Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. T. a maloletého K. T., J., zastúpených Advokátskou

kanceláriou S. s. r. o., B., za ktorú koná advokát JUDr. M. J., vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 4 , podľa

a čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 17 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach a práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 16

Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

89/2012 z 23. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. T. a maloletého K. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2012 doručená sťažnosť K. T. (ďalej len „sťažovateľ“) a maloletého K. T.

(ďalej len „maloletý sťažovateľ“ obaja spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 4 (ďalej len

„ústava“), podľa čl. 10 a čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), práva podľa čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

(ďalej len „medzinárodný pakt“) a práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 16 Dohovoru

o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na Okresnom súde Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil matke

maloletého sťažovateľa povinnosť odovzdať ho sťažovateľovi do jeho starostlivosti.

Okresný súd návrh sťažovateľa uznesením sp. zn. z 18. septembra 2012

zamietol. Sťažovateľ sa proti uzneseniu okresného súdu odvolal. O odvolaní rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a konanie

zastavil. Zároveň vo výroku napadnutého uznesenia krajský súd vyslovil, že nemá

právomoc vo veci konať a rozhodnúť. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal

krajský súd na ustanovenie o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

podľa ktorého je právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých daná,

ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý

pobyt nemožno určiť. Maloletý sťažovateľ však má obvyklý pobyt v J., preto

nebola v zmysle daná právomoc rozhodnúť o návrhu

sťažovateľa, ktorý bol návrhom vo veciach maloletých. Podľa § 39 ods. 3 zákona

č. , ak právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých nie

je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku

maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.

Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva. Okresný súd po zhodnotení

pomerov maloletého sťažovateľa zistil, že sa nachádza v starostlivosti svojej matky, teda

o neho je postarané, nie je bez dozoru a nie je ohrozený na živote a zdraví, a preto jeho

situácia nevyžaduje, aby súd vykonal opatrenia na ochranu jeho osoby v zmysle § 39 ods. 3

S týmito dôvodmi sa plne stotožnil aj krajský súd. Okresný súd však

mal podľa krajského súdu konanie zastaviť, pretože nebola daná právomoc slovenských

súdov vo veci konať, ktorá je jednou z podmienok konania. Okresný súd však návrh

sťažovateľa prerokoval. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd napadnutým uznesením

podľa a (ďalej len „OSP“)

zrušil uznesenie okresného súdu z 18. septembra 2012 a konanie zastavil. Zároveň krajský

súd osobitným výrokom vyslovil, že vo veci nemá právomoc konať a rozhodnúť.

3. Sťažovateľ však s takýmto vymedzením právomoci súdov o jeho návrhu nesúhlasí.

Podľa sťažovateľa za daných okolností boli splnené predpoklady na nariadenie predbežného

opatrenia, pretože maloletý sťažovateľ bol konaním svojej matky oddelený od sťažovateľa

a vyňatý z jeho domova v J.. Sťažovateľ poukázal na blízky vzťah, ktorý je medzi ním

a maloletým sťažovateľom, ktorý sa môže takýmto odlúčením výrazne narušiť. Za takejto

situácie si sťažovateľ nemôže uplatňovať svoje rodičovské práva a zároveň sa maloletému

sťažovateľovi nedostáva starostlivosť od oboch rodičov. Na takýto záujem maloletého

sťažovateľa však súdy neprihliadli a nezabezpečili jeho ochranu. Pokiaľ sa maloletý

sťažovateľ nachádza na území S. a je mu podľa sťažovateľa „... bránené v návrate do

krajiny obvyklého pobytu“, nemôžu príslušné súdy v J. vo veci maloletého sťažovateľa

konať. Návrat maloletého sťažovateľa do J. sťažuje tiež fakt, že medzi S. a J. neexistujú,

resp. nie sú ratifikované medzinárodné zmluvy týkajúce sa medzištátnych únosov detí.

Podľa sťažovateľa krajský súd pri vydaní napadnutého uznesenia nezohľadnil záujmy

maloletého dieťaťa, ktoré však mali byť prvoradé pri jeho rozhodovaní.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol takýmto nálezom:

„Právo K. T. na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného života

garantované v čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, právo K. T. na ochranu pred

svojvoľným zasahovaním do rodiny a domova garantované v čl. 17 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a právo K. T. na ochranu rodičovskej starostlivosti a

výchovy garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd Uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -88 zo dňa 23.10.2012 porušené boli.

