Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVš/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Kanderu

a členov JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Szaba a JUDr. Martina

Vladika, v trestnej veci obvineného JUDr. P. P., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku

pod sp. zn. PK , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2009

v Bratislave, prerokoval dovolanie obvineného, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. septembra 2008, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného JUDr. P. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 30. novembra 2006, sp. zn. PK bol

obvinený JUDr. P. P. uznaný za vinného z trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 3

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, ktorého sa podľa skutkových zistení

prvostupňového súdu dopustil tým, ţe

v presne nezistený čas v období od X. do X. dňa X. na dvoch stretnutiach v P. v kaviarni

hotela E. v odpoludňajších hodinách ako obhajca obvineného Mgr. V. S. vo veci vedenej na Úrade

boja proti organizovanej kriminalite, Odbore boja proti organizovanej kriminalite – Stred pod ČVS:

PPZ-ll/BOK-S-I-2004 poţiadal JUDr. M. M., obhajkyňu v tej istej trestnej veci obvineného S. Z.,

aby ovplyvnila svojho klienta tak, aby menovaný pri konfrontácii plánovanej na deň X. zmenil

svoju predchádzajúcu výpoveď tak, aby bola v prospech obvineného Mgr. V. S. a na v poradí

druhom stretnutí sľúbil za to JUDr. M. M. a S. Z. úplatok vo výške 100 000 Sk kaţdému z nich,

úplatok sa pokúsil odovzdať, čo JUDr. M. M. odmietla a po tom, keď obvinený S. Z.

pri konfrontácii X. zmenil svoju výpoveď, X. v P. v kaviarni hotela E. v odpoludňajších hodinách

odovzdal JUDr. M. M. sumu 30 000 Sk, pričom prehlásil, ţe 25 000 Sk je určených pre ňu

a 5 000 Sk je určených pre S. Z..

Za uvedený trestný čin Špeciálny súd uloţil podľa § 161 ods. 3 Tr. zák. obvinenému

JUDr. P. P. trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého súčasne podľa § 58 ods. 1

písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú dobu štyroch rokov. Zároveň

obvinenému podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uloţil trest prepadnutia veci, a to peňaţnej sumy

30 000 Sk, ktorá bola pouţitá na spáchanie súdeného trestného činu.

Odvolanie obvineného JUDr. P. P. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ,

účinného do 1. januára 2006, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom obhajkyne dovolanie

obvinený JUDr. P. P. a to z dôvodov , , ,

Obvinený uviedol, ţe napriek riadne predloţenému dokladu o jeho práceneschopnosti,

potvrdenému ošetrujúcim lekárom a preverenému aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou prvostupňový súd konal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a vyniesol

vo veci aj rozsudok. Týmto postupom mu znemoţnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a predniesť

záverečnú reč. Prvostupňový súd teda konal v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe na to neboli

splnené podmienky, čím je naplnený dovolací dôvod podľa

V ďalších dôvodoch dovolania obvinený uviedol, ţe sudcovia najvyššieho súdu

JUDr. Štefan Michálik, JUDr. Emil Bdţoch, JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Martin Piovartsy,

JUDr. Harald Stiffel, JUDr. PavolPavolP. Toman, JUDr. Peter Krajčovič, JUDr. Milan Lipovský

a JUDr. Ján Mihal boli uznesením vylúčení z vykonávania úkonov v jeho trestnej veci iba

na základe skutočnosti, ţe rodičia obvineného pracovali v predchádzajúcom období na najvyššom

súde, bez zistenia konkrétnych okolností o bliţšom priateľskom vzťahu. Naproti tomu o námietke

zaujatosti voči sudcom najvyššieho súdu JUDr. Jurajovi Majchrákovi, JUDr. Jurajovi Klimentovi

a JUDr. Jozefovi Kanderovi bolo rozhodnuté tak, ţe neboli zistené konkrétne skutočnosti,

ktoré by preukazovali vzťah predpokladaný v ustanovení Pritom JUDr. Juraj

Kliment bol na právnickej fakulte spoluţiakom sestry obvineného, JUDr. J. P. a JUDr. Jozef

Kandera bol v minulosti generálnym riaditeľom sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, podieľal sa na zaloţení Špeciálneho súdu a bol priamym podriadeným

JUDr. Daniela Lipšica, ktorý bol právnym zástupcom korunnej svedkyne v tejto trestnej veci

