Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 437/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2013

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť mal. M. Š. a jej matky J. S., obe bytom M., právne

zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo mal. M. Š. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mal. M. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur) a J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mal. M. Š. a J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. I. R., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 11. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť mal. M. Š. (ďalej aj „sťažovateľka 1“ alebo

„maloletá sťažovateľka“) a jej matky J. S. (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu len

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Konanie o zvýšenie výživného pre

v tom čase maloletú V. Š. a sťažovateľku v 1. rade vedené na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. začalo na návrh sťažovateľky v 2. rade zo dňa 2. 3. 2006(...) a do

dnešného dňa toto konanie nie je právoplatne skončené. (...)

Sporná vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru

sťažovateliek, z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych

predpisov nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, ktorého účastníkmi sú aj sťažovateľky, dochádza k prieťahom.

Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú. (...)

Sťažovateľka v 2. rade podala návrh na začatie konania dňa 2. 3. 2006, keďže

na strane jej detí došlo od posledného určenia výživného k zmene pomerov. Sťažovateľka

v 1. rade v čase podania návrhu mala 10 rokov a navštevovala 4. ročník základnej školy(...)

V súčasnosti má maloletá 16 rokov a je žiačkou 2. ročníka Gymnázia(...)

Od podania návrhu na začatie konania zo dňa 2. 3. 2006 do dnešného dňa sa

uskutočnilo 11 pojednávaní. Od podania sťažnosti zo dňa 7. 3. 2012 nebolo nariadené

žiadne pojednávanie vo veci.

Sťažovateľky vidia nesprávnosť postupu odporcu predovšetkým v tom, že

nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby

zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť.

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie odporcu nesmeruje k odstráneniu ich

právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom

a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej

istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám. „Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je

odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateliek. (...)

Podľa názoru zákonodarcu je táto lehota postačujúca, pretože ak sudca vyhlasuje

rozsudok, musí ho súčasne aj odôvodniť, a preto musí mať odôvodnenie pripravené

a prípadne ho len upraviť. Rozhodnutie predsedu súdu o predĺžení lehoty musí byť súčasťou

spisu, aby bolo preskúmateľné. S takýmto rozhodnutím účastníci neboli oboznámení a ani

nie je súčasťou spisu sp. zn. vedenom na Okresnom súde Košice I.

Na pojednávaní dňa 11. 1. 2010 bol vyhlásený rozsudok. Rozsudok bol sťažovateľke

v 2. rade doručený 4. 3. 2010, teda takmer po 2 mesiacoch. Takýto postup odporcu nemá

oporu v zákone, preto je hrubým a bezdôvodným porušením ustanovenia § 158 ods. 3

(...)

Odporca postupoval pri príprave pojednávania nezodpovedne, čo dokazuje aj

pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 8. 4. 2008, ktoré bolo odročené z dôvodu vyžiadania si

daňového priznania od otca. Ak by konajúci súd postupoval sústredene, tak už v predvolaní

na toto pojednávanie, by vyzval účastníka, aby predložil dôkaz, ktorý chce vykonať, keďže

posledný termín pre podanie daňového priznania za rok 2007 bol dňa 31. 3. 2008. Súd

na ujmu účastníkov nevyužil opatrenia, ktoré mu poskytuje.

Odporca v konaní nariadil 11 pojednávaní, no odročovanie pojednávaní

za účelom získania ďalších relevantných dôkazov nebolo vždy dôvodné. Súd odročil

pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15. 1. 2007, za účelom získania sobášneho listu

a rodného listu maloletej. Rodný list maloletej priložila sťažovateľka v 2. rade ako prílohu

k návrhu a súčasne v tomto návrhu žiadala súd, aby pripojil spis vedený na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. a spis sp. zn. . V týchto spisoch sú

informácie, kvôli ktorým súd odročoval prvé pojednávanie. Teda na prvom pojednávaní

vo veci neboli vypočutí účastníci, ale bolo odročené, aby účastníci doručili súdu listinné

dôkazy, ktoré si mal na návrh účastníkov vyžiadať ešte pred začatím prvého pojednávania.

Na pojednávaní konanom dňa 8. 4. 2008 sťažovateľka v 2. rade žiadala, aby bol

vypočutý znalec Ing. J. G., ktorý by podrobne špecifikoval náklady otca, ktoré sú výdavkami

vynaloženými otcom pod súhrnným názvom „prevádzková réžia“, pretože bez toho znalecké

dokazovanie nesplní svoj účel. Z tohto dôvodu bolo uvedené pojednávanie odročené.

