Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/24/2008

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, v spore žalobcov 1. Zvolenská železničná, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36598283, so sídlom Slánska 20A, 080 06 Prešov a 2. H.. X. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Vladimírom Gürtlerom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Havlíčkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému Košická stavebná spoločnosť, a.s., „v konkurze", so sídlom Zemplínska 33, 040 01 Košice, IČO: 31644422, ktorého správcom konkurznej podstaty je JUDr. Melánia Burdová, so sídlom kancelárie Vrátna 22/A, 040 01 Košice, o uloženie povinnosti zabezpečiť vykonanie zmeny v zozname akcionárov a uloženie povinnosti vydať akcionárovi náhradné listinné akcie, takto

rozhodol:

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktoré sú žalobcovia p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť štátu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 15.5.2008 žiadal pôvodný žalobca vykonať zmeny v zozname akcionárov vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov tak, že namiesto akcionára žalovaného bude zapísaný žalobca. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi na jeho meno kmeňové listinné akcie v počte 450 ks a rozhodnúť o náhrade trov konania. V priebehu konania došlo k zmene okruhu strán sporu s tým, že žalobca v 1. rade navrhol pripustenie vstupu žalobcu v 2. rade do konania.

1.2. Súd rozhodol, na návrh, o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, nakoľko sa pred Okresným súdom Košice I. rieši otázka zásadného významu pre rozhodnutie tunajšieho súdu. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, dňa 25.9.2012.

2. Okresný súd Košice I. uznesením č.k. XXK/X/XXXX-XXX zo dňa 6.8.2012, právoplatným dňa 14.8.2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Košická stavebná spoločnosť, a.s., Zemplínska 33, 040 01 Košice, IČO: 31644422 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Melániu Burdovú, so sídlom kancelárie Vrátna 22/A, Košice.

3. Tunajší súd vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu a aj žalovaného s poukazom na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020, aby do 30-tich dní podali návrh na pokračovanie v konaní. Tak správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ako aj dlžník - žalovaný na výzvu zo strany súdu nereagovali. Správkyňa konkurznej podstaty prevzala výzvu v zmysle ustanovenia ZoKR dňa 6.8.2020 a dlžník - žalovaný dňom 23.9.2020.

4. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

5. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

6. Podľa ustanovenia účinného od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadný nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020 a to , konania začaté a právoplatne neskončené pred 1.1.2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ustanovenie , druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.1.2020.

8. Novelizované znenie , ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020 sa podľa intertemporálneho ustanovenia použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu. Súd s poukazom na vyššiecitované zákonné ustanovenie vyzval tak správkyňu konkurznej podstaty úpadcu na strane žalovaného, ako aj samotného dlžníka - žalovaného na podanie návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní vedenom na tunajšom súde. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

9. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má bez ohľadu na to, že v prejednávanej veci sa vedie konanie od 15.5.2008 zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa ustanovenia v spojení s ustanovením .

9.1. Nepodanie tohto návrhu na pokračovanie v konaní správkyňou a ani dlžníkom má vždy účinky späťvzatia žaloby pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

10. Nielen podľa znenia ustanovenia , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý

ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním konania, súd konanie zastaví“.

10.1. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom, t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov, resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

10.2. Zo znenia ustanovenia ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

11. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že so späťvzatím nesúhlasila. Tunajší súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby. Vo veci k dnešnému dňu nebolo zahájené pojednávanie. Dôsledkom aplikácie ustanovenia je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v dôsledku ktorého má súd povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným spôsobom.

12. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka hoci sú procesne na strane žalovaného na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na súde končí. Zavinenie pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ustanovenia . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo vyššie uvedené súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Preto súd v prejednávanej veci pristúpil k aplikácii ustanovenia , pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a je vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Podľa ustanovenia trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa ustanovenia ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

17. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd rozhodol o štátom preddavkovaných trovách, ktoré vznikli štátu z dôvodu poukázania sumy 9,60 € na účet Centrálneho depozitáru cenných papierov Slovenskej republiky, ktorí oznámil skutočnosti potrebné pre rozhodovanie sporu, na oznámenie ktorých bol vyzvaný zo strany súdu uznesením zo dňa 15.6.2012. Uvedený dôkaz bol vykonaný na potvrdenie skutočností uvádzaných žalobcami, preto súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť štátu štátom preddavkované trovy do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej s poukazom na ustanovenie a . O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, písm. a/ ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).