Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 11/2013
PDF · 197.55 KB
No categories available
II. ÚS 11/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P., zastúpených advokátom JUDr. M.
F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 38 ods. 1
Listiny základných ľudských práv a slobôd a tiež práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení
s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11
C 9/007) a jeho rozsudkami č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121
z 11. júla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. J. a Ing. P. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra
2012 doručená sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v čl. 38
ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2
ústavy postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007) a jeho rozsudkami č. k.
14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007)
žalobou zo 16. januára 2007 domáhali proti Prešovskému samosprávnemu kraju (ďalej len
„žalovaný“) peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností.
V danej veci však okresný súd pôvodne rozsudkom č. k. 11 C 9/2009-192
zo 14. januára 2009 žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Následne Krajský súd
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v rámci odvolacieho konania rozsudkom sp. zn.
2 Co 53/2009 z 26. mája 2010 rozhodol, že sudkyňa okresného súdu JUDr. I. W. (ktorá vo
veci konala a aj rozhodla, pozn.) nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci na
okresnom súde pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 9/2007, a súčasne odvolaním
sťažovateľov napadnutý (pôvodný) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Na základe sťažnosti sťažovateľov podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd
nálezom č. k. IV. ÚS 94/2011-44 zo 7. júla 2011 rozsudok krajského súdu sp. zn.
2 Co 53/2009 z 26. mája 2010 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu
č. k. 11 C 9/2009-192 zo 14. januára 2009 a priznal náhradu trov odvolacieho konania, pre
porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj
označeného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru zrušil a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie.
Potom, čo krajský súd uznesením č. k. 2 Co 114/2011-335 z 26. januára 2012
(pôvodný) rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 9/2007-192 zo 14. januára 2009 v intenciách
označeného nálezu ústavného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
okresný súd naposledy rozhodol rozsudkom č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 tak, že
žalobu ako nedôvodnú opäť v celom rozsahu zamietol, pričom sťažovateľom uložil
povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ako aj trovy konania štátu. Následne
okresný súd tento rozsudok doplnil, čo sa týka výroku o náhrade trov konania
(doplňujúcim) rozsudkom č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012, ktorým sťažovateľom
uložil povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy odvolacieho konania.
Sťažovatelia namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie odôvodňujú takto:
«... Keďže zákonná sudkyňa JUDr. I. W. je voči sťažovateľovi v 1. rade zaujatá a
doručila predsedníčke Okresného súdu... vyjadrenie o svojej zaujatosti, po vrátení
predmetnej veci na Okresný súd... v zmysle uznesenia KS Prešov sp. zn. Co 114/2011
z 26. 01. 2012, predsedníčka Okresného súdu... dňa 12. 04. 2012 vydala opatrenie, v znení:
„Pre § 15 O. s. p. s poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom
a kancelárskom poriadku ako aj na rozvrh práce týmto opatrením odnímam JUDr. I. W. vec
vedenú na Okresnom súde... pod sp. zn. 11 C 9/2007 a dávam pokyn, aby táto vec bola
pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni tunajšieho súdu“.
Dňa 12. 04. 2012 o 11:29:04 hod. bola potom predmetná vec vedená pod sp. zn.
11 C 9/2007 prerozdelená a bola pridelená sudcovi JUDr. E. V. Dňa 17. 04. 2012 o
9:52:39 hod. bola predmetnej veci pridelená nová spisová značka a to: 14 C 75/2012...
Je zvláštne, že... úradný záznam je vydaný až 17. 04. 2012, 5 dní po tom, ako bola
vec už dňa 12. 04. 2012 prerozdelené JUD. E. V. a aj keď sa v ňom uvádza, že Vec zrušená
v dovolacom konaní bude pridelená na prejednanie a rozhodnutie pôvodnému sudcovi pod
novou spisovou značkou..., predmetná vec už mala pridelenú sp. zn. 14 C 75/2012, čo
vyplýva z tohto úradného záznamu...
