Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 120/2013
PDF · 365.26 KB
No categories available
IV. ÚS 120/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. P. O., T.,
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 30/2012
a jeho uznesením z 25. apríla 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaní
vedenom sp. zn. 6 Tpo 21/2012 a jeho uznesením z 10. mája 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012
doručená sťažnosť A. Ž., nar..., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom Mgr. P. O., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
0 Tp 30/2012 a jeho uznesením z 25. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného
súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom sp. zn. 6 Tpo 21/2012 a jeho uznesením z 10. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) a d) a ods. 2
písm. c) a ods. 4 písm. c) Trestného zákona, ako aj za zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. Tp 66/2010
z 27. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. a), b) a c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 23. decembra 2010.
Väzba sťažovateľa bola opakovane predlžovaná, a to uznesením okresného súdu
sp. zn. Tp 50/2011 z 20. júna 2011 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
6 Tpo 19/2011 zo 7. júla 2011 (do 23. februára 2012) a uznesením okresného súdu sp. zn.
0 Tp 2/2012 z 2. februára 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 5/2012
zo 14. februára 2012 (do 23. mája 2012).
Návrhom zo 17. apríla 2012 sa prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, odboru osobitného určenia, domáhal predĺženia lehoty väzby do 23. júla 2012
(ďalej len „návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby“).
Sťažovateľ sa k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby vyjadril písomným
podaním z 25. apríla 2012, pričom toto podanie bolo sudcovi pre prípravné konanie
predložené dňa 25. apríla 2012 pred výsluchom sťažovateľa.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 30/2012 z 25. apríla 2012 bola väzba
sťažovateľa predĺžená do 30. júna 2012. V odôvodnení označeného uznesenia okresného
súdu sa okrem iného uvádza: „Pokiaľ sa týka dôvodov podaného návrhu na predĺženie
lehoty trvania väzby u oboch obvinených, sudca pre prípravné konanie po oboznámení
sa s obsahom výsledkov doteraz vykonaného vyšetrovania a argumentov, ktoré predniesol
v písomnom vyhotovení podaného návrhu zástupca GP SR a tiež v priebehu výsluchu dňa
25. 04. 2012, sudca pre prípravné konanie po zvážení prednesených skutočností vyhovel
podanému návrhu na predĺženie trvania lehoty väzby u oboch obvinených do 23. 07. 2012,
pretože dôvody väzby u oboch obvinených jednoznačne trvajú, nakoľko sa jedná
o cudzincov, ktorí na území SR nemajú trvalý ani prechodný pobyt, v prípade uznania viny
im hrozí vysoký trest, v prípade nepredĺženia lehoty trvania väzby by bola dôvodná obava,
že by títo obvinení mohli pôsobiť na ďalších spoluobvinených, prípadne aj svedkov,
resp. tiež pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Všetky argumenty, ktoré v návrhu
na predĺženie lehoty trvania väzby uviedol zástupca GP SR, odôvodňujú objektívne
skutočnosti z pohľadu náročnosti vykonávaného vyšetrovania, pričom vyšetrovanie
v predmetnej veci je v záverečnej fáze, keď prebieha oboznamovanie sa obvinených
s výsledkami vyšetrovania a následne bude potrebné zo strany vyšetrovateľa vykonať vo
veci záverečný návrh a Generálna prokuratúra SR tiež bude potrebovať určité časové
obdobie na konečné spracovanie predmetnej veci.
Nemožno tiež nevziať do úvahy, že sa jedná o náročnú skupinovú vec, kde už boli
realizované výsluchy viacerých svedkov a boli vybavené dožiadania zo zahraničia,
na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že sa očakáva vybavenie viacerých európskych
zatýkacích rozkazov, čo nepochybne zvyšuje náročnosť vyšetrovanej trestnej veci, v ktorej
je potrebné zabezpečiť rozsiahle dôkazy a je potrebné dbať aj o to, aby nedošlo
k ich ovplyvneniu. Za tejto situácie preto predĺženie lehoty trvania väzby do 30. 06. 2012
je plne opodstatnené.“
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú podrobne
odôvodnil podaním z 26. apríla 2012, doručeným okresnému súdu 27. apríla 2012. Krajský
súd uznesením sp. zn. 6 Tpo 21/2012 z 10. mája 2012 sťažnosť sťažovateľa zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza:
„Obvinený A. Ž. svoju sťažnosť až do rozhodnutia krajského súdu bližšie písomne
nezdôvodnil, z obsahu spisového materiálu je však zrejmé, že sa obsiahlo vyjadril
prostredníctvom svojho obhajcu k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty jeho väzby.
... Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd v prvom rade zistil, že sudca
pre prípravné konanie po obdržaní návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby
obvinených postupoval striktne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,
obvineným predmetný návrh doručil a umožnil im v prítomnosti ich obhajcov k dôvodom
obsiahnutým v návrhu, sa vyjadriť. Následne po oboznámení sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami sudca pre prípravné konanie zhodnotil všetky relevantné skutočnosti viažuce
sa k požadovaným podmienkam predĺženia lehoty väzby obvinených a dospel k správnemu
názoru o potrebe predĺžiť lehotu väzby obvinených do 30. 06. 2012.