Právo maloletého K. T. na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného

života garantované v čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, právo maloletého K. T. na

ochranu pred svojvoľným zasahovaním do rodiny a domova garantované v čl. 17

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tiež v čl. 16 Dohovoru o

právach dieťaťa, právo maloletého K. T. na osobitnú ochranu dieťaťa garantované v čl. 32

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj v článku 41 ods. 1 Slovenskej

republiky, právo maloletého K. T. na ochranu rodičovskej starostlivosti a výchovy

garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd ako aj v článku 41 ods. 4

, právo maloletého K. T. na zohľadnenie jeho záujmu ako

prvoradého kritéria pri činnosti súdu garantované v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa a právo maloletého K. T. nebyť oddelené od rodiča garantované v čl. 9 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

-88 zo dňa 23.10.2012 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -88 zo dňa

23.10.2012 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je. povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia K. T. a

maloletého K. T. na účet ich právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

6. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu

alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec

nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť

ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

7. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený

advokátom nepreukázal aktívnu legitimáciu maloletého sťažovateľa (maloletého K. T.,

nar. ..., pozn.), ktorého vzhľadom na stret záujmov oboch rodičov v konaní zastupuje

kolízny opatrovník, a teda nie sťažovateľ ako otec. Táto výhrada sa zároveň vzťahuje aj na

skutočnosť, že splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom podpísal

v mene maloletého sťažovateľa sťažovateľ ako jeho otec.

Ústavný súd je zároveň v súlade s viazaný

petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

8. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 10

a čl. 32 ods. 4 listiny a práva podľa čl. 17 medzinárodného paktu. Vo vzťahu k maloletému

sťažovateľovi sa v sťažnosti namieta porušenie týchto práv: základné práva podľa čl. 41

ods. 1 a 4 , ako aj a a 4 listiny, právo podľa medzinárodného

paktu a práva podľa čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa.

Podľa manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

Podľa čl. 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 32 ods. 1 listiny rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná

ochrana detí a mladistvých je zaručená.

Podľa čl. 32 ods. 4 listiny starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov iba rozhodnutím súdu

na základe zákona.

Podľa čl. 17 medzinárodného paktu nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému

zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie...

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými

alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli,

ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom

a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa...

Podľa čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa žiadne dieťa nesmie byť vystavené

svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo

korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

Tieto práva mali byť porušené napadnutým uznesením krajského súdu

z 23. októbra 2012. Ustanovenia , listiny, medzinárodného paktu, ako aj Dohovoru

o právach dieťaťa, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, garantujú základné práva a práva

hmotného charakteru, ktoré zaručujú ochranu rodiny a detí, rodinného života, ochranu

pred neoprávnenými zásahmi do rodinného života, ako aj záväzky štátov pri ochrane práv

detí.

9. Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. ,

) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

, resp. dohovoru. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, však v sťažnosti nenamietal

porušenie ústavnoprocesných princípov podľa až , resp.

dohovoru. Vzhľadom na predmet konania pred všeobecnými súdmi, ktorý sa týkal

starostlivosti o maloleté dieťa, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu

aj z hľadiska možného porušenia týchto princípov. Po oboznámení sa s obsahom

napadnutého uznesenia krajského súdu vrátane jeho odôvodnenia ústavný súd nezistil, že

interpretácia a aplikácia právnych noriem krajským súdom by vyžadovala zásah ústavného

súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho právomocami podľa .

Právomoc slovenských súdov v prerokovávanej veci nebolo možné vyvodiť z ustanovenia

(maloletý má obvyklý pobyt v J.) a ani z

, pretože nebola osvedčená nutnosť nariadenia predbežného opatrenia

na ochranu osoby maloletého. Právomoc slovenských súdov nebola daná, preto mal okresný

súd podľa konanie zastaviť. Okresný súd však

návrh sťažovateľa vecne prerokoval a jeho návrh zamietol. Krajský súd preto ako súd

druhého stupňa uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Zároveň osobitným

výrokom určil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

10. Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie za ústavne akceptovateľné a výklad

ustanovenia týkajúci sa právomoci slovenských súdov zvolený

krajským súdom nemožno hodnotiť ako svojvoľný či arbitrárny. Tiež právny názor

krajského súdu, že pomery maloletého nevyžadujú nutnosť realizácie opatrení na ochranu

jeho osoby [predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku] nevzbudzuje pochybnosti o jeho korektnosti či náležitom zhodnotení pomerov

maloletého. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu

svojím vlastným (m. m. , ). Krajský súd preto napadnutým

uznesením neporušil princípy podľa až , resp. dohovoru.

11. Absencia porušenia ústavnoprávnych princípov podľa až ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti krajského súdu

za porušenie základných práv hmotnoprávneho charakteru, a preto ústavný súd hodnotí

sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv podľa a 4 ,

čl. 10 a čl. 32 ods. 1 a 4 listiny a práv podľa čl. 17 medzinárodného paktu a čl. 16 Dohovoru

o právach dieťaťa ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd navyše nezistil príčinnú

súvislosť, ktorá by spájala napadnuté uznesenie krajského súdu a základné práva či práva,

ktorých ochrany sa sťažovateľ aj v mene maloletého sťažovateľa domáhal. Pokiaľ sa

sťažovateľ dožaduje výkonu svojich rodičovských práv a starostlivosti o maloletého,

je potrebné, aby sa sťažovateľ urýchlene obrátil s takýmto návrhom na príslušné súdy v J.,

v ktorých právomoci bude o takomto návrhu rozhodnúť.

Rovnako ústavný súd hodnotí sťažnosť aj v časti namietaného porušenia čl. 3 ods. 1

a čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré obsahujú záväzky štátu týkajúce sa ochrany

práv dieťaťa.

Z hľadiska uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa už nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti

vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013