moje podania

na zabezpečenie konania bez prieťahov dal vybaviť predsedovi trestnoprávneho kolégia

a ten dal vybaviť uvedené svojej asistentke. Podľa uvedenej odpovede mal predseda NS SR

vybaviť moje podanie o konanie bez prieťahov formou predloženia žiadosti Sudcovskej rade

pri NS SR o zaujatie stanoviska. Vzhľadom na špecifickosť veci – konanie predsedu NS SR

o predložení požiadavky na Sudcovskú radu a nevytvorenie senátu na rozhodovanie vo veci

samej mi neprináležalo predkladať sťažnosť predsedovi NS SR...“.

Ústavný súd po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že v podaniach

z 27. októbra 2011 a 21. februára 2012 adresovaných predsedovi najvyššieho súdu

sa sťažovateľ domáhal oznámenia zloženia dovolacieho senátu, ktorý má rozhodovať o jeho

odvolaní, t. j. nemožno ich považovať za sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ bez relevantného dôvodu takúto sťažnosť

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal, a teda nevyčerpal účinný prostriedok

ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nič nebránilo a nebráni v tom,

aby v namietanom konaní podal sťažnosť podľa § 62 zákona o súdoch, pričom až po jej

podaní sa v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu bude môcť účinne uchádzať

o ochranu svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru prostredníctvom sťažnosti podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k názoru, že nie sú splnené podmienky na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013