Z rovnakého dôvodu došlo k odročeniu ďalších 2 pojednávaní. Po skončení pojednávania

dňa 8. 9. 2008 oznámené, že znalec Ing. J. G. zomrel. Odporcovi trvalo 5 mesiacov, než

zistil dôvod neúčasti znalca na pojednávaní. Takéto konanie je neospravedlniteľné

a nevhodné s ohľadom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, kedy

súd venuje zvýšenú pozornosť ochrane ich záujmov.

Odporca uznesením sp. zn. zo dňa 27. 11. 2008 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom Ing. Š. A. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo a pojednávanie bolo nariadené na 27. 10. 2009 (toto pojednávanie bolo

odročené z dôvodu mimoriadnej udalosti). Takýto postup odporcu je evidentne

protizákonný, pretože hrubým spôsobom porušuje ustanovenie

Krajský súd Košice rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. 3. 2011

o odvolaní sťažovateľky v 2. rade. Odporca doplňujúcim uznesením sp. zn.

zo dňa 27. 2. 2010 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómia

a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Š. A. Sťažovateľka v 2. rade sa

takéhoto doplnenia znaleckého dokazovania dožadovala už na pojednávaní, ktoré sa konalo

8. 4. 2008. Krajský súd svojim rozhodnutím uznal jej žiadosť ako dôvodnú a potrebnú pre

samotné rozhodnutie vo veci. Odporca vydal uznesenie až takmer rok po rozhodnutí

krajského súdu. Ak by odporca pri vykonávaní dokazovania postupoval v zmysle ustanovení

, tak by nevznikol ani dôvod na podanie odvolania a toto

konanie by bolo dnes právoplatne skončené. (...)

Z hľadiska povahy veci ide pritom o vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup

okresného súdu s osobitnou rýchlosťou. V tejto súvislosti už aj Európsky súd pre ľudské

práva zdôraznil, že ak je predmetom konania výživné (ktoré je zdrojom príjmov), konaniu

o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť“. S ohľadom aj

na hore uvedené prieťahy nie je možné považovať postup odporcu ako osobitne rýchly

a mimoriadne starostlivý. (...)

Podľa názoru sťažovateliek sú v konaní okresného súdu obdobia, kedy nekonal a to

aj napriek tomu, že mu konanie neznemožňovala žiadna zákonná prekážka. Sťažovateľky

nikdy v priebehu konania nepožiadali o odročenie pojednávania, pretože sa snažili

postupovať tak, aby súd mohol čo najskôr vo veci rozhodnúť. Aj z uvedeného je zrejmé, že

dĺžka konania v trvaní 6 rokov je neopodstatnená.

Sťažovateľky poukazujú na nesprávny postup Okresného súdu Košice I pri

rozhodovaní vo veci. Z tohto dôvodu podali odvolanie proti výroku rozsudku Okresného

súdu Košice I sp. zn. zo dňa 11. 01. 2010, ktorým v prevyšujúcej časti návrh

sťažovateľky v 2. rade na zvýšenie výživného zo strany otca na sťažovateľku v 1. rade

zamietol, v spojení s výrokom, ktorým určil dlžné výživné, vzniklé za obdobie od 2. 3. 2006

do 31. 12. 2009 zo strany otca pre sťažovateľku v 1. rade v sume 3.058,- EUR.

Odvolací súd vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 31. 3. 2011 uvádza:

„odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného

od 1. 9. 2008 do budúcna a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého

stupňa sa dôsledne neriadil , ktoré platí pre konanie, ktoré môže začať

aj bez návrhu, teda aj pre konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Súd prvého

stupňa dostatočne nezisťoval osobné a majetkové pomery v súvislosti so zánikom

vyživovacej povinnosti k dcére V. otca, na ktoré správne poukazuje matka vo svojom

odvolaní a uspokojil sa len s konštatovaním, že mu táto vyživovacia povinnosť zanikla

