Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 11/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P., zastúpených advokátom JUDr. M.

F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi zaručeného v , ako aj v

Listiny základných ľudských práv a slobôd a tiež práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s porušením ustanovenia postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11

C 9/007) a jeho rozsudkami č. k. -96 z 27. júna 2012 a č. k. -121

z 11. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. a Ing. P. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2012 doručená sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

zaručeného v (ďalej len „“), ako aj v

ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a jeho rozsudkami č. k.

-96 z 27. júna 2012 a č. k. -121 z 11. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

žalobou zo 16. januára 2007 domáhali proti Prešovskému samosprávnemu kraju (ďalej len

„žalovaný“) peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností.

V danej veci však okresný súd pôvodne rozsudkom č. k. -192

zo 14. januára 2009 žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Následne Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v rámci odvolacieho konania rozsudkom sp. zn.

z 26. mája 2010 rozhodol, že sudkyňa okresného súdu JUDr. I. W. (ktorá vo

veci konala a aj rozhodla, pozn.) nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci na

okresnom súde pôvodne vedenej pod sp. zn. , a súčasne odvolaním

sťažovateľov napadnutý (pôvodný) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Na základe sťažnosti sťažovateľov podanej podľa ústavný súd

nálezom č. k. -44 zo 7. júla 2011 rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 26. mája 2010 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu

č. k. -192 zo 14. januára 2009 a priznal náhradu trov odvolacieho konania, pre

porušenie základného práva zaručeného v a v listiny, ako aj

označeného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru zrušil a vec vrátil krajskému súdu na

ďalšie konanie.

Potom, čo krajský súd uznesením č. k. -335 z 26. januára 2012

(pôvodný) rozsudok okresného súdu č. k. -192 zo 14. januára 2009 v intenciách

označeného nálezu ústavného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

okresný súd naposledy rozhodol rozsudkom č. k. -96 z 27. júna 2012 tak, že

žalobu ako nedôvodnú opäť v celom rozsahu zamietol, pričom sťažovateľom uložil

povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ako aj trovy konania štátu. Následne

okresný súd tento rozsudok doplnil, čo sa týka výroku o náhrade trov konania

(doplňujúcim) rozsudkom č. k. -121 z 11. júla 2012, ktorým sťažovateľom

uložil povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy odvolacieho konania.

Sťažovatelia namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie odôvodňujú takto:

«... Keďže zákonná sudkyňa JUDr. I. W. je voči sťažovateľovi v 1. rade zaujatá a

doručila predsedníčke Okresného súdu... vyjadrenie o svojej zaujatosti, po vrátení

predmetnej veci na Okresný súd... v zmysle uznesenia KS Prešov sp. zn. Co 114/2011

z 26. 01. 2012, predsedníčka Okresného súdu... dňa 12. 04. 2012 vydala opatrenie, v znení:

„Pre s poukazom na vyhlášku MS SR č. o spravovacom

a kancelárskom poriadku ako aj na rozvrh práce týmto opatrením odnímam JUDr. I. W. vec

vedenú na Okresnom súde... pod sp. zn. a dávam pokyn, aby táto vec bola

pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni tunajšieho súdu“.

Dňa 12. 04. 2012 o 11:29:04 hod. bola potom predmetná vec vedená pod sp. zn.

prerozdelená a bola pridelená sudcovi JUDr. E. V. Dňa 17. 04. 2012 o

9:52:39 hod. bola predmetnej veci pridelená nová spisová značka a to: ...

Je zvláštne, že... úradný záznam je vydaný až 17. 04. 2012, 5 dní po tom, ako bola

vec už dňa 12. 04. 2012 prerozdelené JUD. E. V. a aj keď sa v ňom uvádza, že Vec zrušená

v dovolacom konaní bude pridelená na prejednanie a rozhodnutie pôvodnému sudcovi pod

novou spisovou značkou..., predmetná vec už mala pridelenú sp. zn. , čo

vyplýva z tohto úradného záznamu...

