Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, , , a sp. zn. Rvp

13342/2012, zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r.

o., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1

a , práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uzneseniami Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. z 5. marca 2012,

sp. zn. z 12. decembra 2011, sp. zn. z 12. decembra 2011,

sp. zn. z 9. decembra 2011 a sp. zn. z 11. decembra 2011

a namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 19. júna 2012, sp. zn. z 31. júla 2012,

sp. zn. z 31. júla 2012, sp. zn. z 31. júla 2012

a sp. zn. z 19. júla 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 13334/2012, , a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

25. októbra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2,

a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami

Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. marca 2012, sp. zn. z 12. decembra 2011, sp. zn.

z 12. decembra 2011, sp. zn. z 9. decembra 2011 a sp. zn.

z 11. decembra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) a porušenie

svojich základných práv podľa a , práva podľa

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uzneseniami Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. júna 2012,

sp. zn. z 31. júla 2012, sp. zn. z 31. júla 2012,

sp. zn. z 31. júla 2012 a sp. zn. z 19. júla 2012 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkmi úvery, ktoré boli povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkom

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník nesplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu boli exekučné

konania v ich priebehu zastavené z dôvodu ich neprípustnosti. Krajský súd na odvolanie

sťažovateľky svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil napadnuté rozhodnutia

okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napadla právne závery okresného súdu

a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú

právnu vec.

3.1 Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

tým, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom jej ako účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal

náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva. Všeobecné súdy

v napadnutých konaniach porušili podľa sťažovateľky jej základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie aj tým, že nenariadili vo veciach ústne pojednávanie

napriek tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie § 57 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré takúto povinnosť v prípadoch, ako sú aj

sťažovateľkine, súdom ukladá.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd

exekučný, nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci (revízny postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej

kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov (činnosť notára podľa

Notárskeho poriadku), musí ich rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.

Poukázala predovšetkým na vierohodnosť notárskej listiny a zdôraznila, že všeobecný súd

nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním

výkonu práv vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny, pričom exekučný súd nie je

oprávnený posudzovať vecnú správnosť notárskej listiny a nedisponuje právomocou rušiť či

meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Podľa tvrdení sťažovateľky tým,

že exekučný súd konal nad rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality a zásadu

začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania i právo na spravodlivý súdny proces,

čím došlo k porušeniu , dohovoru, ako aj

a čl. 1 dodatkového protokolu.

3.2 Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky porušil označené práva predovšetkým

tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a svoje

rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola dokázaná, pričom svoje

rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie práva.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského

súdu, ako aj porušenie a dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu a veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania. Zároveň navrhla odklad vykonateľnosti

napadnutých rozhodnutí krajského súdu.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,

avšak v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , , ,

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností

na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj

namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

9. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľka

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

10. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosti v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. z 22. augusta 2012).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

11. Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutia okresného súdu

o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí a iné sú v podstate totožné s jej

argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti

rozhodol tak, že ich vo vzťahu k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené

(sp. zn. , , , a iné), keď

v odôvodnení týchto rozhodnutí (okrem iného) uviedol, že považuje za ústavne

akceptovateľný právny názor odvolacích súdov, že nespôsobilý exekučný titul (notárska

zápisnica) je dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, resp. na zastavenie

exekučného konania, že tieto súdy aplikovali na vec sa vzťahujúce všeobecné právne

predpisy (zákony) podľa ich obsahu a rozhodli aj v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997), a teda

že rozhodnutia odvolacích súdov nezasahujú neprípustným spôsobom do práv sťažovateľky,

porušenie ktorých namietala. Keďže dôvody odmietnutia analogických sťažností sú

sťažovateľke dobre známe, ústavný súd ich v danom prípade nepovažoval za potrebné

duplicitne citovať a sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnené.

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) predložila sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti ustanovené

citovaným zákonom. V posudzovanom prípade síce sťažovateľka v petite sťažností označila

rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, a zároveň

na úvodnej strane svojich sťažností uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“,

no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) žiadne písomné podklady

nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní

sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa aj z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013