Následne v dôvodoch napadnutého uznesenia sudca pre prípravné konanie poukázal
na rozhodné a hlavné skutočnosti, jednak vo vzťahu k doterajšiemu priebehu vyšetrovania,
jednak vo vzťahu k samotným dôvodom väzby obvinených.
Krajský súd sa v konečnom dôsledku s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie
v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Vzhľadom na obhajobné námietky vznesené, jednak už vo vyjadreniach obvinených
k návrhu na predĺženie lehoty väzby, a jednak v sťažnosti obvineného S. M., považuje
za potrebné len dodať, že aj podľa jeho názoru z hľadiska procesného, naďalej pretrváva
podozrenie, že obvinení sa predmetnej trestnej činnosti dopustili, rovnako tak je toho
názoru, že z hľadiska procesného postupu orgány činné v prípravnom konaní postupujú
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby obvinených s prihliadnutím na charakter
a povahu obhajobných námietok, považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že dôvody
väzby, ktorejkoľvek osoby sú spravidla úzko späté s osobou páchateľa a charakterom
trestnej činnosti, čo do istej miery určuje aj ich stálosť. Na druhej strane však intenzita
dôvodov väzby obvinenej osoby závisí od významu, resp. preukázanej hodnoty konkrétnych
okolností prípadu, ktorými sú tieto dôvody podopreté. Nie je potrebné, aby v každom štádiu
trestného konania museli súdy rozhodujúce o väzbe svoje rozhodnutie podložiť vždy novými
okolnosťami, pokiaľ preukázaná hodnota okolností zrejmých už v počiatočných,
resp. predchádzajúcich štádiách trestného konania je dostatočná na to, aby odôvodnila
záver o aktuálnosti, resp. pretrvávaní dôvodov väzby obvinenej osoby v určitom štádiu
trestného konania.
V nadväznosti na tieto úvahy krajského súdu treba podotknúť, že pokiaľ ide o dôvod
väzby oboch obvinených v zmysle § 71 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku je na mieste
konštatovanie, že obvineným nesporne hrozí vysoký trest v zmysle tohto ustanovenia,
pretože za predmetný obzvlášť závažný zločin, za ktorý sú trestne stíhaní, im hrozí trest
odňatia slobody vo výmere od 20 do 25 rokov, prípadne trest na doživotie. Je tu teda plne
na mieste konštatácia o hrozbe vysokého trestu, ktorú doteraz orgány prípravného konania
ustálili. Treba podotknúť, že k tejto samotnej skutočnosti pristupuje aj ďalšia dôležitá
skutočnosť podporujúca tento väzobný dôvod a to, že obvinení podľa výsledkov
dokazovania sa pohybovali po celej Európe, premiestňovali sa z V. do R. a po iných
miestach Európy. Takto sa pohybovali v podstate po území Maďarska, Rakúska, Holandska,
Anglicka a ďalších štátoch Európskej únie, pričom charakteristickou skutočnosťou
je, že obvinení A. Ž. aj S. M., boli zadržaní zásahovou jednotkou policajného zboru dňa 23.
12. 2010 o 14.40 hod. v byte, v T. na... ulici... spolu s utajeným svedkom č. 1 práve na jeho
žiadosť z dôvodov obavy o vlastnú bezpečnosť s prihliadnutím na doterajší charakter
správania sa obvinených vo vzťahu k jeho osobe.
Okrem toho treba podotknúť, že obvinení podľa výsledkov dokazovania obsiahnutých
v spise používali tiež konšpiratívny spôsob ubytovávania sa v jednotlivých hoteloch
pri pohybovaní sa po spomínaných štátoch Európy.
Pokiaľ ide o väzobný dôvod uvedený v § 72 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku,
tento zakladá tá skutočnosť, že obvinení sú podozriví, že páchali trestnú činnosť s celým
radom ďalších osôb a to veľmi sofistikovaným spôsobom, používali veľmi konšpiratívne
metódy vzájomného stretávania sa a dohadovania schôdzok, používali dokonca aj ťažko
vystopovateľné adresy prostredníctvom internetu z internetových kaviarní a pod., prísne
kontrolovali utajeného svedka č. 1, pri vzájomnej spolupráci používali šifrované správy,
zakódované adresy aj v elektronickej pošte a pod. Rovnako tak pravidelne vymieňali
telefóny a dovtedy používané telefóny likvidovali.
Pri takomto charaktere spolupráce potom niet najmenších pochybností, že osoba,
ktorá takýmto spôsobom maskuje svoje prípadné odhalenie pri pripravovanej trestnej
činnosti, nemá zábrany v prípade pobytu na slobode aj iným spôsobom mariť
už dokazovanie existujúceho trestného činu.
Pokiaľ ide o preventívny dôvod väzby obvinených v zmysle § 71 odsek 1 písm. c)
Trestného poriadku aj tu treba podotknúť, že obvinení majú sklony dopúšťať sa rôznej
trestnej činnosti, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, a dokonca obaja boli
viackrát trestne stíhaní. Zo spisového materiálu vyplýva tiež, že tento skutok, pre ktorý
sú obvinení stíhaní, páchali po dlhší čas, pokúšali sa ho úspešne zrealizovať, čo vyplýva
aj z jednotlivých dôkazov. V pokračovaní páchania ich trestnej činnosti v podstate
im zabránilo to, že boli obmedzení na osobnej slobode policajnými zložkami Slovenskej
republiky.“
Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo písomne
vyhotovené už pred uskutočnením jeho výsluchu, keďže mu bolo doručené približne
15 minút po skončení jeho výsluchu a výsluchu spoluobvineného M. Navyše, je podľa jeho
tvrdenia v jeho odôvodnení nesprávne uvedený dátum predĺženia lehoty väzby do 23. júla
2012, aj keď prokurátor pred začatím výsluchov svoj návrh modifikoval tak, že žiada lehotu
trvania väzby predĺžiť do 30. júna 2012.