Keďže podľa vyjadrenia pracovníčok podateľne okresného súdu, prerozdelenie

predmetnej veci dňa 12. 04. 2012 a ani pridelenie novej spisovej značky dňa 17. 04. 2012

nebolo realizované cestou podateľne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že podpisy na

potvrdeniach o prerozdelení a určení novej spisovej značky nie sú podpismi žiadnej

z pracovníčok podateľne a taktiež ani odtlačky pečiatok na predmetných potvrdeniach nie

sú odtlačkami pečiatok, ktoré používa podateľňa OS Prešov, požiadal sťažovateľ v 1. rade

listom z 27. 07. 2012 predsedníčku OS Prešov o opätovné pridelenie (okrem iného) aj veci

vedenej na OS Prešov pod sp. zn. (predtým ). Sťažovateľ v 1. rade

namietal, že opatrenie predsedníčky Okresného súdu Prešov z 12. 04. 2012 dodržané

nebolo, keďže predmetná vec vedená na OS Prešov pod sp. zn. nebola

pridelená cestou generátora v podateľni tunajšieho súdu...

Dňa 31. 08. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS

Prešov z 24. 08. 2012, č. , k prideleniu spisov ... náhodným

výberom, kde je okrem iného uvedené: „Z vyjadrenia pracovníčok podateľne, pracovníčky

sekretariátu a tajomníčky občianskoprávneho oddelenia je zrejmé, že výnimky pri

prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho vedenia len predseda

súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení“...

Sťažovateľ v 1. rade listom z 05. 09. 2012 požiadal predsedníčku OS Prešov, v

zmysle o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie

informácie, a to pokyny predchádzajúceho vedenia, na ktoré sa predsedníčka OS Prešov

odvolávala v odpovedi z 24. 08. 2012, č. .

Sťažovateľ v 1. rade listom zo 07.09.2012 upozornil predsedníčku OS Prešov, na

výkon súdnictva nezákonnými sudcami... namietal, že... takýto postup je v rozpore

so zákonom, rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s opatreniami predsedníčky OS Prešov

z 12. 04. 2012 a 03. 07. 2012. Z uvedených opatrení a ani z rozvrhu práce predsa

nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu,

alebo neviem kde...

Dňa 20. 09. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS

Prešov zo 17. 09. 2012, sp. zn. , na žiadosť o sprístupnenie informácií

a na upozornenie na výkon súdnictva nezákonnými sudcami, z ktorej vyplýva, že...

nesprístupní ním požadované informácie - pokyny predchádzajúceho vedenia... a že

prerozdeľovanie spisov výnimkou pri zachovaní spisovej značky je možné buď na podateľni

Okresného súdu Prešov alebo na základe interného pokynu vedenia súdu, ktorý bol

zapracovaný do predchádzajúcich rozvrhov práce, to vykonával sekretariát alebo

tajomníčky senátu.

Voči fiktívnemu rozhodnutiu predsedníčky OS Prešov nesprístupniť sťažovateľovi

v 1. rade „pokyny predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ v 1. rade listom z 24. 09.

2012 odvolanie.

Dňa 24. 10. 2012 bolo sťažovateľovi v 1. rade doručené rozhodnutie Krajského súdu

Prešov, č. Spi O 9/2012 z 19. 10. 2012, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie OS Prešov

z 20. 09. 2012 o nesprístupnení sťažovateľom v 1. rade požadovaných informácií...

Keďže OS Prešov opätovne nerozhodol o žiadosti sťažovateľa v 1. rade (z 05. 09.

2012) o sprístupnenie informácií - „pokynov predchádzajúceho vedenia...“, podal

sťažovateľ v 1. rade listom z 12. 11. 2012 voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie.

... je preto nesporné, že aj keď bolo technicky možné prerozdeliť spis

prostredníctvom generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo a spis

prerozdelila sekretárka, čím vo veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn.

(predtým ), koná nezákonný sudca... pretože... nebol určený v zmysle rozvrhu

práce, (ktorým sa rozumie akt riadenia predsedu súdu) - opatrenie predsedníčky Okresného

súdu... z 12. 04. 2012, prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu...»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim SR, bolo porušené základné právo P. J.

a Ing. P. K. nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1,

Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj ich právo na

prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. -96 z 27. 06. 2012

a rozsudkom sp. zn. -121 z 11. 07. 2012.

3. Rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. -96 z 27. 06. 2012 a sp. zn.

-121 z 11. 07. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na

ďalšie konanie.

4. Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

prideliť vec

5. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 396,74 €... na účet advokáta JUDr. M.

F... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení základného práva nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v , ako aj v

listiny, a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

v spojení s porušením ustanovenia postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a jeho

rozsudkami č. k. -96 z 27. júna 2012 a č. k. -121 z 11. júla 2012.

Sťažovatelia najmä namietajú, že potom, ako predsedníčka okresného súdu

opatrením z 12. apríla 2012 odňala danú vec dovtedajšej zákonnej sudkyni (JUDr. I. W.) pre

jej zaujatosť a súčasne dala pokyn na jej pridelenie inému sudcovi náhodným výberom

prostredníctvom generátora elektronickej podateľne, táto bola na základe výnimky podľa

„pokynov predchádzajúceho vedenia“ pracovníčkou sekretariátu pridelená inému sudcovi

(JUDr. E. V.) mimo generátora elektronickej podateľne, resp. mimo priestorov podateľne,

dôsledkom čoho je postup okresného súdu v rozpore nielen s označeným opatrením, ale aj s

rozvrhom jeho práce na rok 2012 a so zákonom, pričom sťažovatelia tak boli odňatí svojmu

zákonnému sudcovi.

Podľa nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd však podotýka, že medzi obsahom základného práva na zákonného

sudcu podľa , resp. listiny, ktorých znenie je totožné, a im

porovnateľného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné ich

posudzovať spoločne.

Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku

výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na

strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú

povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada

pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody

a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ ().

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca,

resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48

ods. 1 a napokon aj z dohovoru, a rozhodnutie vydané v takomto konaní

preto nemôže byť ústavne akceptovateľné ().

Vychádzajúc z predmetu danej sťažnosti ústavný súd zistil, že nález ústavného súdu

č. k. -44 zo 7. júla 2011 vo vzťahu k tejto sťažnosti nepredstavuje prekážku

už rozhodnutej veci.

Napriek tomu však vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“),

ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi, a tým aj práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo

dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje

iný všeobecný súd na základe sťažovateľom dostupných opravných prostriedkov

predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv.

V zmysle ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

V zmysle súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu č. k.

-96 z 27. júna 2012 podali odvolanie 12. júla 2012 a proti jeho

(doplňujúcemu) rozsudku č. k. -121 z 11. júla 2012 podali odvolanie

9. augusta 2012, pričom toho času je vec vedená krajským (odvolacím) súdom pod sp. zn.

.

Na základe už citovaných ustanovení sťažovatelia

mali možnosť namietať postup okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi (pozri už

uvedené) už v rámci odvolaní – riadnych opravných prostriedkov podaných proti

označeným rozsudkom okresného súdu, a tým dosiahnuť, aby tieto rozsudky boli krajským

(odvolacím) súdom preskúmané okrem iného aj z hľadiska, či okresný súd bol pri

rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovatelia neboli odňatí svojmu zákonnému

sudcovi. V rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia by sa krajský (odvolací) súd

v podstate musel vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.

Navyše, v zmysle nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie

účastníka jeho zákonnému sudcovi, zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho

opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom ústavný

súd považuje dovolanie za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd

v občianskoprávnom konaní (napr. , , ).

Vychádzajúc tak z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie nimi označeného základného

práva zaručeného a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom

v spojení s , ktorý nie je ustanovením o základných právach a slobodách,

ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym orgánom konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,

ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľom by nevyhnutne „našlo“ svoj výraz

v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo slobody

zaručeného v druhej hlave .

Keďže ústavný súd sťažovateľmi namietané porušenie nimi označeného konkrétneho

základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti vrátane rozhodnutia

o prikázaní okresnému súdu vec prideliť na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi

sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov

( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia

domáhali ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013