Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 107/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., Č., S., zastúpenej advokátkou JUDr.

I. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

1 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I č. k. -60

z 18. júna 2012, č. k. -71 z 10. júla 2012 a č. k. -78 z 23. júla

2012, predvolaním Okresného súdu Košice I vydaným vo veci sp. zn.

z 23. júla 2012, ktorým Okresný súd Košice I nariadil pojednávanie na 18. september 2012,

uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -90 zo 4. septembra 2012,

upovedomením Okresného súdu Košice I vydaným 4. septembra 2012 vo veci

sp. zn. o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenej platobnej schopnosti

dlžníkom a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

1. októbra 2012 faxom (3. októbra 2012 poštou) doručená sťažnosť spoločnosti E., s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaniami zo 16. októbra 2012, 17. októbra 2012 a 22.

októbra 2012, a návrh na vydanie dočasného opatrenia vo veci namietaného porušenia práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotveného v

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 46 ods. 1

a dohovoru uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -60 z 18. júna 2012 (správne 8. júna 2012, pozn.), č. k. 32

K 12/2012-71 z 10. júla 2012 a č. k. -78 z 23. júla 2012, predvolaním

okresného súdu vydaným vo veci sp. zn. z 23. júla 2012, ktorým okresný súd

nariadil pojednávanie na 18. september 2012, uznesením okresného súdu č. k. 32

K 12/2012-90 zo 4. septembra 2012, upovedomením okresného súdu vydaným 4. septembra

2012 vo veci sp. zn. o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenej platobnej

schopnosti dlžníkom a postupom, ktorý mu predchádzal.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

v procesnom postavení dlžníčky v konkurznom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. . Predmetná vec bola pridelená sudkyni JUDr. S G. (ďalej len

„zákonná sudkyňa“), ktorá „bola od 4. júna 2012 práceneschopná a z toho dôvodu

zastupujúci sudca v I. rade JUDr. J. T. podľa rozvrhu práce na kalendárny rok 2012

vybavoval agendu 32 K“. Sťažovateľka ďalej uviedla, že predmetná konkurzná vec bola

26. júla 2012 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. P.

V., ktorý „dňa 4. septembra 2012 vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu

neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníkovi“ a toho istého dňa uznesením č. k. 32 K 12/

2012-90 ustanovil dlžníčke (t. j. sťažovateľke, pozn.) predbežnú správkyňu.

3. Podľa názoru sťažovateľky „postupom súdu pri prideľovaní veci návrhu

spoločnosti E., s. r. o. na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky a rozhodnutiami

vydanými v tomto konaní bolo porušené jej právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi

zakotvené v článku 48 ods. 1 a v článku 6 ods. 1 dohovoru a právo na spravodlivé

súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 a v článku 6 ods. 1 dohovoru“. Po

citovanom ustanovení , až 4 a až 9 o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) sťažovateľka konštatovala, že „Je teda nepochybné, že všetky uznesenia v

predmetnej veci, ktoré boli vydané JUDr. J. T., sudcom zastupujúcim JUDr. S. G., boli

vydané sudcom, ktorý v predmetnej veci nebol zákonným sudcom.“. Sťažovateľka ďalej

citovala ustanovenia , , až 5 o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a v závere vyslovila názor, „že všetky

úkony súdu vykonané do pridelenia veci JUDr. P. V. boli vykonané nezákonným sudcom. Z

dôvodu, ktorý bol uvedený vyššie, sa javí aj pridelenie veci, náhodným výberom JUDr. P. V.

ako nie také, ktoré napĺňa právo sťažovateľky na zákonného sudcu, keďže k tomuto nedošlo

v časových súvislostiach, v ktorých mala byť vec náhodným výberom sudcovi pridelená.

