Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 30/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Š. B.,

ktorou namieta porušenie svojich práv podľa a a 2

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich práv podľa a a 2

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol

rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK z 30. novembra 2006

uznaný vinným z trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1 a 3 písm. b) zákona

č. účinného do 31. decembra 2005. Najvyšší súd svojím

uznesením sp. zn. z 9. septembra 2008 sťažovateľom podané odvolanie

zamietol a ďalším svojím uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2009

sťažovateľom podané dovolanie odmietol. V ďalšom postupe sa sťažovateľ obrátil na

ústavný súd, ktorý svojím nálezom č. k. -3 z 9. marca 2011 vyslovil

porušenie jeho základných práv podľa v spojení s a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a to tak vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu

vydanému v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. , ako aj vo vzťahu

k rozhodnutiu najvyššieho súdu vydanému v odvolacom konaní pod sp. zn. ,

ktoré zároveň zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie najvyššiemu súdu. Po vrátení veci na

najvyšší súd v čase od 1. júna 2011 do súčasného obdobia, resp. do času podania tejto

ústavnej sťažnosti, prebiehajú na najvyššom súde konania o námietkach sťažovateľa

vo vzťahu k sudcom najvyššieho súdu, ktorí majú rozhodovať v jeho trestnej veci ako

zákonní sudcovia, pričom ostatným rozhodnutím je uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 19. septembra 2012.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti rozdeľuje svoju argumentáciu do troch oblastí.

(i) V prvej namieta zákonne rozporný a ústavne nesúladný postup najvyššieho súdu

pri prideľovaní jeho trestnej veci do jednotlivých senátov najvyššieho súdu, k čomu

dôvodil: „Svojvôľa sa prejavila v konaní Najvyššieho súdu SR, vedúca k porušeniu práva

na zákonného sudcu podľa , keď sú opakovane vydávané opatrenia

o pridelení veci senátom z rôznych kolégií, odôvodňované vylúčením sudcov, či už všetkých

sudcov trestného kolégia, resp. konkrétnych sudcov trestného kolégia a potom opätovné

pridelenie veci sudcom, o ktorých bolo vyslovené / i súdom vyššieho stupňa /, že sú vylúčení

z konania a rozhodovania v mojej veci.“

(ii) V druhej namieta prieťahový postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní v jeho

trestnej veci: „Nesprávna činnosť sa prejavila v konaní Najvyššieho súdu SR, vedúca

k porušeniu práva na zákonného sudcu podľa , keď v dôsledku porušenia

SR a dohody, dochádza k prieťahom a vec nie je predložená

zákonnému sudcovi.“

(iii) V tretej napáda nedostatočné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. z 19. septembra 2012 ako ostatného rozhodnutia najvyššieho súdu

vydaného po vrátení veci, keď dôvodí, že „V podaniach som taktiež namietal, že napadnuté

rozhodnutie trpí aj vadou nedostatočného odôvodnenia, keď senát... neuvádzal mnou

namietané skutočnosti a napokon sa s týmito ani nevysporiadal s poukazom na vydané

rozhodnutie.“.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. P. P. na súdnu ochranu podľa a na

zákonného sudcu a právo na spravodlivý súdny proces a na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru... bolo porušené postupom

Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. .

2. Základné právo JUDr. P. P. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo porušené

postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. .

3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť JUDr. P. P. trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II. A

K namietaným prieťahom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. [bod 3(ii)]

7. Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný

súd v tej istej veci koná.

8. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem

iného namieta prieťahy v postupe najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a v dôsledku tejto skutočnosti namieta porušenie svojich práv

podľa v spojení s . V tej istej veci sa sťažovateľ už

sťažnosťou obrátil na ústavný súd, ktorý o nej rozhodol svojím uznesením

č. k. -21 z 10. januára 2013 tak, že ju ako neprípustnú odmietol. Predmetné

rozhodnutie nie je doteraz právoplatné. Ten istý nárok na ochranu ústavnosti sťažovateľ

uplatnil aj v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať

a rozhodovať vo veci, o ktorej sa koná vo veci sp. zn. .

9. Vzhľadom na uvedené (bod 7 a 8) sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nie je

prípustná pre prekážku už začatého konania, preto ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju

odmietol pre neprípustnosť [ ].

II. B

K namietanému porušeniu základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. [body 3(i) a 3(ii)]

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

11. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (,

).

12. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že najvyšší súd vo svojom uznesení

sp. zn. z 19. septembra 2012 rozhodol o nevylúčení sudcov najvyššieho

súdu z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej

pod sp. zn. . V súvislosti s postupom ústavného súdu v konaní o ústavnej

sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. ústavný súd už uviedol (pozri

úradný záznam zo 7. decembra 2012), že „... sťažovateľ proti rozhodnutiu z 19. septembra

2012 podal sťažnosť a následne predseda NS SR v zastúpení predsedom trestnoprávneho

kolégia vydal opatrenie o zriadení päťčlenného senátu – predseda JUDr. Š. za účelom

rozhodnutia o sťažnosti. Doposiaľ nebolo nariadené neverejné zasadnutie.“. Taktiež

z obsahu samotného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 19. septembra

2012 je zrejmé, že toto je možné napadnúť opravným prostriedkom, ktorým bola sťažnosť

v zmysle a nasl. .

13. Ústavný súd – v zmysle uvedeného v bode 12 a s prihliadnutím na zásadu

subsidiarity (pozri body 10 a 11) – dospel k záveru, že sťažovateľ mal možnosť vo veci

„zákonného sudcu“ napadnúť uznesenie najvyššieho súdu z 19. septembra 2012 riadnym

opravným prostriedkom, čo aj urobil, pričom o tomto opravnom prostriedku v súčasnom

období rozhoduje najvyšší súd ako súd sťažnostný. V zmysle konštantnej rozhodovacej

praxe ústavného súdu v prípade podania opravného prostriedku (riadneho či mimoriadneho)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o opravnom prostriedku, ktorý sťažovateľ súbežne s podaním ústavnej sťažnosti

využil. Právomoci ústavného súdu rozhodnúť o nosných námietkach sťažovateľa, t. j.

porušenie princípu zákonného sudcu, prednesených v ústavnej sťažnosti predchádza

právomoc najvyššieho súdu ako súdu sťažnostného, v dôsledku čoho vyhodnotil

sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto časti ako podanú predčasne. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto jej časti ju odmietol pre

neprípustnosť ( v spojení s ).

14. V závere ústavný súd už len dodáva, že daná právomoc mu neumožňuje

nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená

zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani taktiež nepripúšťajú, aby si

sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013