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu
nereaguje na jeho argumenty, ktoré uviedol jednak vo svojom písomnom stanovisku
k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby a jednak ústne pri výsluchu.
Sťažovateľ sa taktiež domnieva, že „návrh na predĺženie lehoty väzby je z hľadiska tvrdenej
nemožnosti skončiť vyšetrovanie v lehote doposiaľ predĺženej lehoty väzby odôvodnený
rovnakými okolnosťami ako bol odôvodnený predchádzajúci návrh na predĺženie lehoty
väzby, t. j. potrebou oboznámiť obvinených s výsledkami vyšetrovania a rozhodnúť“.
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ poukazuje
na skutočnosť, že krajský súd z neznámeho dôvodu nemal k dispozícii sťažnostné námietky
uvedené v odôvodnení jeho sťažnosti, ktorá bola doručená okresnému súdu ešte 27. apríla
2012 o 8.40 h. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že krajský súd nereagoval
v napadnutom uznesení na jeho protiargumenty uvedené v odôvodnení jeho sťažnosti,
čím došlo k odopretiu jeho práva „dostať odpoveď na moje argumenty proti väzbe
a to už tvrdením, že som sťažnosť do rozhodovania neodôvodnil, hoci toto tvrdenie
sa nezakladá na pravde.
... Keďže sa súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení lehoty trvania
väzby nevysporiadal s mojou právne relevantnou argumentáciou adekvátne
a preskúmateľne, porušil moje základné právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd
rozhodol o zákonnosti väzby, vyplývajúce z čl. 17 ods. 2 ústavy.“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. 6 Tpo/21/2012 a jeho rozhodnutím
zo dňa 10. 5. 2012, č. k. 6 Tpo/21/2012-45 porušené bolo.
2. Právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 0 Tp/30/2012 a jeho rozhodnutím zo dňa
25. 4. 2012, sp. zn. 0 Tp/30/2012 porušené bolo.
3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 5. 2012, č. k. 6 Tpo/21/2012-45
a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 25. 4. 2012, sp. zn. 0 Tp/30/2012 sa zrušujú.
4. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby.
5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom
štyritisíc Euro), ktoré sú Krajský súd v Trnave v sume 2.000,- € a Okresný súd Trnava
v sume 2.000,- € povinní zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava sú povinní nahradiť sťažovateľovi
spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 263,53 € (slovom
dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov, za 2 úkony právnej služby 2 x 127,16 € –
prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť, 2 x 7,63 € režijný paušál) na účet jeho
právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený
pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci
a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia
sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 0 Tp 30/2012 a jeho uzneseniu z 25. apríla 2012
Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že lehota trvania väzby sťažovateľa
a spoluobvineného S. M. sa z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), a c) Trestného
poriadku predlžuje do 30. júna 2012.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o tejto sťažnosti vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Tpo 21/2012 a jeho uzneseniu z 10. mája 2012
Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu. Sťažovateľ zahlásil svoju sťažnosť do zápisnice
ihneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 25. apríla 2012 o predĺžení lehoty trvania
jeho väzby do 30. júna 2012.
Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu namieta, že krajský súd
nedisponoval pri svojom rozhodovaní jeho sťažnostnými námietkami, a teda na nich
ani nereagoval, a to napriek tomu, že sťažovateľ svoju sťažnosť zahlásenú do zápisnice
okresného súdu 25. apríla 2012 odôvodnil v písomnom podaní z 26. apríla 2012, ktoré bolo
doručené do podateľne okresného súdu 27. apríla 2012.
Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Bez ohľadu na to, či sa porušenia mojich
práv dopustil Okresný súd Trnava tým, že písomné odôvodnenie sťažnosti doručenej
v značnom časovom predstihu pred rozhodovaním Krajského súdu v Trnave nepredložil
tomuto súdu, alebo či sa porušenia mojich práv dopustil Krajský súd v Trnave, je isté,
že následok tohto porušenia sa prejavil v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 5.
2012, č. k. 6 Tpo/21/2012-45, ktoré na moje protiargumenty nereaguje, nezaujíma k nim
žiadny postoj.“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
všeobecných súdov, opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci
všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom
bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže
ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne
nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,
a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
V súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú
rozhodnutia všeobecných súdov o väzbe, resp. predĺžení lehoty jej trvania, ústavný súd
vychádza z právneho názoru, podľa ktorého v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
garantujúcich základné právo na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo obvineného
iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil
prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie
ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže
v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označených ustanovení ústavy
korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,
III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).
Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem
iného) na jeho kvalitu. To isté platí aj v prípade, ak je predmetom súdneho konania
preskúmanie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, resp. rozhodovanie
o predĺžení lehoty trvania väzby.
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd prípisom z 27. apríla 2012
predložil krajskému súdu „v jednom vyhotovení odôvodnenie sťažností obhajcov oboch
obvinených“. Z odtlačku pečiatky okresného súdu vyplýva, že označený prípis bol
expedovaný 27. apríla 2012. Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal
v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania, nemožno zistiť, či a kedy boli odvolania
sťažovateľa a spoluobvineného M. doručené krajskému súdu.
Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa a spoluobvineného
M. zo 17. apríla 2012 je odôvodnený najmä takto:
„... Preskúmaním spisového materiálu som dospel k záveru, že doposiaľ zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, bol spáchaný,
má všetky znaky trestného činu a sú zrejmé dôvody na podozrenie, že obvinení A. Ž. a S. M.
(spoločne s ďalšími spoluobvinenými) spáchali obzvlášť závažný zločin... podľa § 172
odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného zákona. Trestná činnosť mala
spočívať v podstate v neoprávnenom zadovážení a následnej preprave predmetnej látky
v množstve zodpovedajúcom veľkému rozsahu, a to za účelom jej konečného použitia
na výrobu heroínu, obvinení takto konali po dlhší čas a v zoskupení, ktoré vykazuje znaky
(medzinárodne) organizovanej skupiny. Ako bolo vyššie uvedené, obvinený A. Ž. je dôvodne
podozrivý aj z inej trestnej činnosti.
Dôvodné podozrenie zo spáchania uvedenej trestnej činnosti vyplýva z dôkazov
zadovážených v priebehu vyšetrovania, a to predovšetkým z výpovedí utajeného
(chráneného) svedka č. 1, kontrolovanej dodávky anhydridu kyseliny octovej (drogového
prekurzora), obhliadky miesta činu, prehliadky motorových vozidiel, domovej prehliadky,
prehliadky iných priestorov a pozemkov, rekognície osoby podľa fotoalbumu a rekognície
veci, kriminalisticko-technických expertíz, znaleckého dokazovania z príslušných odborov,
písomného vyjadrenia o vyčíslení hodnoty prekurzora Národnej protidrogovej jednotky
ÚBOK PPZ, záznamu telekomunikačnej prevádzky, súvisiacich listinných dôkazov, výpovedí
ďalších svedkov, doručených výsledkov právnej pomoci v cudzine a ostatného dôkazového
materiálu obsiahnutého vo vyšetrovacom spise.
Vyšetrovateľ PZ vo veci doposiaľ plynule konal za účelom zabezpečenia a vykonania
všetkých dôkazov potrebných pre objasnenie stíhanej trestnej činnosti. Charakter a rozsah
trestnej činnosti vyžadoval od počiatku vykonať veľký počet procesných a vyšetrovacích
úkonov podľa plánu vyšetrovania, a to aj prostredníctvom právnej pomoci cudzími
orgánmi.
Predmetná trestná vec je pred ukončením. V súčasnosti prebieha preštudovanie tohto
rozsiahleho vyšetrovacieho spisu v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por. obvinenými Ž. a M.,
za prítomnosti obhajcov a tlmočníka z jazyka slovinského... Časový priebeh úkonu
je potrebné prispôsobiť požiadavkám obvinených i kapacitným možnostiam prekladateľa,
pretože každá z prekladateliek trávi pracovný čas aj v zahraničí... Aby nedochádzalo
k bezdôvodnému predlžovaniu, v ďalšom bude preštudovanie vyšetrovacieho spisu
prebiehať tak, že vyšetrovateľ PZ určí lehotu, počas ktorej budú mať obvinení k dispozícii
spisy, za prítomnosti obhajcov a prekladateľa, pričom sa bude postupovať striktne v zmysle
judikatúry NS SR a ÚS SR. Po ukončení oboznamovania so spisom bude potom ešte
potrebné vyporiadať sa s príp. návrhmi na doplnenie dokazovania, následne vyšetrovateľ
PZ urýchlene predloží vyšetrovací spis s návrhom prokurátorovi. Po preskúmaní spisu
prokurátor Generálnej prokuratúry SR o vecí rozhodne podaním obžaloby alebo iným
spôsobom a doručí spis príslušnému súdu.
Od rozhodnutia o vzatí obvinených A. Ž. a S. M. do väzby som nezistil podstatnú
zmenu skutkových alebo právnych okolností, odôvodňujúcich záver o pominutí alebo zmene
dôvodov väzby tak, ako boli ustálené pri všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach sudcu
pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava o väzbe. Uznesením sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Trnava z 2. 2. 2012, sp. zn. 0 Tp 2/2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava zo 14. 2. 2012, sp. zn. 3 Tpo/5/2012 bola podľa § 76 ods. 3 Tr. por.
z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. naposledy predĺžená lehota trvania väzby
u obvinených A. Ž. a S. M. do 23. 5. 2012, v ktorej sa vec nepodarilo ukončiť.
Existencia dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyplýva zo skutočnosti,
že obvinení A. Ž. a S. M. sú trestne stíhaní pre obzvlášť závažný zločin... podľa § 172 odsek
1 písmeno b), d), odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno b), i) Trestného zákona, na ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trest
odňatia slobody 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, teda obvineným
hrozí mimoriadne vysoký trest. Okrem toho, obvinení sú cudzími štátnymi príslušníkmi,
nemajú pobyt na území Slovenskej republiky a v prípade prepustenia z väzby by sa mohli
vyhýbať trestnému stíhaniu.
Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva zo skutočnosti vedeného
trestného stíhania pre rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná organizovaným
spôsobom na území viacerých európskych krajín, štátnymi občanmi týchto štátov.
Z priebehu doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že predmetného skutku sa mali
dopustiť aj ďalšie osoby v rôznom vzťahu k obvinenému A. Ž. a obvinenému S. M.,
čo zakladá obavu, že sa budú obvinení kontaktovať s týmito osobami, resp. naopak tieto
osoby sa budú kontaktovať na nich. Z výpovede chráneného svedka vyplýva, že obvinení
majú kontakty aj na ozbrojené zložky v rôznych krajinách či orgány štátnej správy, vrátane
Slovenskej republiky a disponujú značnou finančnou hotovosťou, ktorú sú schopní
pri páchaní trestnej činnosti použiť. V priebehu páchania trestnej činnosti konali vysoko
sofistikovane, nebezpečným spôsobom, aby znemožnili odhalenie svojej činnosti. Z toho
vyplýva, že je daná dôvodná obava, že obvinení budú pôsobiť na ďalších spolupáchateľov
(najmä spoluobvinených A. A. a D. R... Podľa ustálenej súdnej praxe obsiahnutej
aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tošs 5/2007 z 28. marca 2007
a 1 Tos 31/2007 z 22. júna 2007 a podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08
z 18. marca 2008, existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku nie je determinovaná na rozdiel od dôvodu opätovnej väzby podľa § 71
ods. 2 písm. b) Trestného poriadku preukázaním dokonaného kolúzneho konania
obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé
založiť dôvodnú obavu, že obvinený by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade
ponechania na slobode kolúzneho konania dopustiť.
Pokiaľ sa týka dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., zo spisového
materiálu vyplýva, že vyššie uvedené obvinené osoby sa už v minulosti viackrát pokúsili
prepraviť rôzne omamné a psychotropné látky a prekurzory do rôznych štátov Európy,
pričom v niektorých prípadoch sa im to podarilo a v niektorých prípadoch im kontraband
zadržali ozbrojené zložky rôznych štátov. Z dôkazov zadovážených vo vyšetrovacom spise
vyplýva, že tento skutok obvinení páchali po dlhší čas (minimálne od júna 2010), pričom
sa ho pokúšali úspešne zrealizovať... Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 2. júna 2011,
sp. zn. ČVS: PPZ-228/BOK-CA-2010 bolo podľa § 206 odsek 4 trestného poriadku
rozšírené obvinenie A. Ž. aj pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 odsek 1, 2 Trestného zákona. Vzhľadom na dlhší čas páchania
trestnej činností, pre ktorú sú obaja obvinení trestne stíhaní, ich postavenie v organizovanej
skupine, osobné a majetkové pomery a skutočnosť, že zásahom príslušných zložiek PZ bolo
zabránené v dokončení trestnej činnosti, je daná dôvodná obava, že v prípade prepustenia
z väzby budú pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti, aby si tak zabezpečili
prostriedky na svoju existenciu.
Vzhľadom na vyššie uvedené som toho názoru, že u oboch obvinených existujú
zákonné väzobné dôvody. Nakoľko nebolo možné prípravné konanie ani v predĺženej lehote
väzby doposiaľ ukončiť je zrejmé, že v prípade prepustenia obvinených na slobodu hrozí
zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania v zmysle ust. § 76
ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukazujem aj na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 70/08 z 18. septembra 2008, podľa ktorého charakter a závažnosť trestnej
činnosti (v posudzovanom aj predmetnom prípade rovnako obvinenie z trestného činu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona) má na posúdenie
zákonnosti väzby v jednotlivých štádiách trestného konania zásadný význam. Je potrebné
poukázať aj na právoplatné uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava
o predĺžení lehoty trvania väzby aj u obvinených B. K. a A. G., v trestnej veci vedenej pod
ČVS: PPZ-316/BOK-CA-2011, a to do 5. 6. 2012 a u obvinených V. L. a N. S. v trestnej veci
vedenej pod ČVS: PPZ-177/BOK-CA-2011, a to do 15. 8. 2012, resp. do 14. 9. 2012.
Ako bolo uvedené vyššie, menovaní sú samostatne trestne stíhaní pre rovnakú trestnú
činnosť. Návrh na predĺženie väzby preto považujem za plne opodstatnený a navrhovanú
lehotu (ktorá je v súlade s celkovou lehotou väzby v zmysle § 76 ods. 6, 7 Tr. por.)
za primeranú na skončenie prípravného konania.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sudca pre prípravné konanie Okresného súdu
Trnava rozhodol podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku o predĺžení lehoty väzby
u obvinených A. Ž. a S. M. o ďalšie 2 mesiace, t. j. do 23. 7. 2012.“
Prokurátor svoj písomný návrh pred výsluchom obvinených 25. apríla 2012 upravil
tak, že lehotu trvania ich väzby žiadal predĺžiť do 30. júna 2012.
Ústavný súd sa oboznámil s obsahom zápisnice okresného súdu z 25. apríla 2012
o výsluchu sťažovateľa, s vyjadrením sťažovateľa z 25. apríla 2012 k návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty trvania väzby, ako aj s odôvodnením jeho sťažnosti z 26. apríla 2012
smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a v tejto súvislosti zistil toto:
V písomnom odôvodnení sťažnosti z 26. apríla 2012 sťažovateľ prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol:
«Pred vydaním napadnutého rozhodnutia som sa v písomnom podaní zo dňa 25. 4.