Keďže podľa vyjadrenia pracovníčok podateľne okresného súdu, prerozdelenie
predmetnej veci dňa 12. 04. 2012 a ani pridelenie novej spisovej značky dňa 17. 04. 2012
nebolo realizované cestou podateľne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že podpisy na
potvrdeniach o prerozdelení a určení novej spisovej značky nie sú podpismi žiadnej
z pracovníčok podateľne a taktiež ani odtlačky pečiatok na predmetných potvrdeniach nie
sú odtlačkami pečiatok, ktoré používa podateľňa OS Prešov, požiadal sťažovateľ v 1. rade
listom z 27. 07. 2012 predsedníčku OS Prešov o opätovné pridelenie (okrem iného) aj veci
vedenej na OS Prešov pod sp. zn. 14 C 75/2012 (predtým 11 C 9/2007). Sťažovateľ v 1. rade
namietal, že opatrenie predsedníčky Okresného súdu Prešov z 12. 04. 2012 dodržané
nebolo, keďže predmetná vec vedená na OS Prešov pod sp. zn. 11 C 9/2007 nebola
pridelená cestou generátora v podateľni tunajšieho súdu...
Dňa 31. 08. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS
Prešov z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012, k prideleniu spisov 11 C 9/2007... náhodným
výberom, kde je okrem iného uvedené: „Z vyjadrenia pracovníčok podateľne, pracovníčky
sekretariátu a tajomníčky občianskoprávneho oddelenia je zrejmé, že výnimky pri
prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho vedenia len predseda
súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení“...
Sťažovateľ v 1. rade listom z 05. 09. 2012 požiadal predsedníčku OS Prešov, v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie
informácie, a to pokyny predchádzajúceho vedenia, na ktoré sa predsedníčka OS Prešov
odvolávala v odpovedi z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012.
Sťažovateľ v 1. rade listom zo 07.09.2012 upozornil predsedníčku OS Prešov, na
výkon súdnictva nezákonnými sudcami... namietal, že... takýto postup je v rozpore
so zákonom, rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s opatreniami predsedníčky OS Prešov
z 12. 04. 2012 a 03. 07. 2012. Z uvedených opatrení a ani z rozvrhu práce predsa
nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu,
alebo neviem kde...
Dňa 20. 09. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS
Prešov zo 17. 09. 2012, sp. zn. 1 SprO 1161/2012, na žiadosť o sprístupnenie informácií
a na upozornenie na výkon súdnictva nezákonnými sudcami, z ktorej vyplýva, že...
nesprístupní ním požadované informácie - pokyny predchádzajúceho vedenia... a že
prerozdeľovanie spisov výnimkou pri zachovaní spisovej značky je možné buď na podateľni
Okresného súdu Prešov alebo na základe interného pokynu vedenia súdu, ktorý bol
zapracovaný do predchádzajúcich rozvrhov práce, to vykonával sekretariát alebo
tajomníčky senátu.
Voči fiktívnemu rozhodnutiu predsedníčky OS Prešov nesprístupniť sťažovateľovi
v 1. rade „pokyny predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ v 1. rade listom z 24. 09.
2012 odvolanie.
Dňa 24. 10. 2012 bolo sťažovateľovi v 1. rade doručené rozhodnutie Krajského súdu
Prešov, č. Spi O 9/2012 z 19. 10. 2012, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie OS Prešov
z 20. 09. 2012 o nesprístupnení sťažovateľom v 1. rade požadovaných informácií...
Keďže OS Prešov opätovne nerozhodol o žiadosti sťažovateľa v 1. rade (z 05. 09.
2012) o sprístupnenie informácií - „pokynov predchádzajúceho vedenia...“, podal
sťažovateľ v 1. rade listom z 12. 11. 2012 voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie.
... je preto nesporné, že aj keď bolo technicky možné prerozdeliť spis
prostredníctvom generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo a spis
prerozdelila sekretárka, čím vo veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn. 14 C 75/2012
(predtým 11 C 9/2007), koná nezákonný sudca... pretože... nebol určený v zmysle rozvrhu
práce, (ktorým sa rozumie akt riadenia predsedu súdu) - opatrenie predsedníčky Okresného
súdu... z 12. 04. 2012, prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu...»