– JUDr. M. M.. Oznámenie zaujatosti JUDr. Jurajom Majchrákom nebolo senátom rozhodujúcim

o námietke zaujatosti akceptované napriek tomu, ţe na podklade rovnakých dôvodov boli vylúčení

z vykonávania úkonov trestného stíhania viacerí vyššie uvedení svedkovia. Taktieţ JUDr. Juraj

Majchrák zatajil vedome a úmyselne svoj vzťah k svedkyni JUDr. M. M., keďţe v čase, keď bol

na Okresnom súde v Trnave, svedkyňa ako prokurátorka zastupovala prokuratúru

na pojednávaniach a okrem toho sa vzájomne navštevovali, teda ich vzťah nebol iba vzťahom

úradným. Obvinený poukázal tieţ na skutočnosť, ţe o zloţení senátu rozhodujúceho v jeho trestnej

veci rozhodol vtedajší predseda najvyššieho súdu JUDr. Milan Karabín napriek tomu, ţe bolo

rozhodnuté o tom, ţe je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený dospel k záveru, ţe v jeho trestnej veci rozhodli

sudcovia, ktorí mali byť vylúčení, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/

Obvinený taktieţ uviedol, ţe v konaní bolo postupované v rozpore so zásadou in dubio

pro reo a ţe do spisu neboli zaloţené ţiadne dôkazy svedčiace v jeho prospech. Poukázal

na rozhodnutie najvyššieho súdu v správnom konaní, zo dňa 15. februára 2007, sp. zn.

, kde súd rozhodol, ţe advokát nemôţe byť policajným agentom, pretoţe pôsobenie

advokáta v inštitúte agenta je nezlučiteľné s jeho postavením obhajcu, kde je povinný presadzovať

práva a záujmy klienta. JUDr. M. M. pritom bola v tomto prípade v postavení tzv. „agenta

provokatéra“, ktorý iniciatívne navádza na spáchanie trestného činu, na čo neboli splnené zákonné

podmienky. Túto skutočnosť mali súdy rozhodujúce vo veci vyhodnotiť v rámci vykonaného

dokazovania. Ničím nebolo preukázané, ţe suma 30 000 Sk mala spoločné niečo s trestnou

činnosťou, kde boli trestne stíhaní obvinení, ktorí bolo klientmi obvineného a svedkyne

M. v postavení obhajcov.

V tomto postupe súdov vidí obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. g/ teda, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom a dovolacieho dôvodu podľa , teda ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení ţalovaného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený na základe uvedených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil porušenie zákona v uvedených smeroch a zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

ako aj jemu predchádzajúci rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zloţení päťčlenného senátu,

na podklade podaného dovolania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj jemu predchádzajúce

konanie a to v tom smere, ako to vyplýva z dôvodov dovolania, ktorými je viazaný a zistil,

ţe dovolanie nie je dôvodné. K jednotlivým dovolacím dôvodom uvádza:

Podľa dovolanie moţno podať, ak

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

g) rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

i) rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

Čo sa týka konania hlavného pojednávania dňa 30. novembra 2006 v neprítomnosti

obvineného, tak všetky procesné podmienky na jeho vykonanie boli zachované. Na termín hlavného

pojednávania bol obvinený JUDr. P. P. riadne predvolaný. Potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa

6. novembra 2006 bolo podkladom na ospravedlnenie jeho neprítomnosti na hlavnom pojednávaní

dňa 7. novembra 2006. Svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dňa 30. novembra 2006 obvinený

riadne neospravedlnil, ţiadne potvrdenie o trvaní jeho práceneschopnosti nepredloţil a jeho

písomné podania súdu v tomto smere obsahujú iba ironické invektívy voči viacerým sudcom

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu. Závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

ohľadne práceneschopnosti obvineného a postupu ošetrujúceho lekára sú bezpredmetné, pretoţe súd

ich mal k dispozícii aţ po termíne konania hlavného pojednávania a bolo povinnosťou obvineného

riadne a včas ospravedlniť svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a zároveň poţiadať o odročenie

termínu, ak sa chcel pojednávania osobne zúčastniť. Ţiadne písomné podanie v tomto smere voči

súdu však obvinený neurobil.

