Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 443/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,

B., zastúpenej A., spol. s r. o., B., v mene ktorej koná advokát Mgr. J. H., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. februára 2011, č. k. -48

z 25. marca 2011 a č. k. -46 z 25. marca 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako oneskorene

podané.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. augusta

2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2011, č. k. -48

z 25. marca 2011 a č. k. -46 z 25. marca 2011 (ďalej aj „napadnuté

uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv

o úvere uzavretých v apríli 2007 až januári 2008 (ďalej len „zmluva“) sťažovateľka poskytla

fyzickým osobám (dlžníkom) úvery v sume od 531,10 € do 663,80 €, ktoré mali vrátiť

v 12 mesačných splátkach.

Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, dostali sa do omeškania.

Z podnetu sťažovateľky bolo začaté rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom

zriadeným zriaďovateľom „S., a. s., B.“ a rozhodcovskými nálezmi boli dlžníci právoplatne

zaviazaní na zaplatenie svojich dlhov.

Na základe uvedených rozhodcovských nálezov boli spísané pred súdnym

exekútorom zápisnice (návrhy) na vykonanie exekúcie a následne začal súdny exekútor na

základe poverení udelených Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“)

exekučné konania.

Okresný súd uzneseniami č. k. -20 z 30. júna 2010 (),

č. k. -20 z 30. júna 2010 () a č. k. -22 z 30. júna

2010 () exekúcie vedené na návrh sťažovateľky zastavil. Na základe

odvolaní sťažovateľky krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia okresných

súdov ako vecne správne.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej práva „na spravodlivý proces“

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového

protokolu...“.

V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového

protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a

ústavného súdu a v podstatnom uviedla, že spravodlivosť konania „v súlade s čl. 6 ods. 1

Dohovoru v sebe zahŕňa... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti...“. V tejto súvislosti

vyčítala všeobecnému súdu, že „z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora,

sťažovateľa alebo povinného, zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred

zahájením tohto konania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k

zahájeniu konania o zastavení exekúcie“. Okresný súd aj krajský súd „svojím rozhodnutím

zlomil právnu istotu účastníkov exekúcie... a aj ich oprávnené očakávanie užívať svoj

majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bez splnenia zákonných

povinností“. V tejto súvislosti ešte okrem iného uviedla, že napadnutými rozhodnutiami

„došlo k zásahu do jeho práva pokojne užívať majetok zo strany štátneho orgánu tým, že

súd exekúciu zastavil, čím znemožnil nútený výkon práva, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na

základe zmluvy o úvere nárok a ktorý bol zabezpečený zákonom predvídaným exekučným

titulom pod dohľadom súdu“. Súčasne namietala, že na zastavení exekúcií všeobecnými

súdmi nebol daný ani verejný záujem a nie je možné ani zistiť, aký cieľ mal byť súdmi

vydaním týchto uznesení sledovaný.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...

dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie

a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V posudzovanom prípade ústavný súd zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 28. februára 2011, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-20 z 30. júna 2010, nadobudlo právoplatnosť 2. júna 2011 a uznesenie

krajského súdu č. k. -48 z 25. marca 2011, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -20 z 30. júna 2010, ako aj uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 25. marca 2011, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-20 z 30. júna 2010, nadobudli právoplatnosť 1. júna 2011.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach daných vecí

plynúť najneskôr dňom, ktorým napadnuté uznesenia krajského súdu nadobudli

právoplatnosť, teda 1. júna, resp. 2. júna 2011. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje § 53

ods. 3 zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. ,

).

Ústavnému súdu boli sťažnosti sťažovateľky proti rozhodnutiam krajského súdu

doručené 16. augusta 2011, pričom na poštovú prepravu boli podané 12. augusta 2011, teda

najmenej 10 dní po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o

ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, možno konštatovať, že lehota stanovená na tento

druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula

skôr, než podala túto sťažnosť, a preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2011