26. 10. 2009, kedy V. prestala študovať. Uvedenú skutočnosť však pri zvýšení vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k maloletej M. nezohľadnil, resp. nijako sa s ňou nevysporiadal, hoci

je nesporné, že zánikom vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu sa možnosti a schopnosti

otca na výživu maloletej M. nezmenili, a tieto následne nevyhodnotil s jeho celkovou

situáciou vrátane skutočnosti, že otec mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu

rodinného domu v Maďarsku práve v roku 2008 za 9.463 €. Súd prvého stupňa v rozpore

s v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol prečo sa nezaoberal

návrhom matky na zvýšenie výživného od 1. 9. 2008 až na 250 €, ktoré matka odôvodnila

zvýšenými výdavkami na maloletú M. v súvislosti s jej mimoškolskou tanečnou aktivitou,

z akých dôvodov nepovažoval za primerané takéto zvýšenie výživného a len stručne

konštatoval, že návrh v prevyšujúcej časti zamieta. Uvedené skutočnosti sú preto dôvodmi

pre zrušenie rozhodnutia podľa a , pretože súd prvého stupňa

dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných

pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú od 1. 9. 2008 do budúcna, a teda nemožno ani

zistiť, či vec správne právne posúdil.“

Citovaný rozsudok odvolacieho súdu jednoznačne potvrdzuje ako nesprávnosť

postupu Okresného súdu Košice I v konaní. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu súdu

prvého stupňa bolo zbytočné predĺženie tohto konania o ďalší rok, počas ktorého odvolací

súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní sťažovateľky v 2. rade. Za toto zbytočné

predĺženie konania zodpovedá súd prvého stupňa. (...)

Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú, preto sa sťažovateľky

domnievajú, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na začatie konania, teda viac ako 6

rokov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. (...)

Sťažovateľky považujú za primerané, aby mu bolo v tejto veci priznané finančné

zadosťučinenie. (...)

Predmetom konania je zvýšenie výživného pre sťažovateľku v 1. rade, ktoré je

potrebné na zabezpečenie ich nevyhnutných životných potrieb. Pre matku sťažovateľky

v 1. rade - sťažovateľku v 2. rade je právoplatné rozhodnutie o predmete tohto konania

bytostne dôležité, keďže je zákonnou zástupkyňou maloletej, ktorej nevyhnutné životné

potreby zabezpečuje.

S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana

zákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti,

ktorý sťažovateľky nezvratne nadobudli, neospravedlniteľný.

Vzhľadom na tie skutočnosti, že v predmetnej veci okresný súd neurobil dostatok

úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej, ako aj na celkovú dĺžku konania

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne

okolnosti prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, ako aj skutočnosť,

že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka v 1. rade považuje

za primerané, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- Eur

a sťažovateľka v 2. rade považuje za primerané, aby jej bolo priznané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur.»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného sudu Košice I

vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateliek.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľkám finančné zadosťučinenie

a to:

- sťažovateľke v 1. rade vo výške 4.000,- Eur,

- sťažovateľke v 2. rade vo výške 3.000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľkám všetky trovy tohto konania.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 50/12 z 26. novembra 2012

a právna zástupkyňa sťažovateliek stanoviskom zo 14. decembra 2012.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Príčinou zdĺhavého súdneho konania sú aj samotní účastníci, ktorí rôznymi

spôsobmi prispievajú k predlžovaniu konania. K predĺženiu súdneho konania došlo aj

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne v čase od 14. 6. 2011 do

31. 1. 2012.

Na základe vyššie uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru, že

Okresný súd Košice I konal vo veci bez väčších prieťahov plynule, efektívne a v súlade

s právnymi predpismi. Je dôležité uviesť, že existovali aj objektívne dôvody spočívajúce

vo vysokom počte nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení Mgr. E. K., ako aj jej dlhodobá

práceneschopnosť. Nakoľko ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, musí súd

vykonávať dokazovanie v širšom rozsahu a zabezpečiť všetky podklady pre rozhodnutie vo

veci.

Toho času je prejednávaná vec v štádiu opätovného nariadenia znaleckého

dokazovania.

Súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil z verejného pojednávania.

(...)“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu

okresného súdu uviedla, že «(...) Vyjadrenie Okresného súdu Košice I obsahuje výpočet

úkonov súdu v období od 2. 3. 2006 až do 6. 11. 2012.

Toto vyjadrenie však neobsahuje žiadnu argumentáciu o efektívnosti vykonávania

jednotlivých úkonov a primeranej dĺžke konania Okresného súdu Košice I. Z prehľadu

procesných úkonov je zrejmé, že konanie bolo začaté dňa 2. 3. 2006, kedy sťažovateľka J. S.

podala na Okresný súd Košice I návrh na zvýšenie výživného, pričom ani v súčasnosti,

po viac ako 6 rokoch, nie je toto konanie právoplatne skončené.

Pre posúdenie primeranosti dĺžky konania a zbytočných prieťahov v ňom

spôsobených Okresným súdom Košice I nie je podstatné to, koľko pojednávaní súd vykonal,

ani to, koľko úkonov urobil, ale efektívnosť týchto úkonov, teda spôsobilosť viesť k čo

najrýchlejšiemu právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia

Sťažovateľky namietajú neprimeranú celkovú dĺžku konania, ktoré ani po viac ako 6

rokoch nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka v 1. rade v čase podania návrhu mala 10

rokov a navštevovala 4. ročník základnej školy v K. V súčasnosti má maloletá 16 rokov a je

žiačkou 2. ročníka Gymnázia(...).

Zmyslom konania o zvýšenie výživného je s osobitnou pozornosťou postupovať

a rozhodnúť rýchlo a efektívne, aby mohla byť zabezpečená všestranná starostlivosť

o výchovu, zdravie, výživu a vývoj maloletého dieťaťa. Určite nie je zmyslom konania

o zvýšenie výživného neprimerané dlhé konanie a rozhodovanie súdu o tak zásadnej otázke

ovplyvňujúcej budúcnosť maloletého dieťaťa.

Dôvody uvádzané vo vyjadrení Okresného súdu Košice I sú irelevantné, keďže tieto

dôvody nespôsobili sťažovateľky, ani nespočívajú v skutkovej alebo právnej zložitosti veci,

ale všetky tieto dôvody sú na strane Okresného súdu Košice I, spočívajú v organizácii práce

na tomto súde a nesprávnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom.

Za jednotlivé obdobia nečinnosti, ako aj celkovú neprimeranú dĺžku konania tak

zodpovedá Okresný súd Košice I, ktorý sústavne nesprávne postupoval vo veci, a preto

celkovú neprimeranú dĺžku konania presahujúcu 6 rokov je potrebné pričítať Okresnému

súdu Košice I. (...)

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje

k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu konania, ale súd svojím

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám.

Zároveň oznamujem Ústavnému súdu SR, že sťažovateľky netrvajú na tom, aby sa

v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Sťažovateľky si uplatňujú a vyčísľujú trovy konania v celkovej výške 485,25 €. (...)».

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 2. marca 2006 podala sťažovateľka 2 proti F. Š. (ďalej len „otec“) na okresnom

súde návrh na zvýšenie výživného pre mal. V. Š. a mal. M. Š. Vec bola zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 4. apríla 2006 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, ktorého

vyzval, aby prešetril pomery v ich rodine, a zároveň vyzval otca maloletých, aby sa vyjadril

k návrhu a zabezpečil dôkazy týkajúce sa výšky príjmov účastníkov konania.

Dňa 26. mája 2006 Daňový úrad K. doručil okresnému súdu fotokópie daňových

priznaní otca za relevantné obdobie.

Dňa 29. mája 2006 aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v K. reagoval na výzvu

súdu.

Dňa 14. júna 2006 sa k podanému návrhu vyjadril kolízny opatrovník.

Dňa 7. augusta 2006 právna zástupkyňa sťažovateliek oznámila okresnému súdu

presnú adresu otca.

Dňa 23. augusta 2006 sa otec vyjadril k návrhu na zvýšenie výživného.

Dňa 5. októbra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. január 2007.

Dňa 12. januára 2007 právna zástupkyňa sťažovateliek doručila súdu doklady

preukazujúce výdavky na maloleté deti z dôvodu zmeny pomerov od poslednej úpravy.

Dňa 15. januára 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 12. marec 2007.

Dňa 12. marca 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli veci sp. zn.

a sp. zn. (návrh otca na zmenu úpravy výchovy k mal. V. Š.)

spojené na spoločné konanie a pojednávanie bolo odročené na 12. marec 2007.

Pojednávanie bolo odročené pre účely nariadenia znaleckého dokazovania z odboru

ekonomiky.

Dňa 19. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. -74 ustanovil vo veci

znalca, ktorý mal vypracovať znalecký posudok.

Dňa 4. júna 2007 bol súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 21. júna 2007 súd uznesením č. k. -103 priznal znalcovi odmenu.

Dňa 12. júla 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky 2 vyjadrila k znaleckému

posudku a požiadala o jeho doplnenie. V ten istý deň podala sťažovateľka 2 odvolanie proti

uzneseniu č. k. -103.

Dňa 9. novembra 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky 2.

Dňa 23. novembra 2007 krajský súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu

o priznaní odmeny znalcovi.

Dňa 3. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. apríl 2008.

Dňa 8. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. máj 2008 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

8. september 2008 na účely vypočutia znalca.

Dňa 8. septembra 2008 bolo pojednávanie odročené na 13. október 2008, pretože

na pojednávanie sa nedostavil znalec.

Dňa 13. októbra 2008 bolo pojednávanie odročené na 18. november 2008 z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne a úmrtia predvolaného znalca.