Keďţe obvinený krátko pred termínom konania hlavného pojednávania vypovedal plnú moc

svojej obhajkyni JUDr. K.ataríne D.ušákovej, bolo na ňom, aby si zvolil iného obhajcu, najmä

v procesnej situácii, keď sa nejedná o prípad nutnej obhajoby. V tejto súvislosti je treba podotknúť,

ţe na podanie dovolania a zastupovanie v konaní o dovolaní obvinený opätovne splnomocnil

obhajkyňu JUDr. K.atarínu D.ušákovú. Vypovedanie plnej moci v konaní pred prvostupňovým

súdom, aj keď je to nesporne právo obvineného, je preto moţné hodnotiť ako obštrukciu s cieľom

zmariť termín konania hlavného pojednávania. Najvyšší súd ako súd odvolací vo svojom uznesení,

ktorým rozhodoval o odvolaní obvineného sa touto otázkou podrobne zaoberal a na odôvodnenie

napadnutého uznesenia dovolací súd poukazuje v celom rozsahu.

Dovolací dôvod podľa preto v zmysle vyššie uvedeného

naplnený nebol.

K otázke, ktorí sudcovia trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu mali, resp. nemali byť

vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci je moţné uviesť

len toľko, ţe príslušné senáty najvyššieho súdu sa niekoľkokrát zaoberali námietkami zaujatosti

či uţ zo strany obvineného JUDr. P. P., alebo zo strany sudcov, ktorí namietli svoju zaujatosť

vo veci. Rozhodnutia v tomto smere sú právoplatné a je nevyhnutné ich rešpektovať.

Na tomto závere nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe obvinený sa s týmito rozhodnutiami

a argumentáciou uvedenou v odôvodnení nestotoţňuje. Neobstojí ani argument, ţe predchádzajúci

predseda najvyššieho súdu JUDr. Milan Karabín nemohol určiť zloţenie senátu, ktorý rozhodoval

o opravnom prostriedku proti rozsudku Špeciálneho súdu, lebo sám bol z vykonávania úkonov

trestného stíhania v tejto veci vylúčený. Predseda súdu totiţ v situácii, keď v zmysle rozvrhu práce

bolo potrebné rozhodnúť o zloţení senátu, keďţe časť sudcov trestnoprávneho kolégia bola

vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci pre pomer k obvinenému, konal

nie v pozícii sudcu rozhodujúceho vo veci, ale v pozícii orgánu štátnej správy súdov.

Na základe vyššie uvedených skutočností nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. e/

Čo sa týka postavenia svedkyne JUDr. M. M. ako agenta a prípustnosti dôkazu jej

výsluchmi v konaní, tak aj dovolací súd je toho názoru, ţe tieto dôkazy boli vykonané v súlade

s príslušnými ustanoveniami . Na tomto závere nemôţe nič meniť ani uvádzané

rozhodnutie najvyššieho súdu v správnom konaní, z ktorého vyplýva, ţe postavenie advokáta

v trestnom konaní je v rozpore s procesným postavením agenta podľa príslušných ustanovení

. Tento záver môţe mať totiţ význam iba z hľadiska prípadného disciplinárneho

postihu príslušného advokáta. Nemôţe však mať negatívny dopad na pouţiteľnosť tohto dôkazu

v trestnom konaní, ak všetky príslušné procesné ustanovenia boli dodrţané. Aj v tomto smere

sa odvolací súd v dôvodoch svojho uznesenia podrobne touto problematikou zaoberal a adekvátnym

spôsobom sa s ňou vysporiadal. Dovolací súd aj v tomto prípade v celom rozsahu poukazuje

na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Dovolací dôvod podľa preto nie je naplnený.

Neobstojí ani tvrdenie obvineného, ţe súdy postupovali v rozpore so zásadou in dubio

pro reo a ţe nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Je na rozhodnutí

súdu konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou stranou

navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môţe procesná strana uplatniť v rámci

odvolacieho konania. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania)

súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť.

Dovolací súd sa môţe iba zaoberať otázkou, či súdmi prvého a druhého stupňa zistený skutkový

stav je správne kvalifikovaný podľa príslušných ustanovení osobitnej časti .

v tomto smere však v prerokovávanej veci nie je moţné rozhodnutiam súdov nič vytýkať.

Na základe uvedených skutočností dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zistil, ţe dovolanie obvineného JUDr. P. P. nie je dôvodné a preto ho na neverejnom zasadnutí,

podľa , bez preskúmania veci na verejnom zasadnutí, odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. septembra 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová