Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 272/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

JUDr. V. G., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti Z., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti Z., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti Z., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Zvolen p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. V. G., K., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 11. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej aj

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „(...) Predmetné konanie na Okresnom súde

Zvolen vedené pod sp. zn. sa začalo na základe žaloby Sťažovateľa ako

žalobcu (predtým A. s. r. o.), proti žalovanej obchodnej spoločnosti K. a. s.,(...) (predtým

Z. a. s.) o určenie povinnosti zabezpečiť zmenu v osobe akcionára v zozname akcionárov

a o určenie povinnosti vydať akcionárovi náhradné listinné akcie, ktorá bola podaná dňa

15. 5. 2008.

Odo dňa začatia konania 15. 5. 2008 vecne a miestne príslušný okresný súd vo veci

riadne nekonal a nezačal pojednávať vo veci samej. Za obdobie viac ako 45 kalendárnych

mesiacov (od podania žaloby do podania ústavnej sťažnosti) zákonný sudca nenariadil ani

jedno pojednávanie. Sťažovateľ ako žalobca pritom riadne a včas zaplatil súdny poplatok za

návrh vo výške 5 000,00 Sk, o čom aj dodatočne upovedomil súd dňa 6. 2. 2009.

(...) je evidentná nečinnosť súdu bez vykonania akéhokoľvek úkonu smerujúceho

k úprave procesného vedenia konania a k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu o veci

minimálne od apríla 2009 do mája 2011, t. j. viac ako dva roky. Nasledujúce dva úkony

súdu boli neúčelnými a z pohľadu Sťažovateľa nepochopiteľnými výzvami súdu na

oznámenie, či žalobca, ktorý podal žalobný návrh za účelom ochrany svojich práv

a oprávnených záujmov, ktorý zaplatil súdny poplatok za návrh, ktorý nenavrhoval

prerušenie konania, a ktorý v rámci svojho dispozičného oprávnenia vo vzťahu k žalobnému

návrhu nevyužil inštitút späťvzatia návrhu v zmysle , trvá na

podanom návrhu. Žalobca ďalej poukazuje na to, že i v priebehu ďalšieho konania súd

riadne nekonal. O návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane

žalobcu bolo možné rozhodnúť aj na pojednávaní, ak by ho súd nariadil. Rovnako po

rozhodnutí odvolacieho súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania súd

niekoľko mesiacov nekonal, nenariadil pojednávanie a opätovne adresoval žalobcovi výzvy

na vyjadrenie.

Súd kontinuálne vyzýva Sťažovateľa ako žalobcu v 1. rade a od rozhodnutia

odvolacieho súdu i žalobcu v 2. rade na vyjadrenie sa, pričom Sťažovateľ už v roku 2009

výslovne žiadal súd o nariadenie pojednávania po tom, čo zaplatil súdny poplatok.

v pritom výslovne ustanovuje, že po začatí

pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo

samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Takže Sťažovateľ nevidí dôvod

podmieňovať nariadenie pojednávania písomnými odpoveďami žalobcov na opakované

výzvy súdu namiesto nariadenia pojednávania a umožnenia predniesť, či doplniť návrhy

žalobcami po začatí pojednávania.

Sťažovateľ súdu okrem iného navrhoval predvolať a vypočuť štatutára žalovanej

obchodnej spoločnosti, Ing. M. T., a to k skutočnostiam nasvedčujúcim porušovanie

zákonnej úpravy akciovej spoločnosti zo strany žalovaného a konanie v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku. Menovaný štatutár žalovaného sa v iných súdnych

sporoch Sťažovateľa voči obchodnej spoločnosti K. a. s.(...), nedostavuje na iné nariadené

pojednávania a blokuje ich rôznymi obštrukciami a je veľký predpoklad, že bude

spôsobovať obštrukcie aj v predmetnom konaní. Sťažovateľ v súvislosti s tým poukazuje na

to, že pri tvrdenom skutkovom stave s vysokou mierou pravdepodobnosti bolo možné

v danom prípade už na samotnom začiatku súdneho konania vylúčiť možnosť rozhodnutia

o merite veci na prvom pojednávaní. Namiesto apelovania na žalobcu a neskôr oboch

žalobcov mal súd postupovať tak, aby bolo čo najskôr nariadené pojednávanie a následne

napríklad v prípade nedostavenia sa predvolaného štatutára žalovanej obchodnej

spoločnosti súd pri splnení zákonných podmienok by mohol zabezpečiť jeho účasť na

ďalšom pojednávaní prostredníctvom nariadenia predvedenia, či uloženia poriadkovej

pokuty. Preto Sťažovateľ je toho názoru, že včasným nenariadením prvého pojednávania mu

bolo odopreté právo na rýchlu a účinnú súdnu ochranu jeho práv a oprávnených záujmov.

Dňa 26. 7. 2011 podal Sťažovateľ ako žalobca predsedovi Okresného súdu Zvolen

sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktorá bola dňa 2. 8. 2011 postúpená na vybavenie predsedovi Krajského súdu v Banskej

Bystrici. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vo svojej odpovedi zo dňa 22. 8. 2011

poukazujúc na vyjadrenie zákonnej sudkyne uviedol, že nezistil prieťahy v konaní s tým, že

zákonná sudkyňa nekonala vo veci a čakala na rozhodnutie iného súdu v súvisiacom spore,

nakoľko podľa jej právneho názoru, rozhodnutie vo veci záviselo od výsledku tohto

súvisiaceho konania (Okresný súd Košice I. sp. zn. ).

(...) Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nekonaním, resp. neúčelným konaním,

zákonného sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu práv Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na prejednanie veci v primeranej lehote garantovaných (...) i Dohovorom(...)

Napríklad opakované výzvy súdu, aby sa Sťažovateľ ako žalobca vyjadril, či trvá

na podanom návrhu namiesto nariadenia pojednávania považuje Sťažovateľ za postup súdu

v rozpore so zásadami hospodárnosti a efektívnosti občianskeho súdneho konania

a v rozpore s povinnosťou súdu postupovať v konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná.

Sťažovateľ poukazuje na to, že od podania žaloby uplynula doba takmer štyroch

rokov, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdu doručené ešte v marci 2009

a napriek zaplateniu súdneho poplatku za návrh súd nenariadil pojednávanie už viac ako tri

roky, napriek tomu, že ukladá zákonnú lehotu maximálne

dvoch mesiacov od zaplatenia poplatku do pojednávania.

Sťažovateľ súčasne poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,

podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa SR, ústavný súd

zohľadňuje tri kritéria - právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.

K uvedeným trom kritériám Sťažovateľ uvádza:

1. právna otázka predložená Sťažovateľom Okresnému súdu Zvolen nepredstavuje

právne ani fakticky zložitú problematiku. Uplatňované právo súvisí s právom akciových

obchodných spoločností, ktoré tvorí súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v senátoch Cb,

2. správanie Sťažovateľa ako účastníka konania možno počas celej doby konania

hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania

a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech Sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných

prieťahov v predmetnom konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že Sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke

namietaného konania, aj keď Sťažovateľ nemal veľa príležitostí aktívne sa zúčastňovať

konania, keďže vo veci samej sa za takmer štyri roky nekonalo ani jedno pojednávanie,

3. pokiaľ ide o postup Okresného súdu Zvolen, ani fakt, že v predmetnej veci Okresný

súd Zvolen vykonal určité úkony, nemôže sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných

prieťahov v konaní. Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného

zodpovedného orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd

posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní (napr. ). Z pohľadu Sťažovateľa

Okresnému súdu Zvolen nebráni žiadna zákonná prekážka nariadiť pojednávanie a napriek

tomu je nečinný.

