Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 112/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp.

zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.

1, a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konania“).

2. Zo sťažností vedených ústavným súdom (s takmer identickým obsahom,

s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených

konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka

(oprávnená, pozn.) osobitne podanými návrhmi požiadala zvoleného súdneho exekútora

o vykonanie exekúcií. Zvolený súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal

okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd podľa

sťažovateľky doteraz nerozhodol.

3. Sťažovateľka uvádza: „Porušovateľ napriek tomu, že vec ním prejednávaná;

- nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžaduje takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu...;

do dňa spísania tejto sťažnosti rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie len čiastočne.

Keďže z okolností prípadu je zrejmé, že nevykazuje prvky nadmernej právnej

zložitosti a nevyžaduje si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o žiadosti o udeleniu

poverenia na vykonanie exekúcie, nie je možné akceptovať stav stagnácie odporujúci

právnej úprave ustanoveného času zakomponovanej v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

a to v časti v ktorej doposiaľ zo strany exekučného súdu nedošlo k rozhodnutiu... Sťažovateľ

tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že v celostí rozhodne o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe.“

Sťažovateľka zastáva názor, že v napadnutých konaniach je okresný súd

neodôvodnene nečinný, resp. koná neefektívne, a preto podala 9. mája 2011 v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu

sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, pričom podľa tvrdenia

sťažovateľky sa tieto sťažnosti „minuli účinkom“. Sťažovateľka k sťažnostiam nepriložila

označené sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka uvádza chronológiu žiadostí o informácie o stave konaní

pred okresným súdom a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré podala od 2. júla 2009 (ďalej

23. septembra 2009, 13. novembra 2009 atď.), a uvádza, že „Porušovateľ doposiaľ

neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv

sťažovateľa a to napriek tomu, že sťažovateľ adresoval porušovateľovi rad žiadostí, výziev

a sťažností.

V tomto prípade sťažovateľ urgoval exekučný súd, žiadal o vysvetlenie stagnácie,

resp. požadoval informácie o konaní podaniam z 09.05.2012, 4.5.2012, 3.8.2012.“.

Uvedeným postupom okresného súdu v napadnutých konaniach malo podľa

sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2

a dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

4. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené práva, a prikáže okresnému súdu, aby v nich konal bez zbytočných prieťahov,

a zakáže okresnému súdu, aby pokračoval v diskriminácii. Sťažovateľka sa zároveň

domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

5. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

III.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom

sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo

sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide

o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul

sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,

do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade...

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba

v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených.

21. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že nedôvodnou nečinnosťou

a neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu v exekučných konaniach

pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií

boli porušené jej označené práva.

A. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutých konaniach

22. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

23. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

24. Podľa zistenia ústavného súdu vo veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. podal súdny exekútor okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie 7. septembra 2011. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. marca 2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti týkajúcej sa vymoženia

zmenkového úroku a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Proti

tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove

uznesením sp. zn. z 31. mája 2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. júla 2012. Okresný súd uznesením

sp. zn. zo 6. novembra 2012 zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej

sa vymoženia zmenkového úroku a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom

konaní.

Vo veci vedenej pod sp. zn. súdny exekútor podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie 12. septembra 2011. Okresný súd vydal 15. marca 2012

uznesenie sp. zn. , ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zmenkového úroku a trov právneho

zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

zo 16. októbra 2012 tak, že vec vrátil súdu prvého stupňa na opravu výrokovej časti

napadnutého uznesenia pre zistenú zrejmú nesprávnosť v texte uznesenia okresného súdu.

Okresný súd následne 29. októbra 2012 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrokovú

časť uznesenia z 15. marca 2012 tak, že odstránil zistenú zrejmú nesprávnosť v určení

obdobia počítania zmenkového úroku.

Vo veci vedenej pod sp. zn. podal súdny exekútor okresnému súdu

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 26. augusta 2011. Okresný súd

uznesením z 13. septembra 2011 zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia

zmenkového úroku a zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní;

toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. októbra 2011. Uznesením sp. zn.

z 2. apríla 2012 okresný súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa vymoženia trov právneho

zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Uznesením sp. zn.

zo 6. novembra 2012 okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie.

25. Ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania ústavného súdu trvala doba konania

na všeobecných súdoch v predmetných veciach viac ako rok, a to v dvoch prípadoch

(sp. zn. a sp. zn. ) na dvoch stupňoch všeobecných súdov,

pričom v čase doručenia sťažností doba všetkých predmetných konaní predstavovala 10,

resp. 11 mesiacov.

26. Pokiaľ ide o sťažovateľkinu námietku, že okresný súd nerozhodol v zákonom

ustanovenej lehote 15 dní, ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto

lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) (t. j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica) a d) (t. j. ak je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia

prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená

v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku

zavedená , ktorým sa mení a dopĺňa

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010.

V predmetných veciach, tak ako to vyplýva z exekučných spisov okresného súdu,

boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie

poverenia v danom prípade nevzťahovala.

Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní

by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia

exekučného súdu neukladá.

27. Navyše, aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý

v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len

s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo

iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného

práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného

článku nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (, ).

28. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , spravidla návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

29. Ústavný súd (podobne ako vo veci sťažovateľky vedenej pod

sp. zn. ) zastáva názor, že postup okresného súdu v konaní, ako ani doterajšia

dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo

možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní

vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva

sťažovateľky podľa , resp. práva podľa dohovoru takým

závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

V tomto prípade je potrebné zohľadniť skutočnosť, že sťažovateľka hromadne

iniciuje exekučné konania na okresných súdoch. Mimoriadne vysoký počet súbežne

iniciovaných exekučných konaní si nevyhnutne vyžaduje aj istý primeraný časový priestor

na to, aby sa nimi exekučný súd riadne zaoberal.

30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

B. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa dodatkového protokolu, a dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

31. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

32. Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa

a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

a z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti

(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého postupu okresného súdu dospel k záveru,

že z tohto postupu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do označených základných práv sťažovateľky. Ústavný súd

vzhľadom na uvedené, a preto, že dospel k záveru, že v sťažnosťami napadnutých

konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru, konštatoval, že

v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou

označených základných práv podľa a , práva podľa

dodatkového protokolu a ani k porušeniu a dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

33. Po odmietnutí sťažností ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013