2012 a ústne na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie vyjadril k návrhu
prokurátora... na predĺženie lehoty väzby... Týchto vyjadrení sa aj naďalej pridržiavam.
... Poukazujem na skutočnosť, že prokurátor v predchádzajúcom návrhu
na predĺženie lehoty väzby žiadal predĺženie lehoty väzby do 23. 6. 2012. Na rozhodovaní
o tomto predchádzajúcom návrhu na predĺženie lehoty väzby dňa 2. 2. 2012 prokurátor
modifikoval tento návrh tak, že žiadal lehotu väzby predĺžiť do 23. 5. 2012. Z uvedeného
vyplýva, že pre prokurátora bola lehota predĺženej väzby do 23. 5. 2012 postačujúca
na skončenie vyšetrovania a na jeho rozhodnutie v prípravnom konaní. Napriek tomuto
jednoznačnému stanovisku prokurátora vyslovenému pri predchádzajúcom predĺžení lehoty
väzby, je v súčasnosti nedôvodné opätovne žiadať o predĺženie lehoty väzby z rovnakých
dôvodov, ako tomu bolo v predchádzajúcom konaní o predĺženie lehoty väzby. Odôvodnenie
neskončenia vyšetrovania poukazovaním na údajné „obštrukcie“ obvinených, považujem
za popretie môjho práva na tlmočenie do môjho materinského jazyka – jazyka slovinského.
Opätovne uvádzam, že orgány činné v trestnom konaní majú od vznesenia obvinenia
vedomosť o tom, ktorý jazyk je môj materinský jazyk. Napriek tejto vedomosti v priebehu
vyšetrovania bolo viac krát porušené moje právo na tlmočníka z jazyka slovenského
do jazyka slovinského, v dôsledku čoho došlo k nedorozumeniam spočívajúcim v tom,
že som dostatočne nerozumel prekladaniu do jazyka srbského alebo chorvátskeho.
Vyslovene žiadam sťažnostný súd, aby opätovne preskúmal dôvody väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku aj s poukazom na moje vyjadrenia v ktorých
vyvraciam tvrdenia uvedené v návrhu na predĺženie lehoty väzby. Vo väzbe som nepretržite
od 27. 12. 2010 doposiaľ, pričom hlavne v tomto štádiu trestného konania keď vyšetrovanie
je skončené (oboznámenie s výsledkami vyšetrovania bolo skončené 26. 4. 2012
vyjadreniami a návrhmi obhajcov), a keď sudca pre prípravné konanie uvádza irelevantné
argumenty, že ide o náročnú vec a že je potrebné vypočuť viacerých svedkov (ktoré
argumenty sú uvedené na strane 4 posledný odsek napadnutého uznesenia), mám právo
dostať primeranú odpoveď na to, v čom konkrétne u mojej osoby spočívajú dôvody väzby.
Namietam odôvodnenie aj z tej stránky, že opätovne ide o abstraktné zovšeobecnenie,
vzťahujúce sa akoby na iných doposiaľ neexistujúcich obvinených. Z vyšetrovacieho spisu
vyplýva, že tvrdenie o dôvodnosti môjho trestného stíhania nie je založené na správnom
hodnotení skutkového stavu a na správnom hodnotení zákonnosti získaných dôkazov.
Pri skúmaní dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa súd
nevysporiadal s mojou argumentáciou, že na konštatovanie existencie tohto dôvodu nestačí
iba to, že som cudzinec a že trvalý pobyt mám v Slovinsku. Hroziaci vysoký trest je založený
iba na nesprávnom vyhodnotení dôvodnosti môjho trestného stíhania a na účelovo uvedenej
právnej kvalifikácii skutku v uznesení o vznesení obvinenia.
Pri dôvode väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, sa napadnuté
rozhodnutie nevysporiadalo s mojím tvrdením, že jednoznačne popieram že mám kontakty
na ozbrojené zložky v rôznych krajinách a orgány štátnej správy. Taktiež popieram,
že disponujem značnou finančnou hotovosťou. Tieto okolnosti vo vzťahu k mojej osobe
sú nepravdivé a vykonaným dokazovaním, ktoré už bolo skončené nebolo preukázané.
Pri dôvode väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku žiadam
od sťažnostného súdu odpoveď na môj argument o neexistencii tohto dôvodu väzby.
V návrhu na predĺženie lehoty väzby sa opätovne uvádza nepravdivé tvrdenie,
že už v minulosti som sa mal pokúšať prepraviť rôzne omamné látky. V spise sa nenachádza
žiadny dôkaz o takomto mojom konaní a ja som takéto konanie viac krát poprel a popieram
znovu. Nikdy som si na živobytie nezarábal trestnou činnosťou a preto neexistuje dôvod
tvrdiť, že v nej budem pokračovať.»