Preto Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prerokovaní

predmetnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo Z. s. r. o.(...) aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 (...) a v Dohovoru(...),

Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov,

priznáva Sťažovateľovi, Z. s. r. o.,(...) primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1 500,00 €(...), ktoré je Okresný súd Zvolen povinný zaplatiť Sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

Okresný súd Zvolen je povinný uhradiť Sťažovateľovi, Z. s. r. o.,(...) trovy právneho

zastúpenia vo výške 323,50 €(...) na účet právneho zástupcu JUDr. V. G. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 904/12

z 15. augusta 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 19. septembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 5. 2008 domáhal, aby

súd rozhodol, že žalovaný ako emitent 1000 kusov kmeňových listinných akcií na meno

s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 1.000- Sk s číslom emisie LP 0000102220, je

v súlade so znením povinný zabezpečiť vykonanie

zmeny v zozname akcionárov vedenom C. a. s., tak, že namiesto akcionára s generáliami:

Ing. J. H.(...), počet vlastnených kusov cenných papierov: 450, podiel 1/1 bude ako akcionár

v zozname akcionárov spoločnosti Z., a. s. zapísaný žalobca, a teda spoločnosť A. s. r. o.

s generáliami: A. s. r. o., počet kusov vlastnených cenných papierov: 450, podiel 1/1, a to

všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa domáhal, aby súd rozhodol, že

žalovaný je povinný vydať žalobcovi na jeho meno kmeňové listinné akcie emitenta Z., a. s.,

v počte 450 kusov, s menovitou hodnotou každej akcie 1.000- Sk tak, aby tieto akcie spĺňali

všetky požiadavky príslušných právnych predpisov, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Vec bola zapísaná do súdneho oddelenia C pod sp. zn. .

Po tom, ako bol spis predložený 21. 5. 2008 zákonnej sudkyni, dala pokyn

na prevedenie veci do registra Cb z dôvodu, že sa jedná o obchodnú vec; vec ďalej bola

vedená pod sp. zn. . (...)

Súd uznesením č. k. -70 zo dňa 13. 2. 2009 uložil žalovanému

povinnosť sa k veci vyjadriť v lehote 15 dní. Na pokyn zákonnej sudkyne z 24. 3. 2009 súdna

tajomníčka požiadala Okresný súd Košice I o zaslanie právoplatného uznesenia č. k.

-271 vzhľadom k tomu, že sa jednalo o totožné listinné akcie, ako sú

predmetom súdneho konania . Na opakované urgencie (naposledy

z 29. 5. 2009 - adresované už k rukám predsedu súdu), Okresný súd Košice I oznámil dňa

15. 6. 2009, že uznesenie č. k. -271 nie je právoplatné, keď odvolací súd

zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na konanie.

Následne súd opakovane zisťoval stav konania u Okresného súdu Košice I (a to aj

formou urgencií), pričom dňa 2. 11. 2009 oznámil Okresný súd Košice I stav konania,

zároveň zaslal súdu uznesenie č. k. -356 zo dňa 30. 9. 2009, ktoré v tom čase

nebolo právoplatné. Na ďalšie výzvy súdu urobené súdnou tajomníčkou oddelenia 17Cb

dňa 22. 1. 2010 Okresný súd Košice I oznámil, že vo veci bolo podané odvolanie a vec bude

postúpená Krajskému súdu v Košiciach. Následne súd robil priebežne dopyty na stav

konania; Okresný súd Košice I 24. 1. 2011 oznámil nezmenený stav konania.

Dňa 2. 5. 2011 Okresný súd Košice I zaslal tunajšiemu súdu uznesenie č. k.

-356 zo dňa 30. 9. 2009 s vyznačenou právoplatnosťou dňom 14. 2. 2011.

(...) mám za to, že vo veci sa nekoná s prieťahmi; zhora uvedené rozhodnutie Okresného

súdu Košice I bolo priebežne súdnou tajomníčkou žiadané (pričom súd považoval za

potrebné oboznámiť sa s obsahom právoplatného rozhodnutia).

(...) Keďže vzhľadom na petit žaloby, a to predovšetkým jeho druhý výrok, nebolo

zrejmé, čoho sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú, súd ich výzvou zo dňa 20. 1. 2012

vyzval, aby súdu oznámili, čoho sa voči žalovanému domáhajú, a to tak, aby bol

požadovaný výrok presný a vykonateľný, a to aj vzhľadom na pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania na strane žalobcu. Keďže žalobcovia na výzvu súdu nereagovali, súd

ich urgoval urgenciami zo dňa 20. 2. 2012 a 11. 4. 2012.