Dňa 18. novembra 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely

vypracovania doplnenia k znaleckému posudku.

Dňa 27. novembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -190 ustanovil

vo veci znalca z odboru ekonómie.

Dňa 23. marca 2009 znalec požiadal o predĺženie termínu na vypracovanie

znaleckého posudku, tejto žiadosti súd vyhovel do 25. mája 2009.

Dňa 25. mája 2009 ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok.

Dňa 1. júla 2009 súd uznesením č. k. -233 priznal znalcovi odmenu.

Dňa 16. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. október 2009.

Dňa 27. októbra 2009 bolo pojednávanie odročené na 10. november 2009 z dôvodu

mimoriadnej udalosti.

Dňa 10. novembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. december 2009 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 14. decembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 11. január 2010 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 11. januára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozhodol rozsudkom č. k. -316.

Dňa 19. marca 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti uvedenému rozsudku

okresného súdu.

Dňa 26. marca 2010 podal otec odvolanie proti uvedenému rozsudku okresného

súdu.

Dňa 26. marca 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných

prostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 31. marca 2011 krajský súd rozsudkom č. k. -356 zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na mal. sťažovateľku.

Dňa 12. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. -370 nariadil

doplnenie znaleckého posudku znalcom z odboru ekonómie.

Dňa 17. mája 2012 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 18. mája 2012 súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku o 90 dní.

Dňa 26. júna 2012 znalec vrátil spis okresnému súdu, pretože bez spolupráce s otcom

nie je možné vypracovať znalecký posudok.

Dňa 6. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. október 2012.

Dňa 26. októbra 2012 bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely doručenia

účtovných dokladov zo strany otca a následného doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa 6. novembra 2012 okresný súd doplňujúcim uznesením č. k. -418

nariadil doplnenie znaleckého posudku znalcom z odboru ekonómie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zvýšenie výživného pre maloleté deti vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je zvýšenie výživného pre maloleté deti, t. j. vec, ktorej povaha

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci

s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšak neobyčajne zdĺhavý priebeh

napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania v zásade nebola

vyvolaná správaním sťažovateliek.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

o zvýšenie výživného a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania už

viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ďalej možno konštatovať, že okresný súd bol v predmetnej veci absolútne nečinný

v období od 12. apríla 2011 do 27. februára 2012 (desať mesiacov). Faktom je, že aj

rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. z 31. marca 2011 potvrdzuje

nesprávnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní, keď jednoznačne konštatoval,

že „súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných

skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú od 1. 9. 2008 do budúcna,

a teda nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil“. Dôsledkom tohto nesprávneho

postupu súdu prvého stupňa bolo zbytočné predĺženie tohto konania asi o jeden rok, počas

ktorého odvolací súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní sťažovateľky 2. Okrem

toho, už po uplynutí lehoty na vypracovanie znaleckého posudku 18. mája 2012 okresný súd

predĺžil lehotu na vypracovanie tohto posudku o tri mesiace. Okresný súd teda počas dvoch

rokov nevykonal vo veci žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré

nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky v danej veci o zvýšenie

výživného počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu. Obranu predsedu okresného súdu, podľa ktorej „existovali aj objektívne dôvody

spočívajúce vo vysokom počte nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení Mgr. E. K., ako aj

jej dlhodobá práceneschopnosť“, v tejto pre maloleté dieťa významnej veci nebolo možné

akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu

okresného súdu, resp. zákonnej sudkyne. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľkám ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľke 1

vo výške 4 000 € a sťažovateľke 2 vo výške 3 000 €, najmä „s prihliadnutím na to, že to

bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti a zmyslom činnosti,

ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, je

dôsledok - pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľky nezvratne

nadobudli, neospravedlniteľný“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia ich práv, najmä

vzhľadom na neobyčajne dlhé napadnuté konanie a vzhľadom na povahu veci a jeho

význam pre sťažovateľky považuje za primerané sťažovateľke 1 vo výške 2 000 €

a sťažovateľke 2 vo výške 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti

z 20. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. decembra

2012). Za tri úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume trikrát po 127,16 € a režijný

paušál trikrát po 7,63 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia pre jednu sťažovateľku predstavujú sumu 404,37 €. Základná sadzba tarifnej

odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 202,18 € v prípade jednej sťažovateľky. V prípade dvoch

sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu 404,37 €,

ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 80,87 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateliek predstavujú celkovú sumu 485,24 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateliek

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013