Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. R., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2012 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej aj „sťažovateľka“),

v ktorej namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 24. mája 2012, ktorým najvyšší súd dovolanie

sťažovateľky zamietol.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky podal

20. júla 2000 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým si proti

„odporcovi 1/ G. a. s... a odporcovi 2/ S., B., š. p.“ uplatnila nárok na zaplatenie sumy

132 775,68 € z titulu vydanej vlastnej zmenky, ktorou bol zabezpečený úver odporcu

v 1. rade proti právnemu predchodcovi sťažovateľky. „Táto zmenka bola avalovaná štátnym

podnikom S., š. p., B., čím sa za zmenku zaručil a stal sa jej avalistom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa vydal dňa 12. 12. 2000

zmenkový platobný rozkaz..., ktorým uložil odporcom 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť...

navrhovateľovi... zmenkovú sumu...

Námietky odporcov v 1. a 2. rade označil prvostupňový súd za právne irelevantné

a ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz zo dňa 12. 12. 2000 v platnosti aj voči

odporcovi v 1. rade, aj voči odporcovi v 2. rade...

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu... podal odporca v 2. rade odvolanie...,

ktorým žiadal zrušiť zmenkový platobný rozkaz...

Najvyšší súd ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 16. 02. 2010, sp. zn.

-263... zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, že zmenkový

platobný rozkaz vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zrušil a návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu zamietol.“ Najvyšší súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom dovolanie

sťažovateľky zamietol.

3. Sťažovateľka porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces

vidí najmä v tom, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. V 31/2010

z 24. mája 2012 „- dovolací súd nesprávne aplikoval právny predpis na riešený prípad –

zmekové ručenie,

- nesprávne interpretoval ustanovenia § 7, § 30 až 32, § 102 zmenkového a šekového

zákona...“.

4. Z už uvedených dôvodov sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že:

„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu zakotvené

v článku 6 prvá veta Dohovoru, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v článku 46 ods. 1 ..., bolo...

rozhodnutím Najvyššieho súdu... z 24. mája 2012... porušené.

... zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu... z 24. mája 2012 a vracia vec Najvyššiemu

súdu... na ďalšie konanie. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto

konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

8. Podľa Zákon zmenkový a šekový v znení

neskorších predpisov zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

9. Podľa o štátnom podniku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku“) podnik má právo majetok, s ktorým

hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže

týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb.

10. Sťažovateľka vidí pochybenie najvyššieho súdu najmä v tom, že „súd stotožnil

zmenkové ručiteľstvo... s ručením podľa ostatných predpisov súkromného práva a s jeho

právnymi účinkami, čo vzhľadom na úpravu (špeciálnu) v ust. § 30 zmenkového zákona

nezodpovedá zákonu“.

11. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje,

že najvyšší súd v napadnutom rozsudku riadne, podrobne a správne zdôvodnil zamietnutie

dovolania sťažovateľky. Najvyšší súd správne poukázal na „podstatu ustanovenia § 32

ods. 2 .. rozhodujúcim spôsobom obmedzuje princíp ustanovenia

§ 32 ods. 1 citovaného zákona, pretože pripúšťa, aby vznikol záväzok zmenkového ručiteľa,

i keď nevznikol platne záväzok zmenkového dlžníka a platnosť ručiteľského záväzku

podmieňuje len formálnou platnosťou zabezpečovaného zmenkového záväzku...

z ustanovenia vyplynulo, že sa vzťahuje aj na prípad,

keď záväzok, za ktorý sa zmenečný ručiteľ zaručil, neplatný. ... v preskúmavanej veci nejde

o platnosť či neplatnosť záväzku, ktorý bol zabezpečený zmenečným ručiteľom, ale o úkon

ručiteľa vo vzťahu k majetku, ktorým mal ručiť štátny podnik za záväzok tretej osoby.“.

12. Najvyšší súd správne poukázal na podstatu sporu spočívajúcu v tom, že „zmenku

ako aval podpísal štatutárny zástupca štátneho podniku, ktorý disponoval oprávnením

konať v mene podniku, avšak nezohľadnil, že ustanovenie

o štátnom podniku... obmedzuje spôsobilosť právnickej osoby na právne úkony vo vzťahu

k majetku podniku... ak aj podpis avala na zmenke je platný..., nemôže táto okolnosť vyvolať

inak predpokladané účinky, a to ručenie majetkom štátneho podniku, pretože v tomto smere

ide o úkon absolútne neplatný podľa , nakoľko odporuje

zákonu, konkrétne ustanoveniu “.