Pokiaľ sťažovateľ namieta neúčelnosť týchto úkonov súdu, k tomuto uvádzam, že

s jeho názorom o neúčelnosti úkonov súdu nesúhlasím z dôvodu potreby súdu pripraviť sa

na pojednávanie, pričom pokiaľ súdu nebolo zrejmé (vzhľadom na pristúpenie druhého

účastníka do konania na strane žalobcu a petit žaloby), čoho sa žalobcovia (2. výrok

žaloby) voči žalovanému domáhajú, nebolo podľa názoru súdu účelné nariaďovať

pojednávanie.

(...) Pokiaľ sťažovateľ namieta nečinnosť súdu predovšetkým v období od apríla 2009

do mája 2011, mám za to, že vzhľadom na úkony, ktoré súd vo veci vykonal (opakované

žiadosti o zaslanie právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k.

-271 a -356), pričom uznesenie Okresného súdu Košice I

č. k. -356 zo dňa 30. 9. 2009 nadobudlo právoplatnosť až dňa 14. 2. 2011,

nebol tunajší súd nečinný. Zhora uvedené rozhodnutie Okresného súdu Košice I bolo

priebežne súdnou tajomníčkou žiadané (pričom súd považoval za potrebné sa oboznámiť

s obsahom právoplatného rozhodnutia); a keď na výzvy súdu Okresný súd Košice I

nereagoval, súdna tajomníčka vždy obratom aj urgovala vybavenie dožiadania.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Zvolen čakal na rozhodnutie v súvisiacom

spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej sudkyne, rozhodnutie záviselo od výsledku

konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

S prihliadnutím na horeuvedené, sťažnosť nepovažujem za dôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

upustil od ústneho pojednávania; netrvám na ústnom pojednávaní. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol:

„(...) oznamujeme, že netrváme na nariadení ústneho pojednávania

Podanú sťažnosť na rozdiel od zákonnej sudkyne (písomné vyjadrenie zo dňa

15. 08. 2012) považujeme v celom rozsahu za dôvodnú a trváme na jej odôvodnení tak, ako

bola predložená ústavnému súdu.

Zákonná sudkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2012 uviedla, že

Okresný súd Zvolen v sťažovateľom namietanom období najmä od apríla 2009 do mája

2011 čakal na rozhodnutie v súvisiacom spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej

sudkyne, rozhodnutie záviselo od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. . Z pohľadu sťažovateľa, čakanie na rozhodnutie v inom spore

nebol za daných okolnosti dôvod nenariadenia pojednávania, a to vzhľadom na to, že

jediným úkonom zo strany súdu bola žiadosť o zaslanie právoplatného rozhodnutia

Okresného súdu Košice I č. k. -271 a č. k. -356. Samotná

zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení výslovne potvrdila, že keď Okresný súd Košice In

a výzvy nereagoval, tak súdna tajomníčka len opätovne odosielala urgencie vybavenia

dožiadania.

Vo vzťahu k účastníkom konania nebol urobený žiadny procesný úkon. Zo strany

zákonnej sudkyne nebol ani ozrejmený dôvod, pre ktorý neodstránila stav právnej neistoty,

v ktorej sa účastníci konania ocitli, a nepristúpila už vtedy napríklad k jednoduchému

procesnému rozhodnutiu o prerušení konania, z odôvodnenia ktorého by bol zrejmý postoj

súdu k vzniknutej procesnej situácii.

Súčasne sťažovateľ opätovne poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 tretia veta zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších právnych predpisov, ktoré bolo porušené zo strany konajúceho súdu. Napriek

zaplateniu súdneho poplatku sťažovateľom v januári 2009, zákonná procesná lehota 2

mesiacov na nariadenie pojednávania nebola dodržaná zo strany súdu, a to bez toho, aby

o predĺžení tejto lehoty rozhodol v zmysle zákona predseda súdu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 15. mája 2008 podala obchodná spoločnosť A. s. r. o., t. č. Z., s. r. o. (teda

sťažovateľka), žalobný návrh proti obchodnej spoločnosti Z., a. s. (ďalej len ,,odporkyňa“),

na určenie povinnosti zabezpečiť zmenu v osobe akcionára v zozname akcionárov

a na určenie povinnosti vydať akcionárovi náhradné listinné akcie.