Vychádzajúc z citovaného ústavný súd zistil, že v písomnom odôvodnení sťažnosti
sťažovateľa z 26. apríla 2012 sú v zásade obsiahnuté totožné argumenty, aké uviedol jeho
obhajca pred rozhodovaním okresného súdu o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty
trvania väzby. Toto zistenie potvrdzuje jednak obsah zápisnice okresného súdu o výsluchu
sťažovateľa z 25. apríla 2012 (obhajca sťažovateľa do nej okrem iného uviedol: „... Pokiaľ
obvinený žiadal pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania tlmočníka, nejedná
sa o obštrukciu, pretože ide o jeho zákonné právo. Preto navrhuje, aby väzba nebola
predĺžená.“), ako aj obsah písomného vyjadrenia obvineného z 25. apríla 2012
(podpísaného jeho obhajcom) k návrhu na predĺženie jeho väzby, na ktoré obhajca
sťažovateľa výslovne poukázal (vyplýva to zo zápisnice, pozn.), pričom je zjavné,
že okresný súd ho v čase rozhodovania mal k dispozícii a stal sa súčasťou spisu.
V tomto vyjadrení sa okrem iného uvádza:
«Poukazujem na znenie § 76 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku, „Predĺžiť lehotu
väzby možno len vtedy, ak návrh podlo odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné
pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením
obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu
trestného konania.“
Od predchádzajúceho rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu
Trnava o predĺžení lehoty väzby, zo dňa 2. 2. 2012, sp. zn. 0 Tp/2/2012, ktorým bola
v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 2. 2012, sp. zn. 3 Tpo/5/2012
predĺžená lehota väzby do 23. 5. 2012, nebol vykonaný žiadny procesný úkon s výnimkou
oboznamovania s výsledkami vyšetrovania oboch obvinených. Už v čase predchádzajúceho
rozhodovania sudcu pre prípravné konanie boli doručené výsledky právnej pomoci, pričom
potrebou ich prekladu do štátneho jazyka bol odôvodnený predchádzajúci návrh
na predĺženie lehoty väzby.
Pôvodne naplánované oboznámenie s výsledkami vyšetrovania (na dni 28. 3. – 29. 3.
2012) sa neuskutočnilo z dôvodu, že pri tomto úkone nebol prítomný tlmočník z jazyka
slovenského do jazyka slovinského. Orgány činné v trestnom konaní od počiatku
vyšetrovania majú vedomosť o tom, že môj materinský jazyk je jazyk slovinský. Nemôžem
akceptovať tvrdenie, že moju žiadosť o zabezpečenie tlmočníka z jazyka slovenského
do jazyka slovinského pri procesnom úkone – oboznámení s výsledkami vyšetrovania
považuje prokurátor za „obštrukciu“. Podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku a ďalších
nadväzujúcich ustanovení, ide o moje právo na tlmočníka a prekladateľa do môjho
materinského jazyka, teda o výkon mojich práv priznaných Trestným poriadkom, Ústavou
SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o čas trvania
úkonu – oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, k tomuto uvádzam, že vyšetrovací spis
má 7366 listov, z uvedeného dôvodu bolo potrebné naplánovať uvedený úkon na viac dní.
Nie je pravdou, že som trval na preklade každého listu vyšetrovacieho spisu, ani to,
že ide o bezdôvodné predlžovanie preštudovania vyšetrovacieho spisu.
Namietam, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka, že pre obtiažnosť
veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné vyšetrovanie skončiť. Dôvody
uvádzané v návrhu na predĺženie lehoty väzby – oboznámenie s výsledkami vyšetrovania
a rozhodnutie prokurátora, sú totožné s dôvodmi uvádzanými už v predchádzajúcom návrhu
na predĺženie lehoty väzby.
Na rozdiel od argumentácie v návrhu na predĺženie lehoty väzby opätovne uvádzam,
že nie je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že právna kvalifikácia skutku, za ktorý mi bolo vznesené
obvinenie, ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b), d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b),
i) Trestného zákona, nie je preukázaná žiadnym relevantným dôkazom. Vo vyšetrovacom
spise sa nachádzajú výpovede svedkov a listinné dôkazy, ktoré vyvracajú uvedenú právnu
kvalifikáciu skutku a tým aj dôvodné podozrenie zo spáchania skutku takto právne
kvalifikovaného. Samotná skutočnosť, že som cudzí štátny príslušník a nemám na území
Slovenskej republiky pobyt nepostačuje na konštatovanie existencie dôvodnej obavy,
že v prípade prepustenia z väzby by som sa mohol vyhýbať trestnému stíhaniu. Opačné
stanovisko by znamenalo, že u každého obvineného cudzinca bez prihlásenia k pobytu
na území SR je daný dôvod väzby, čo považujem za neprijateľné a odporujúce ustanoveniu
§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Nie je daný ani väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Počas
vyšetrovania bolo vykonaných množstvo výsluchov svedkov, boli vypočutí všetci obvinení,
do spisu boli zadovážené listinné dôkazy. Na rozdiel od počiatočného štádia trestného
stíhania, odôvodnenie obavy, že obvinení budú pôsobiť na ďalších spolupáchateľov
a svedkov a mariť tak priebeh vyšetrovania nemá v tomto štádiu trestného stíhania žiadne
opodstatnenie. Takáto obava nemôže mať reálny základ v situácií, keď všetci svedkovia
a obvinení boli už vypočutí a zápisnice o ich výsluchoch sa nachádzajú vo vyšetrovacom
spise. K uvádzanému dôvodu opätovne uvádzam, že v tomto trestnom konaní vedenom
pod ČVS: PPZ-228/BOK-CA-2010, sú obvinené iba dve osoby – ja a S. M. Preto
nepovažujem za zákonné odôvodňovať moju väzbu s poukazom na iné trestné konanie,
resp. konania v ktorých ja sám nemám procesné postavenie obvineného. Nie som
zodpovedný za nezrealizovanie európskych zatýkacích rozkazov vydaných na D. R. a A. A. a
odôvodnenie kolúznej väzby s poukazom na takéto konštatovanie považujem za nezákonné.