13. Ústavný súd okrem už uvedenej argumentácie najvyššieho súdu poukazuje

na potrebu aplikácie ustanovenia , v ktorom

je vyjadrená zásada neobmedzenej právnej spôsobilosti právnických osôb, ktoré môžu

platne konať aj nad rámec toho, čo im zakladateľský dokument zveruje do predmetu

činnosti. Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti nemôže byť

obmedzená zakladateľským dokumentom ani úradným rozhodnutím. Rozsah spôsobilosti

právnickej osoby na právne úkony môže byť obmedzený jedine ,

alebo iným osobitným zákonom z oblasti súkromného alebo

verejného práva. Toto obmedzenie môže mať rôzny charakter, môže spočívať

napr. v zákaze robiť právne úkony určitého druhu a môže tiež vyplývať z účelu a povahy

právnickej osoby.

14. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku má povahu kogentnej zákonnej

právnej normy (nie právnej normy nižšej právnej sily) a ustanovuje variant správania,

ktorý je záväzný a nezmeniteľný, uplatňujúci sa bezpodmienečne, pričom nedovoľuje

adresátom právnej normy správať sa odchýlne. Právnym následkom porušenia ustanovenia

§ 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku je absolútna neplatnosť dotknutého právneho úkonu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny princíp ignorantia iuris non excusat

a povinnosť právneho predchodcu sťažovateľky pristupovať s odbornou starostlivosťou

k avalistovi zmenky a jeho spôsobilosti uzatvárať niektoré právne úkony.

15. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namietala, že najvyšší súd „Mylne právne posúdil

charakter zmenkového ručenia, ako ručiteľský záväzok, hoci v skutočnosti ide o priamy

(hlavný) záväzok avalistu. ... Pri takomto mylnom právnom posúdení aplikoval ustanovenie

o absolútnej neplatnosti právnych úkonov napriek výslovnej a úplnej úprave

obsiahnutej v zmenkovom zákone. ... Zmenka totiž nie je právnym úkonom, ale je listinným

cenným papierom..., na ktorej sú iba umiestnené prejavy vôle zúčastnených strán. Prejavy

vôle zúčastnených strán majú iba účinky upravené v zmenkovom zákone...“.

16. Ústavný súd k uvedenej námietke považuje za potrebné dodať, že inštitút

zmenkového ručenia skutočne predstavuje osobitný druh ručiteľského záväzku, a to najmä

z dôvodu, že zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil, a teda

záväzok zmenkového ručiteľa kopíruje záväzok principiálny, a to tak svojou povahou,

ako aj svojím obsahom. Primárnym predpokladom pre platný vznik zmenkového ručenia

je ale spôsobilosť zmenkového ručiteľa mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne

úkony. Absencia spôsobilosti na právne úkony riaditeľa štátneho podniku pri avalovaní

zmenky (§ 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku) však mala za následok neplatnosť vzniku

záväzku odporcu v 2. rade ( ).

17. Ústavný súd si v tejto súvislosti dovoľuje upriamiť pozornosť sťažovateľky

na skutočnosť, že záväzok každého subjektu na zmenke predstavuje právny úkon

( ), pretože je to prejav vôle subjektu a smeruje ku vzniku

právneho vzťahu (súboru práv a povinností), ktorým zodpovedá záväzok zmenkového

dlžníka a avalistu plniť oprávnenej osobe. Z uvedených záverov vyplýva, že záväzok

avalistu na zmenke predstavuje samostatný právny úkon, ktorého platnosť najvyšší súd

správne posúdil v kontexte § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku ako absolútne neplatný.

18. Ústavný súd tiež sťažovateľke pripomína, že zásadne nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ). Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných

súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ). O takýto prípad aplikácie práva však

v tomto prípade zjavne nejde, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a právne závery

v ňom obsiahnuté sú logicky konzistentné.

19. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených záverov konštatuje, že najvyšší súd

v napadnutom rozhodnutí dostatočne a podrobne rozoberá dôvody, na základe ktorých

dovolanie zamietol, a ku každému z týchto dôvodov uvádza príslušný zákonný základ.

Skutočnosť, že sťažovateľka má na dané posúdenie iný názor, nijako neindikuje porušenie

jej práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces.

20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vrátane tej, ktorú označila

sťažovateľka vo svojej sťažnosti, právo sťažovateľky na spravodlivý proces zahŕňa aj právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená,

že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd

sa musí vysporiadať s tými námietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (,

).

21. Ústavný súd teda konštatuje, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom neporušil

základného právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, že sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013