Dňa 8. júla 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok

za podanie návrhu.

Dňa 1. augusta 2008 sťažovateľka upozornila okresný súd na nesprávne uvedenú

výšku súdneho poplatku za podanie návrhu a požiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 28. augusta 2008 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie majetkových

pomerov na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, zároveň

požiadal príslušný daňový úrad o zaslanie písomností na zistenie majetkových pomerov

sťažovateľky a taktiež geodetický a kartografický ústav o zaslanie písomností na zistenie

majetkových pomerov sťažovateľky.

Dňa 12. septembra 2008 daňový úrad zaslal súdu požadované písomnosti.

Dňa 19. septembra 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky

na výzvu z 28. augusta 2008.

Dňa 3. októbra 2008 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov sťažovateľke.

Dňa 5. novembra 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 2. decembra 2008 okresný súd zaslal spis s opravným prostriedkom, ktorý

podala sťažovateľka, odvolaciemu súdu.

Dňa 10. decembra 2008 odvolací súd uznesením zmenil rozhodnutie prvostupňového

súdu tak, že sťažovateľke priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku vo výške

15 000 Sk.

Dňa 28. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. januára 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby urýchlene nariadil

pojednávanie vo veci.

Dňa 13. februára 2009 okresný súd uznesením uložil odporkyni, aby sa k veci

písomne vyjadrila v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Dňa 12. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne

k predmetu sporu.

Dňa 30. apríla 2009 okresný súd požiadal sťažovateľku, aby doložila aktuálny výpis

z obchodného registra sťažovateľky aj odporkyne.

Dňa 12. mája 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu požadované písomnosti.

Dňa 29. mája 2009 okresný súd opätovne požiadal Okresný súd Košice I o uznesenia

a ďalšie informácie týkajúce sa predmetu sporu.

Dňa 15. júna 2009 Okresný súd Košice I oznámil okresnému súdu, že požadované

písomnosti nie je možné zaslať, keďže stále prebieha spor.

Dňa 21. augusta 2009 okresný súd opätovne požiadal Okresný súd Košice I

o informácie týkajúce sa priebehu sporu.

Dňa 2. novembra 2009 Okresný súd Košice I oznámil požadované informácie.

Dňa 12. mája 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či na podanom

návrhu trvá.

Dňa 18. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky k výzve

okresného súdu.

Dňa 1. júna 2011 okresný súd na základe žiadosti sťažovateľky oznámil, že vo veci

nemohol dlhšie obdobie konať, keďže čakal na zaslanie právoplatného uznesenia

z Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2009, ktoré mu bolo doručené až 2. mája 2011,

a opätovne požiadal sťažovateľku o oznámenie, či trvá na podanom návrhu.

Dňa 15. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve

okresného súdu a návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane sťažovateľky

a zároveň mu bola oznámená zmena obchodného mena sťažovateľky na Z., s. r. o.

Dňa 30. júna 2011 okresný súd uznesením nepripustil vstup ďalšieho účastníka

na strane sťažovateľky.

Dňa 6. júla 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na doplnenie

dokazovania a žiadosť o zaslanie dokumentov protistrane na vyjadrenie.

Dňa 26. júla 2011 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 30. júna 2011.

Dňa 9. augusta 2011 okresný súd zaslal odporkyni dokumenty sťažovateľky

na vyjadrenie.

Dňa 11. augusta 2011 okresný súd zaslal odporkyni odvolanie sťažovateľky, aby sa

k nemu vyjadrila.

Dňa 8. septembra 2011 bol odvolaciemu súdu predložený spis s opravným

prostriedkom, ktorý podala sťažovateľka proti uzneseniu súdu z 30. júna 2011.