Z uvedeného dôvodu, platí aj pre všetky úkony vykonané v predmetnej veci JUDr. P. V., nie

sú v súlade s právom sťažovateľky nebyť odňatá zákonnému sudcovi.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou

označených základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom postupom

a rozhodnutiami okresného súdu (bod 1), zakázal okresnému súdu „pokračovať

v porušovaní namietaných práv“, zrušil predmetné rozhodnutia a vrátil vec okresnému súdu

na ďalšie konanie. Súčasne žiadala o priznanie náhrady trov konania a (podaním

zo 4. októbra 2012) o vydanie „dočasného opatrenia“ – odloženie vykonateľnosti

označených rozhodnutí (bod 1).

5. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti sa na základe žiadosti

ústavného súdu k veci písomne vyjadrili aj účastníci konania: za okresný súd jeho predseda

listom sp. zn. z 24. októbra 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľky

stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu listom z 3. januára 2013.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Navrhovateľ: E. s. r. o.,

N., podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 05. 2012 navrhol, aby súd vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka: E. s. r. o., Č., S.

Na základe Rozvrhu práce na rok 2012 bola vec pridelená 30. 05. 2012 sudkyni

tunajšieho súdu, JUDr. S. G.

V zmysle Opatrenia predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 22. 05. 2012

() zastavil predseda tunajšieho súdu s účinnosťou od 01. 06. 2012

prideľovanie nápadu sudkyni tunajšieho súdu, JUDr. S. G., v agendách 32K, 32R a

32NcKR. Dodatok č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2012 ( zo dňa 23. 05. 2012)

len deklaroval zastavenie prideľovania nápadu sudkyni tunajšieho súdu, JUDr. S. G., v

agendách 32K, 32R a 32NcKR, pričom zároveň odkázal na Opatrenie predsedu súdu k

Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 22. 05. 2012 ().

Posledným dňom, v ktorom mohla súdna vec menovanej sudkyni napadnúť, bol deň

31. 05. 2012.

Tunajší súd uznesením zo dňa 08. 06. 2012, č. k. -60, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 16. 06. 2012, vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa

doručenia predmetného uznesenia písomne odstránil vo výrokovej časti uznesenia uvádzané

nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca

zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T.

Nakoľko navrhovateľ návrh riadne doplnil, uznesením zo dňa 10. 07. 2012,

č. k.: -71, začal súd voči dlžníkovi: E. s. r. o., Č., S. konkurzné konanie.

Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T.

Uznesením zo dňa 23. 07. 2012, č. k. -78, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 31. 07. 2012, uložil dlžníkovi, aby sa v lehote 20 dní od doručenia

uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť

a uložil mu povinnosť predložiť súdu v tej istej lehote súdom požadované dokumenty.

Predmetné rozhodnutie vydal zastupujúci sudca zákonnej sudkyne v I. rade, JUDr. J. T.

Menovaný sudca v danej veci na deň 18. 09. 2012 vytýčil taktiež termín pojednávania

za účelom osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka.

V zmysle Opatrenia predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 25. 07. 2012

() v súlade s ust. v znení neskorších

zmien a doplnkov, prerozdelil predseda tunajšieho súdu s účinnosťou od 25. 07. 2012 veci

sudkyne tunajšieho súdu, JUDr. S. G., v agendách 32K, 32R a 32NcKR náhodným výberom

na vybavenie sudcom: JUDr. P. V., JUDr. J. T. a JUDr. R. Z.

Súdna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. bola na základe

uvedeného opatrenia dňa 26. 07. 2012 pridelená sudcovi tunajšieho súdu, JUDr. Pavlovi

Vargovi.

Nakoľko dlžník v lehote, ktorá mu uplynula dňa 21. 08. 2012 neosvedčil svoju

platobnú schopnosť súd dňa 04. 09. 2012 zrušil termín pojednávania, ktoré sa malo konať

dňa 18. 09. 2012. V ten istý deň, teda dňa 04. 09. 2012, rozhodol súd uznesením

č. k. -91 o ustanovení predbežného správcu Ing. S. M., a to náhodným

výberom. Termín pojednávania zrušil a predmetné rozhodnutie vydal zákonný sudca JUDr.

P. V.

Nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že v danej veci rozhodoval

v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania nezákonný sudca. Tak JUDr. G., resp. zastupujúci

sudca v I. rade, JUDr. J. T., ako aj JUDr. P. V. boli podľa nášho názoru zákonnými

sudcami v zmysle platného Rozvrhu práce na rok 2012. Naopak práve sťažovateľka si

nesplnila svoju povinnosť vo vzťahu k osvedčovaniu svojej platobnej schopnosti, ktorá jej

vyplývala z uznesenia zo dňa 23. 07. 2012, č. k. -78, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 31. 07. 2012. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľky, že práceneschopnosť

zákonnej sudkyne JUDr. G. dosiahla 6 týždňov dňa 15. 07. 2012 a preto od 16. 07. 2012

nebola zákonnom sudkyňou v danej súdnej veci. Je síce pravdou, že k zastaveniu nápadu

sudkyni JUDr. G. v agendách 32K, 32R a 32NcKR došlo dňa 22. 05. 2012 na základe

Opatrenia predsedu súdu s účinnosťou od 01. 06. 2012, avšak nie z dôvodu

práceneschopnosti danej sudkyne. Z dôvodu práceneschopnosti danej sudkyne došlo k

prerozdeleniu vecí danej sudkyne až Opatrením predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok

2012 zo dňa 25. 07. 2012. Nepravdivé je aj tvrdenie sťažovateľky, že v prípade, keď je

konkrétny sudca práceneschopný po dobu dlhšiu ako 6 týždňov, prestáva byť ex lege

zákonným sudcom vo veciach, ktoré sú mu v zmysle rozvrhu práce riadne pridelené.“

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v úvode svojho stanoviska z 3. januára 2013

k vyjadreniu okresného súdu uviedla podstatu sťažnosti z 1. októbra 2012: «Zo sťažnosti, jej

príloh a podania zo dňa 22. 10. 2012 a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta

porušenie svojho práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi, ktoré je zakotvené v článku 48

ods. 1 SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 3

SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Košice I vydanými v konaní sp. zn. označenými

v sťažnosti a postupom, ktorý im predchádzal. Sťažovateľka videla porušenie svojich

namietaných práv predovšetkým v týchto skutočnostiach:

1. v tom, že vec bola dňa 30. 5. 2012 pridelená náhodným výberom sudkyni

Okresného súdu Košice I JUDr. S. G. napriek tomu, že z Dodatku k Rozvrhu práce

Okresného Súdu Košice I, ktorý bol vydaný dňa 23. 5. 2012 pod číslom SprR/23/2012, sa,

v časti II článok 5, obchodnoprávny úsek pod číslom 19 uvádza „zastavuje sa prideľovanie

nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybavovaných agendách 32K, 32R a 32NcKR (opatrenie

predsedu súdu k Rozvrhu práce na rok 2012-1SprR/22/2012),

2. v tom, že napriek tomu, že JUDr. S. G. bola práceneschopná od 4. 6. 2012 a doba

jej neprítomnosti dosiahla 6 týždňov 15. 7. 2012, ešte dňa 23. 7. 2012 vydal JUDr. J. T.,

ako zastupujúci sudca JUDr. S. G., uznesenie, ktorým uložil sťažovateľke osvedčenie jej

platobnej schopnosti a predloženie listín uvedených vo výroku citovaného uznesenia. Z

podkladov, ktoré sa stali známe sťažovateľke neskôr, zároveň vyplynulo, že už dňa 21. 6.

2012 vydal predseda Okresného súdu Košice I opatrenie , ktorým zastavil

prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. z dôvodu práceneschopnosti trvajúcej viac ako 15

pracovných dní. Z tohto opatrenia vyplýva, že práceneschopnosť JUDr. S. G. začala dňa

31. 5. 2012 a 6 týždňov neprítomnosti tejto sudkyne uplynulo dňa 12. 7. 2012,

3. v tom, že sťažovateľke bol spolu s uznesením zo dňa 23. 7. 2012 doručený návrh

navrhovateľky bez toho, aby súčasťou tohto návrhu a listín k nemu pripojených bolo

podanie a listiny, ktoré navrhovateľka predložila súdu podaním zo dňa 20. 6. 2012.»