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, bolo porušené základné právo P. J.
a Ing. P. K. nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1, Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj ich právo na
prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 75/2012 a jeho rozsudkom sp. zn. 14 C 75/2012-96 z 27. 06. 2012
a rozsudkom sp. zn. 14 C 75/2012-121 z 11. 07. 2012.
3. Rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 75/2012-96 z 27. 06. 2012 a sp. zn.
14 C 75/2012-121 z 11. 07. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na
ďalšie konanie.
4. Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 75/2012 prideliť vec zákonnému sudcovi v súlade so zákona č. 757/2004 Z. z.
5. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 396,74 €... na účet advokáta JUDr. M.
F... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení základného práva nebyť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 1
listiny, a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007) a jeho
rozsudkami č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012.
Sťažovatelia najmä namietajú, že potom, ako predsedníčka okresného súdu
opatrením z 12. apríla 2012 odňala danú vec dovtedajšej zákonnej sudkyni (JUDr. I. W.) pre
jej zaujatosť a súčasne dala pokyn na jej pridelenie inému sudcovi náhodným výberom
prostredníctvom generátora elektronickej podateľne, táto bola na základe výnimky podľa
„pokynov predchádzajúceho vedenia“ pracovníčkou sekretariátu pridelená inému sudcovi
(JUDr. E. V.) mimo generátora elektronickej podateľne, resp. mimo priestorov podateľne,
dôsledkom čoho je postup okresného súdu v rozpore nielen s označeným opatrením, ale aj s
rozvrhom jeho práce na rok 2012 a so zákonom, pričom sťažovatelia tak boli odňatí svojmu
zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd však podotýka, že medzi obsahom základného práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ktorých znenie je totožné, a im
porovnateľného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné ich
posudzovať spoločne.
Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku
výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na
strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú
povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada
pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody
a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).
Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca,
resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48
ods. 1 ústavy a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a rozhodnutie vydané v takomto konaní
preto nemôže byť ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).
Vychádzajúc z predmetu danej sťažnosti ústavný súd zistil, že nález ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 94/2011-44 zo 7. júla 2011 vo vzťahu k tejto sťažnosti nepredstavuje prekážku
už rozhodnutej veci.
Napriek tomu však vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“),
ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred
súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi, a tým aj práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo
dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje
iný všeobecný súd na základe sťažovateľom dostupných opravných prostriedkov
predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv.
V zmysle ustanovenia § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.
V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu č. k.
14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 podali odvolanie 12. júla 2012 a proti jeho
(doplňujúcemu) rozsudku č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012 podali odvolanie
9. augusta 2012, pričom toho času je vec vedená krajským (odvolacím) súdom pod sp. zn.
Na základe už citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sťažovatelia
mali možnosť namietať postup okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi (pozri už
uvedené) už v rámci odvolaní – riadnych opravných prostriedkov podaných proti
označeným rozsudkom okresného súdu, a tým dosiahnuť, aby tieto rozsudky boli krajským
(odvolacím) súdom preskúmané okrem iného aj z hľadiska, či okresný súd bol pri
rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovatelia neboli odňatí svojmu zákonnému
sudcovi. V rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia by sa krajský (odvolací) súd
v podstate musel vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké
sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.
Navyše, v zmysle § 237 písm. g) OSP nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie
účastníka jeho zákonnému sudcovi, zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho
opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom ústavný
súd považuje dovolanie za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd
v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05).
Vychádzajúc tak z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie nimi označeného základného
práva zaručeného ústavou a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom
v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý nie je ustanovením o základných právach a slobodách,
ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym orgánom konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľom by nevyhnutne „našlo“ svoj výraz
v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo slobody
zaručeného v druhej hlave ústavy.
Keďže ústavný súd sťažovateľmi namietané porušenie nimi označeného konkrétneho
základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti vrátane rozhodnutia
o prikázaní okresnému súdu vec prideliť na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi
sa už nezaoberal.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia
domáhali ich priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013