Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 49/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. zo 6. apríla 2011 a namietaného porušenia jej základných práv podľa

a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 29. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. októbra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.

20 ods. 1 a (ďalej len „“), práv podľa

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2012

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a porušenie svojich základných práv

podľa a , práva podľa dohovoru a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 29. júna 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že dlžník svoje záväzky

dobrovoľne neuhradil a tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými. Na zabezpečenie úveru

bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník

nesplní svoje povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu,

ktorá má povahu exekučného titulu. Dlžník neplnil svoje záväzky v zmluve

predpokladaným spôsobom a v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka uznal dlh formou

notárskej zápisnice. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia,

t. j. exekúciu. Napadnutým rozhodnutím okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím

potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka v sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že postupom

a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej práva podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu, ako aj porušenie a dohovoru. Sťažovateľka

predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu

rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a zároveň mal odňať sťažovateľke

možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež

nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne

interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka

taktiež tvrdí, že tak okresný súd, ako aj krajský súd mali nariadiť v jej veci ústne

pojednávanie a jeho nariadením jej bolo odňaté právo konať pred súdom.

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označených

práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, zrušil

napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

a určil náhradu trov konania. Zároveň žiada, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie,

ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka napriek

skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj

naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už

ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu, a teda

ani s jeho rozhodnutiami o jej predchádzajúcich typovo zhodných alebo obdobných

sťažnostiach.

Keďže ide o sťažnosť v podstate identickú, resp. obdobnú vzhľadom na skutkové

a právne okolnosti s tisíckami sťažností sťažovateľky, ktoré už ústavný súd riešil, ústavný

súd odkazuje sťažovateľku v podrobnostiach napríklad na rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

, a sp. zn. , keď ústavný súd sťažnosti

sťažovateľky odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

8. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorého by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a dospel tak (opätovne) k záveru, že je

potrebné sťažnosť odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

9. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu

podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe z jeho

rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, môže využiť možnosť vyplývajúcu

z poslednej vety a odmietnutie sťažnosti neodôvodniť.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013