V ďalšej časti svojho vyjadrenia polemizovala s tvrdeniami okresného súdu, najmä

v súvislosti s termínom zastavenia nápadu (prideľovania) vecí zákonnej sudkyni a dôvodmi

zastavenia nápadu. Na podporu svojich tvrdení poukázala (a súčasne aj interpretovala) na

relevantné právne normy (§ 51, § 57 zákona o súdoch) a na vec sa vzťahujúce ustanovenia

rozvrhu práce a dodatkov k nemu, ako aj na príslušné opatrenia predsedu okresného súdu,

pričom možno konštatovať v zásade totožnosť jej argumentácie v sťažnosti a v predloženom

vyjadrení. („Sťažovateľka preto v celom rozsahu poukazuje na argumentáciu uvedenú

v sťažnosti, aj v podaní zo dňa 22. októbra 2012“).

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

8. Predmetom posudzovanej sťažnosti je už uvedené tvrdenie sťažovateľky, že

postupom okresného súdu v konkurznom konaní a jeho uzneseniami došlo k porušeniu

označených základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom (bod 1).

9. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

10. Sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -60

z 8. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2012 a uznesenie č. k. -71

z 10. júna 2012 dňa 17. júla 2012. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu

1. októbra 2012, teda (v tejto časti) po uplynutí dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty

( ). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní túto

časť sťažnosti podľa odmietol ako oneskorene podanú.

III.

11. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie označených práv („nebyť odňatý

zákonnému sudcovi a na spravodlivé súdne konanie“) uznesením okresného súdu

č. k. -78 z 23. júla 2012, ktorým jej bolo uložené, aby sa „vyjadrila k návrhu

na vyhlásenie konkurzu... a osvedčila svoju platobnú schopnosť“, a uznesením

č. k. -90 zo 4. septembra 2012 o ustanovení predbežného správcu

sťažovateľke (uznesením z 23. júla 2012 rozhodol sudca JUDr. J. T. a uznesením zo 4.

septembra 2012 sudca JUDr. P. V., pozn.).

12. Sťažovateľka primárne namietala porušenie «práva na zákonného sudcu podľa

(„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi...“) a podľa

ods. 1 dohovoru („Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď

to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné

okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti“)», a v súvislosti

s tým (ako to vyplýva z obsahu sťažnosti) namietala aj porušenie práva „na spravodlivé

súdne konanie zakotvené v ... a v článku 6 ods. 1 dohovoru...“

[sťažovateľka okrem názoru vysloveného (citovaného) v bode 3 a v úvodnej časti návrhu

na rozhodnutie (petite) nikde v sťažnosti nenamietala porušenie tohto práva a ani neuviedla

iné (relevantné) skutočnosti samostatne preukazujúce a odôvodňujúce jeho porušenie,

pozn.]. Z uvedeného dôvodu ústavný súd posudzoval namietané porušenie označených práv

( a ) v ich vzájomnej súvislosti, t. j. ako porušenie práva na

súdnu ochranu porušením práva na zákonného sudcu.

13. Celá argumentácia sťažovateľky vychádzajúca z ňou vykonanej interpretácie

relevantných právnych noriem (v bode 3 citovaných ustanovení zákona o súdoch a zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z „Rozvrhu práce Okresného súdu... na rok 2012“)

a jej predstáv aplikácie týchto noriem na existujúci v priebehu konania vzniknutý

(vytvorený) skutkový stav [ktorý nebol podľa sťažovateľky súladný s právnym názorom

(interpretáciou a následnou aplikáciou v danej veci) okresného súdu] vyústila do tvrdenia

o porušení jej základného práva na zákonného sudcu označenými rozhodnutiami okresného

súdu (bod 11).

14. Ako dôkazový materiál sťažovateľka predložila (okrem iného) namietané

rozhodnutia okresného súdu, rozvrh práce okresného súdu na rok 2012 a dodatky č. 4 až č.

