Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 75/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. V., Z., zastúpeného advokátom JUDr. F. S., H., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

142/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. V., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. F. S., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

142/2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu

30. novembra 2010 sa sťažovateľ ako žalobca domáhal voči Slovenskej advokátskej komore

ako žalovanému nárokov z titulu ochrany svojej osobnosti. Okresným súdom bolo konanie

o žalobe sťažovateľa vedené pod sp. zn. .

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 21. novembra 2011 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu a Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -102 z 25. apríla 2012

zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie krajského súdu bolo spolu so spisom doručené okresnému súdu 2. mája

2012.

Okresný súd následne nariadil vo veci pojednávanie na 1. október 2012, ktoré bolo

zrušené na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného a nový termín pojednávania

bol nariadený na 19. november 2012.

Sťažovateľ poukázal na to, že právna zástupkyňa žalovaného „pred pojednávaním

vo veci ochrany osobnosti dala prednosť účasti na prednáškach Slovenskej advokátskej

komory, pričom nepoverila substitučným zastúpením iného advokáta... sťažovateľ má

vedomosť, že Slovenská advokátska komora disponuje viacerými zástupcami, ktorí sa mohli

pojednávania zúčastniť“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... k ničím neodôvodnenému prieťahu v konaní

a nečinnosti Okresného súdu Zvolen došlo v období od 02. 05. 2012 do 18. 11. 2012, teda

až do pojednávania vo veci samej vytýčeného na deň 19. 11. 2012, teda v celkovej dĺžke

6 mesiacov a 16 dní.

V tomto období Okresný súd vo Zvolene nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval

k rozhodnutiu vo veci samej, pričom sťažovateľ zdôrazňuje, že sa pojednáva o ochrane

osobnosti, do ktorej bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté a odvolací súd považuje

takýto zásah za neprimerane intenzívny...

Samotnú vec – ochranu osobnosti sťažovateľa nemožno považovať za skutkovo, resp.

právne zložitú a náročnú na rozhodnutie. Rovnako nemožno ani tvrdiť, že by to bol

sťažovateľ, ktorý by prispel k spomaleniu konania pred súdom alebo iným okolnostiam,

ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho konaním...“

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. septembra 2012 podal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. , ktorá bola vybavená prípisom predsedu okresného súdu

č. k. Spr. 2099-31/12 z 26. septembra 2012 ako nedôvodná.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo JUDr. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo

porušené.

2/ JUDr. M. V. priznáva primerané finančné odškodnenie v sume 3.500,- Eur..., ktoré

mu je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 30. novembra 2010

a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Konanie vedené okresným súdom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

19. decembra 2012 trvá viac ako dva roky.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označeného základného a iného práva

neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v období 6 mesiacov a 16 dní

od vrátenia veci krajským súdom 2. mája 2012 do pojednávania konaného 19. novembra

2012.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

konanie trvalo viac ako dva roky) sťažovateľom namietané obdobie nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti okresného súdu (v trvaní 6 mesiacov a 16 dní), nie je možné hodnotiť

ako prieťah takej intenzity, ktorý by zadával možnosť porušenia označených práv

sťažovateľa postupom okresného súdu.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľa

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013