Dňa 26. októbra 2011 odvolací súd uznesením zmenil uznesenie prvostupňového

súdu z 30. júna 2011 tak, že pripustil vstup do konania ďalšieho účastníka na strane

sťažovateľky Ing. J. H.

Dňa 4. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne

k odvolaniu.

Dňa 7. novembra 2011 okresný súd zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie odporkyne.

Dňa 20. januára 2012 okresný súd vyzval Ing. J. H., aby oznámil, čoho sa domáha

v konaní proti odporkyni vzhľadom na pristúpenie nového účastníka.

Dňa 20. februára 2012 okresný súd opätovne vyzval Ing. J. H. na oznámenie

požadovaných informácií.

Dňa 11. apríla 2012 okresný súd urgoval Ing. J. H. na oznámenie požadovaných

informácií pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 23. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť Ing. J. H. o nariadenie

pojednávania.

Dňa 25. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky

o nariadenie pojednávania.

Dňa 10. mája 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. jún 2012.

Dňa 10. mája 2012 okresný súd požiadal odporkyňu o predloženie všetkých dokladov

k sporu vrátane aktuálneho výpisu z obchodného registra odporkyne.

Dňa 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporkyne o odročenie

nariadeného pojednávania, keďže právny zástupca odporkyne vypovedal plnomocenstvo

na právne zastupovanie vo veci.

Dňa 1. júna 2012 okresný súd oznámil odporkyni, že žiadosti o odročenie

pojednávania nevyhovuje.

Dňa 5. júna 2012 sťažovateľka informovala okresný súd o rozhodnutí Okresného

súdu Košice I v súvisiacej veci.

Dňa 6. júna 2012 okresný súd telefonicky oznámil sťažovateľke zrušenie

pojednávania.

Dňa 6. júna 2012 okresný súd uznesením konanie prerušil do právoplatného

skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

Dňa 6. júna 2012 bol okresnému súdu doručený nesúhlas sťažovateľky s odročením

pojednávania.

Dňa 19. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

a Ing. J. H. proti uzneseniu, ktorým tento prerušil konanie.

Dňa 19. júla 2012 bol odvolaciemu súdu predložený spis s opravným prostriedkom,

ktorý podali Ing. J. H. a sťažovateľka.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom

vyhodnotené, predovšetkým od správania (postupu) okresného súdu. Napokon, ani

predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu

zložitosť posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním

k zbytočným prieťahom v konaní, hoci opakovane využila možnosti podľa Občianskeho

súdneho poriadku (napr. podať opravné prostriedky), avšak využitie možností daných

účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva

v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho

však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že okresný súd bol v napadnutom konaní bezpochyby od

12. mája 2009 do 30. júna 2011 (dvadsaťpäť mesiacov) nečinný. Túto skutočnosť nepoprela

ani predsedníčka okresného súdu, uviedla však, že okresný súd „čakal na rozhodnutie

v súvisiacom spore, pričom podľa právneho názoru zákonnej sudkyne, rozhodnutie záviselo

od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. “.

Ústavný súd nie je oprávnený posúdiť, či v okolnostiach danej veci rozhodnutie skutočne

záviselo „od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

“, a teda či okresný súd dôvodne čakal na rozhodnutie iného súdu. Táto

otázka mohla byť zodpovedaná odvolacím súdom, pokiaľ by okresný súd uznesením

prerušil napadnuté konanie podľa , proti ktorému

rozhodnutiu mohli účastníci konania podať odvolanie, a to najmä sťažovateľka, ktorá

namieta nečinnosť okresného súdu aj v tomto období. Pretože k prerušeniu konania

v danom prípade nedošlo v zmysle platných procesných predpisov, ústavný súd konštatuje,

že okresný súd v napadnutom konaní minimálne dva roky nevykonal vo veci úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku a dohovoru (pozri napr. ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené

zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto

súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

pretože jej právna neistota bola dlhodobá, keďže „od podania žaloby uplynula doba takmer

štyroch rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2012

patrí odmena v sume trikrát po 127,16 € a trikrát režijný paušál v sume 7,63 € (v zmysle § 1

ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu

404,37 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 80,87 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 485,24 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013