6 k nemu, okresný súd navyše ešte predložil opatrenie predsedu súdu k rozvrhu práce

č. k. z 22. mája 2012 (ktorým s účinnosťou od 1. júna 2012 zastavil

prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybraných agendách 32 K, 32 R a 32 NcKR);

opatrenie sp. zn. z 21. júna 2012 [ktorým zastavil prideľovanie nápadu tejto

sudkyni z dôvodu práceneschopnosti po čas dlhší ako 15 pracovných dní v ďalších súdnych

agendách (oddeleniach)] opatrenie sp. zn. z 25. júla 2012 (ktorým

náhodným výberom boli prerozdelené veci pridelené JUDr. G. na vybavenie od 25. júla

2012 iným sudcom... napr. agenda „32 K“ sudcovi JUDr. P. V. v pomere 80 %), ako aj

úradné záznamy z 8. júna 2012 a 10. júla 2012, v ktorých bolo konštatované, že sudkyňa

JUDr. S. G. je od 4. júna 2012 práceneschopná, z toho dôvodu zastupujúci sudca v 1. rade

JUDr. J. T. (podľa platného rozvrhu práce na kalendárny rok 2012) vybavuje agendu 32 K.

IV.

15. Podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch „náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu

práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému

bola vec pridelená...,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov...“.

Podľa § 51 ods. 6 zákona o súdoch „Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni

zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po

kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na

zastupovanie tohto zákonného sudcu. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku

v práci považuje aj čerpanie dovolenky.“.

16. Podľa „Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2012“ časti II – výkon

súdnictva, čl. III bodu 5 „Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho

zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému

bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania

vo veci vylúčený.

V prípade neprítomnosti zákonného sudcu po dobu dlhšiu ako 6 týždňov sa

prerozdeľujú jemu pridelené veci náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov medzi sudcov vybavujúcich agendu príslušného registra.

Prerozdelené veci sa opätovne pridelia neprítomnému sudcovi po jeho návrate, ak v nich

nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu. Sudcovia, ktorým sa prerozdelia veci, dlhodobo

neprítomného sudcu, stavajú sa jeho zastupujúcimi sudcami až do jeho návratu.

bodu 7: V prípade neprítomnosti sudcu z dôvodu práceneschopnosti v práci po čas

dlhší ako 15 pracovných dní, sa počnúc 16-tym dňom veci nebudú zapisovať do jeho

oddelenia až do nástupu sudcu do práce.

článku 5 – obchodnoprávny úsek – Personálne obsadenie súdnych oddelení... je

sudcom tohto úseku JUDr. S. G. a ju zastupujúcimi sudcami 1. JUDr. J. T. a 2. JUDr. R.

Z.“.

17. Podľa dodatku č. 4 k rozvrhu práce (č. k. z 23. mája 2012) sa

rozvrh práce menil a dopĺňal aj v časti II článku 5 Obchodný úsek, Personálne obsadenie

súdnych oddelení... takto:

- bod 19 „zastavuje sa prideľovanie nápadu sudkyni JUDr. S. G. vo vybavovaných

agendách 32K, 32R a 32NcKR (opatrenie – )“

- bod 20 „zriaďuje sa súdne oddelenie 30K, 30 R a 30NcKR – JUDr. P. V.

do ktorého sú zaradení: sudca JUDr. P. V., VSÚ:... súdna tajomníčka... asistentka... ďalší

člen súdneho oddelenia... nápad 50 %.

Sudcovi JUDr. P. V. sa dopĺňa rozsah pôsobnosti o text:

- prejednáva a rozhoduje spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú zo zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii, z obchodnoprávnych vzťahov a iné veci

v občianskom súdnom konaní ako to ustanovuje osobitný zákon, zapísané v súdnych

registroch K, Cbi, R, NcKR“,

- bod 23 „mení sa zastupovanie sudcu JUDr. P. V.

v 1. rade JUDr. J. T.,

v 2. rade R. Z.,

v 3. rade JUDr. J.P.“.

V.

18. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti už v rámci jej predbežného

prerokovania ( ) je jej zjavná neopodstatnenosť.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. sp. zn. , , ,

, , , , ).

19. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná

už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

20. Podstata argumentácie sťažovateľky sa koncentrovala (body 3 a 13) do tvrdenia,

že v jej konkurznej veci konali nezákonní sudcovia, v dôsledku čoho nimi vydané

rozhodnutia (nimi vykonané úkony) nie sú v súlade s jej právom „nebyť odňatá zákonnému

sudcovi a právom na spravodlivé súdne konanie“.

21. Ústavný súd po oboznámení sa s písomnosťami (navrhovanými dôkazmi)

predloženými účastníkmi konania (bod 14), najmä s relevantnými ustanoveniami rozvrhu

práce a opatreniami predsedu okresného súdu, ako aj s vyjadrením predsedu okresného

súdu a stanoviskom sťažovateľky k nemu (bod 5) konštatuje neexistenciu priamej príčinnej

súvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením uvedených práv (body 1, 3, 4 a 12)

a označenými rozhodnutiami okresného súdu (bod 11). Ústavný súd nezistil takú rozpornosť

predmetných rozhodnutí s postupom (právomocou) ustanoveným okresnému súdu na vec sa

vzťahujúcou právnou úpravou (zákon o súdoch, zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

a na základe nej vydanými administratívnymi právnymi aktmi predsedu okresného súdu

(body 16 a 17), ktorá by odôvodňovala konštatovanie namietaného porušenia označených

práv.

22. Ústavný súd ďalej konštatuje, že argumentácia okresného súdu prezentovaná

vo vyjadrení jeho predsedu (bod 5.1) korešponduje s ústavným súdom verifikovanou

písomnou dokumentáciou predloženou účastníkovi konania a relevantnými na vec

aplikovanými právnymi normami.

23. Uvedené skutočnosti (body 21, 22) odôvodňujú záver, že postup okresného súdu

pri určovaní sudcu na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci počas pracovnej

neschopnosti zákonnej sudkyne (ktorej vec bola pôvodne pridelená) zastupujúcim sudcom,

resp. ďalším sudcom určeným náhodným výberom (pozri tiež body 14 až 17), nebol

v rozpore s už uvedenou relevantnou právnou úpravou, a teda nebol spôsobilý vyvolať

v konečnom dôsledku namietané porušenie označených práv, a to „práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi“ podľa , a v súvislosti s tým ani „práva

na spravodlivé súdne konanie“ podľa a dohovoru (pozri tiež

bod 12). Nemožno preto považovať označené právne úkony okresného súdu (bod 1), tak

ako to tvrdí sťažovateľka, za nezákonné [(vydané, resp. vykonané „nezákonným sudcom“),

pozri tiež bod 20].

24. Z týchto dôvodov (body 21 až 23) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto jej

časti (bod 11) podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

26. Nad rámec už uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že predvolanie

na pojednávanie na 18. september 2012, ako aj upovedomenie zo 4. septembra 2012

o zrušení tohto pojednávania sú procesné úkony, ktoré obsahovo nenapĺňajú znaky

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktoré podliehajú, resp. majú byť predmetom

ústavnoprávneho prieskumu v zmysle , teda nemajú predpokladaný

ústavnoprávny rozmer, ktorý by bol dôvodom zaoberať sa ich posudzovaním ústavným

súdom.

27. Vychádzajúc z obsahu a 2 a a a zákona

o ústavnom súde (a tiež ich gramatického výkladu) sa nemožno stotožniť s právnym

názorom sťažovateľky vysloveným v závere III. časti sťažnosti o časovo kontinuálnom

a jednotnom (súhrnnom) posudzovaní všetkých právnych úkonov vo veci konajúcich ňou

tvrdených „nezákonných sudcov“. Ústavnosť každého rozhodnutia sa v zmysle uvedených

právnych noriem v danom prípade posudzuje individuálne (samostatne), a nie ako jeden

kompaktný celok (čoho sa sťažovateľka domáhala zrejme aj z hľadiska posudzovania

plynutia lehoty na podanie sťažnosti, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013