Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 14/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. M..., T., zastúpenej advokátom Mgr. M. B., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s prvou vetou

uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -95 z 27. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M... o d m i e t a pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra

2012 doručená sťažnosť K. M.... (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom texte

aj „žalobkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) v spojení s

ods. 2 prvou vetou uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -95 z 27. augusta 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v konaní vedenom

Okresným súdom Poprad (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. o zaplatenie

sumy 11 579,74 € s prísl. v procesnom postavení žalobkyne. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 24. apríla 2012 uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť žalovanej

obchodnej spoločnosti trovy konania v sume 445,07 € a sumu 15 €. Uvedené uznesenie

okresný súd odôvodnil tým, že sťažovateľka sa nedostavila na pojednávanie nariadené

na 27. marec 2012, hoci naň bola riadne predvolaná, a svoju neúčasť nijako

neospravedlnila, a preto priznal žalovanej nárok podľa § 147 a § 147a Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Sťažovateľka 22. mája 2012 podala proti označenému prvostupňovému uzneseniu

odvolanie a domáhala sa ním jeho zrušenia. Svoje odvolanie odôvodnila sťažovateľka tým,

že sa na pojednávanie nariadené na 27. marec 2012 nedostavila preto, «že pred

predchádzajúcim pojednávaním dňa 15. 02. 2012 zaslala súdu podanie nazvané

„Ospravedlnenie z jednania dňa 15. 2. 2012“, v ktorom uviedla, že súdu navrhuje

rozhodnúť v jej neprítomnosti, nakoľko trvá na svojich doterajších vyhláseniach a nemá

žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dôkazov.». Okresný súd nebral na sťažovateľkino

ospravedlnenie zreteľ a na pojednávanie konané 27. marca 2012 ju opätovne predvolal.

Sťažovateľka v súvislosti s tým uvádza, že sa domnievala, že okresný súd rozhodne na tomto

pojednávaní v jej neprítomnosti.

Sťažovateľka v podanom odvolaní poukazovala najmä na § 101 ods. 2 druhú vetu

, podľa ktorej ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd nereagovaním na jej žiadosť

„o rozhodnutie v jej neprítomnosti, nekonal v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti

konania zakotvenou v , a tým došlo k vzniku trov konania, na ktorých úhradu

žalobkyňu zaviazal v napadnutom uznesení“.

Krajský súd rozhodujúc o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn.

z 24. apríla 2012 namietaným uznesením napadnuté uznesenie okresného

súdu ako vecne správne potvrdil. V jeho odôvodnení uviedol, že „nemôže akceptovať

námietky žalobkyne, že na odročenom pojednávaní o nič nešlo, pretože súd vo veci mohol

rozhodnúť aj bez účasti neprítomnej žalobkyne. Úprava vedenia konania je záležitosťou

súdu a ak vznikol spor medzi účastníkmi, kde niektoré stránky sporu je potrebné doriešiť

výsluchom účastníkov, resp. doložením ďalších dôkazov, nemôže účastník ignorovať súdne

konanie neospravedlniť sa z pojednávania, ktoré sa protistrana svojvoľne nezúčastní.“.

S citovaným odôvodnením namietaného uznesenia sťažovateľka nesúhlasí uvádzajúc,

že „nikdy netvrdila, že na pojednávaní o nič nešlo, iba požiadala súd, aby rozhodol v jej

neprítomnosti, čo je jej právom. Taktiež v žiadnom prípade nešlo o ignorovanie súdneho

konania zo strany žalobkyne, keďže z dôvodu nereagovania súdu na jej žiadosť

o rozhodnutie v jej neprítomnosti žalobkyňa predpokladala, že súd rozhodne v jej

neprítomnosti, zatiaľ čo súd jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške

445,07 EUR a sumu 15,- EUR.“.

Z a prvej vety sťažovateľka vyvodzuje, že nie je

povinnosťou účastníka konania „byť prítomný na prerokovaní veci a nie je ani povinný

vyjadriť sa k dôkazom. Procesnoprávnym aspektom SR je dispozičné

právo účastníka konania obsahujúce v sebe aj oprávnenie slobodne disponovať hmotnými

a procesnými právami v občianskom súdnom konaní. Keďže byť prítomný pri prerokovaní

veci a vyjadriť sa k dôkazom je právom, nie však povinnosťou účastníka konania, vyplýva

z vyššie uvedených ustanovení taktiež právo účastníka konania, nebyť prítomný pri

prerokovaní veci a nevyjadriť sa k dôkazom. Toto právo je posilnené právom sťažovateľa

disponovať so svojím návrhom počas celého konania. V prípade nečinnosti účastníkov má

súd možnosť využiť príslušné ustanovenia , ako je ustanovenie .“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým

vysloví, že:

„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2

prvá veta .

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 08. 2012, sp. zn.

95, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,52 EUR,

ktorú je Krajský súd v Prešov povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...,

a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd, aby rozhodol o dočasnom opatrení

a odložil vykonateľnosť namietaného uznesenia, keďže zastáva názor, že sú splnené

podmienky na takýto postup podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti (návrhu) ide vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s prvou vetou

(vo vzťahu k sťažovateľka argumentuje tým, že byť prítomná

na prerokovaní veci a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom je jej právom ako účastníčky

konania, nie však povinnosťou) uznesením krajského súdu č. k. -95

z 27. augusta 2012, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu

č. k. -69 z 24. apríla 2012. Okresný súd označeným uznesením uložil

sťažovateľke (v procesnom postavení žalobkyne) povinnosť nahradiť žalovanej trovy

konania v sume 445,07 € ako trovy právneho zastúpenia do troch dní od jeho právoplatnosti.

Zároveň sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalovanej sumu 15 € na účet jej právneho

zástupcu do troch dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia. Okresný súd odôvodnil svoje

rozhodnutie tým, že sťažovateľka sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnila

súdneho pojednávania, a preto rozhodol podľa , a o jej povinnosti

nahradiť trovy advokáta zastupujúceho žalovanú podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. O povinnosti zaplatiť sumu

15 € rozhodol okresný súd podľa , keďže túto náhradu požiadal žalovaný.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu ochranu je

zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci

konať a rozhodnúť (). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže

porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy

v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom v posudzovanej veci je Občiansky súdny

poriadok.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, m. m. , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je

nesúhlas sťažovateľky so skutkovými a právnymi závermi vo veci konajúcich všeobecných

súdov, najmä s interpretáciou a následnou aplikáciou príslušných procesných zákonných

ustanovení v jej právnej veci, najmä však (ako to možno vyvodiť z obsahu sťažnosti)

a .

Krajský súd namietaným uznesením, ako už bolo uvedené, potvrdil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. apríla 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia

najprv oboznámil podstatu prvostupňového rozhodnutia a odvolaciu argumentáciu

sťažovateľky. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Odvolací súd nemôže akceptovať námietky žalobkyne, že na odročenom

pojednávaní o nič nešlo, pretože súd vo veci mohol rozhodovať aj bez účasti neprítomnej

žalobkyne. Úprava vedenia konania je záležitosťou súdu a ak vznikol spor medzi

účastníkmi, kde niektoré stránky sporu je potrebné doriešiť výsluchom účastníkov, resp.

doložením ďalších dôkazov, nemôže účastník ignorovať súdne konanie, neospravedlniť sa

z pojednávania a byť neúctivý aj vo vzťahu k protistrane, ktorá sa zúčastní pojednávania,

ktorého sa protistrana svojvoľne nezúčastní. Aby sa tomu zamedzilo, je tu postup podľa

, ktorý žalovaná strana využila. Okresný súd preto mohol postupom podľa

uložiť žalobkyni zaplatiť jednak čiastku 15,- Eur žalovanému a jednak

nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného, ktorý je zastúpený advokátom a bol

účastný na pojednávaní, ktoré bolo zmarené pre neúčasť žalobkyne. Keďže výpočet náhrady

a právne dôvody sú správne, krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne.“

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

(ako aj s obsahom vyžiadaného súvisiaceho súdneho spisu) konštatuje, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné na posúdenie

veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Z vyžiadaného súvisiaceho súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka tak, ako to tvrdí,

požiadala podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2012 o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní konanom 15. februára 2012 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že nemá

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a navrhuje vo veci rozhodnúť bez jej prítomnosti.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že pokiaľ okresný súd nereagoval

na túto jej žiadosť, „nekonal v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania

zakotvenou v , a tým došlo k vzniku trov konania, na ktorých úhradu žalobkyňu

zaviazal v napadnutom uznesení“. Zo súvisiaceho súdneho spisu totiž vyplýva, že potom,

ako mu bola doručená predmetná žiadosť sťažovateľky, jej zaslal predvolanie

na pojednávanie (č. l. 50) nariadené na 27. marec 2012, v ktorom výslovne uviedol, že jej

účasť na tomto pojednávaní je nutná, pretože ju pokladá za potrebné vypočuť. Zároveň toto

predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa bezdôvodne neustanoví v určený čas

na pojednávanie, môže ju dať súd predviesť a môže jej uložiť úhradu trov alebo pokutu.

Predvolanie na toto pojednávanie bolo sťažovateľke doručené 27. februára 2012 (t. j. jeden

mesiac pred nariadeným termínom pojednávania), avšak sťažovateľka na neho nijako

nereagovala a svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila. K argumentácii

sťažovateľky odvolávajúcej sa na , pokiaľ ide o povinnosť súdu postupovať

v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej záujem na hospodárnosti

a rýchlosti konania nemožno presadzovať na úkor rešpektovania ostatných základných

princípov konania, ako aj zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia (m. m. ,

).

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona ()

je namietané uznesenie krajského súdu na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu

náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri rozhodovaní

o odvolaní sťažovateľky za legitímny (a to aj napriek tomu, že je potrebné prisvedčiť jej

argumentácii, že naozaj nenamietala, „že na odročenom pojednávaní o nič nešlo“, čo však

v danom prípade nepovažuje za relevantné) a vylučujúci možné porušenie základného práva

podľa v spojení s prvou vetou . Ústavný súd nezistil

príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jej ďalšími návrhmi (vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti namietaného

uznesenia) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013