Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 29/2013
PDF · 154.12 KB
No categories available
I. ÚS 29/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. L., M. L., M. L., R. L., R. L., L. L., P. L., D. L. a mal. M.
L., všetci bytom M., zastúpených advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/134/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. L., M. L., M. L., R. L., R. L., L. L., P. L., D. L. a mal. M. L.
o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. novembra 2012 doručená sťažnosť M. L., M. L., M. L., R. L., R. L., L. L., P. L., D. L. a
mal. M. L. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„... dňa 26. 05. 2009, bola podaná žaloba o neplatnosť zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru č. 002059511061107 na Okresný súd... Po doručení žaloby a zaplatení
súdneho poplatku bolo nariadené pojednávanie spis. zn. 12 Cb/134/2009 na deň 26. 11.
2009.
Na nariadenom pojednávaní dňa 26. 11. 2009... bolo prijaté uznesenie, ktorým súd
pojednávanie odročil na neurčito za účelom znaleckého dokazovania znalcom z odboru
písmoznalectvo...
Až následne, dňa 16. 07. 2010 vydal Okresný súd... uznesenie, ktorým vo veci
nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru písmoznatectvo, odvetvie ručné
písmo...
Znalec prevzal uznesenie dňa 24. 08. 2010, až následne mu bol doručený súdny spis
sp. zn. 12 Cb/134/2009 spolu so sporným a porovnávacím materiálom. Znalecký posudok
č. 36/2011 bol vypracovaný dňa 08. 06. 2011... Dňa 27. 09. 2011 bol právnym zástupcom
navrhovateľa podaný návrh na vstup nových účastníkov na strane navrhovateľa do
konania...
Dňa 11. 01. 2012 vydal Okresný súd... uznesenie, ktorým pripustil vstup
navrhovaných nových účastníkov do konania na stranu navrhovateľa. Následne bolo
vytýčené pojednávanie... na deň 25. 09. 2012...
K dnešnému dňu toto celé pojednávanie trvá viac ako 3 roky, Porušovateľ vo veci
nekoná, znemožňuje tým právo na ochranu sťažovateľov, dochádza k porušeniu práv
sťažovateľov na prejednanie resp. vybavenie veci bez zbytočných prieťahov...“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:
„1. Základné právo Sťažovateľov M. L., M. L., M. L., R. L., R. L., L. L., P. L., D. L.,
mal. M. L., na prerokovanie a rozhodnutie vecí bez zbytočných prieťahov upravené v Čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
zaručené v Čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv - postupom Okresného súdu...
vo veci 12 Cb/134/2009 bolo porušené
2. Príslušnému Okresnému súdu... v konaní vedenom pod spis. zn. 12 Cb/134/2009 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Každému zo Sťažovateľov M. L., M. L., M. L., R. L., R. L., L. L., P. L., D. L., mal.
M. L., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 25.000 €, ktoré je povinné
sťažovateľom vyplatiť Okresný súd... To všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu a to na účet právneho zástupcu JUDr. R. S.
4. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný
vyplatiť Okresný súd... a to na účet JUDr. R. S... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľov, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj
čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie
zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred
ním.
7. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
8. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplýva, že sťažovatelia podali
kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 12 Cb/134/2009 adresovanú predsedovi
okresného súdu.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovatelia
preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že
nepreukázali splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovatelia pred ústavným súdom namietajú, tiež vyžaduje, aby sťažovatelia konali
v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto
spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľmi
povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
13. Ústavný súd teda nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani
z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľov
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
14. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že postup okresného súdu nebol celkom bez
prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu však zatiaľ nedosiahla
úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľov
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a nevylučuje
definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie
každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02,
I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako
zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013