D. R. a A. A. nemajú procesné postavenie obvinených v tejto trestnej veci, nakoľko proti nim
sa vedie samostatné konanie. Opätovne namietam tvrdenie, že by som mal disponovať
značnými finančnými prostriedkami. Nie je pravdou, že mám kontakty na ozbrojené zložky
v rôznych krajinách alebo na iné štátne orgány. Tieto uvádzané dôvody neboli žiadnym
dôkazom preukázané. Tieto dva argumenty (o disponovaní značnými finančnými
prostriedkami a kontaktami) sú v návrhu na predĺženie lehoty väzby uvádzané v množnom
čísle a nie je zrejmé, komu z obvinených, resp. svedkov majú byť tieto skutočnosti
pripisované. Odmietam všeobecné a nekonkrétne konštatovania, z ktorých nie je možné
určiť, ktoré konkrétne okolnosti sa majú týkať práve mojej osoby, ktoré S. M., resp. iných
osôb, ktoré nie sú v tomto trestnom konaní obvinené. Okolnosti uvedené v návrhu
na predĺženie lehoty väzby nemajú povahu konkrétnych skutočností, ktoré by boli spôsobilé
založiť dôvodnú obavu, že práve ja sa dopustím kolúzneho konania.
Nie je daný ani dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Konštatovanie, že ,,vyššie uvedené obvinené osoby sa už v minulosti viac krát pokúsili
prepraviť rôzne omamné a psychotropné látky a prekurzory do rôznych štátov Európy“
sa vo vzťahu ku mne nezakladá na pravde. Nikdy v minulosti som nebol uznaný vinným
zo spáchania trestného činu na takomto skutkovom základe.»
Z dokumentácie, ktorú mal ústavný súd k dispozícii pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti, teda vyplýva, že obhajca sťažovateľa svoju argumentáciu v sťažnosti
proti uzneseniu okresného súdu z 26. apríla 2012 založil predovšetkým na tom,
že u sťažovateľa neboli naplnené materiálne podmienky väzby, resp. neexistujú skutočnosti
odôvodňujúce jednotlivé väzobné dôvody, pričom ide o totožnú argumentáciu,
aká je uvedená v písomnom vyjadrení sťažovateľa (podpísanom jeho obhajcom) k návrhu
prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby z 25. apríla 2012.
Ústavný súd preto preskúmal uznesenie krajského súdu z 10. mája 2012, ktorým
tento súd sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 25. apríla 2012 zamietol,
ako aj dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie okresného súdu založené a s ktorými
sa krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil.
Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti bez toho, aby vzal
do úvahy dôvody obsiahnuté v písomnom odôvodnení sťažnosti z 26. apríla 2012 podanom
jeho obhajcom sťažovateľa v rámci plynutia zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.
Sťažovateľ v ňom predovšetkým žiadal, aby zaujal stanovisko ku konkrétnym dôvodom
trvania jeho väzby podľa ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku.
Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že krajský súd sa, ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého uznesenia (citovaného v časti I tohto uznesenia), jasne a zrozumiteľne vyjadril
k existencii jednotlivých väzobných dôvodov, pričom závery krajského súdu vyjadrené
v tomto uznesení ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľné
a udržateľné.
Bez ohľadu na uvedený záver ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľa
týkajúca sa procesného pochybenia krajského súdu spočívajúceho v tom, že krajský súd
rozhodol o sťažnosti sťažovateľa bez toho, že by mal k dispozícii jej písomné odôvodnenie
z 26. apríla 2012, je opodstatnená. Zároveň ale ústavný súd zdôrazňuje, že toto procesné
pochybenie krajského súdu nemá takú intenzitu, na základe ktorej by ústavný súd
po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení
základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. jeho práv podľa čl. 5
ods. 3 a 4 dohovoru. Ústavný súd tento svoj záver odôvodňuje predovšetkým tým,
že z materiálneho hľadiska k reálnemu zásahu do jeho práva na osobnú slobodu v dôsledku
tohto pochybenia krajského súdu dôjsť nemohlo. Všeobecné súdy rozhodujúce v predmetnej
veci totiž dostatočne popísali i vyhodnotili skutočnosti odôvodňujúce trvanie väzobných
dôvodov, ako aj dôvodnosť predĺženia lehoty trvania väzby (najmä poukazom
na argumentáciu prokurátora v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby), pričom ich
závery nemožno považovať ani za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne. Ústavný súd
navyše zistil, že 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená obžaloba prokurátora
v trestnej veci sťažovateľa a spoluobvineného S. M.
Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej písomné vyhotovenie napadnutého
uznesenia okresného súdu bolo vypracované vyhotovené ešte pred uskutočnením jeho
výsluchu, ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že táto námietka nebola súčasťou
námietok sťažovateľa uvedených v písomnom odôvodnení jeho sťažnosti z 26. apríla 2012
smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Z uvedeného dôvodu by krajský
súd k nej nemohol zaujať stanovisko ani v prípade, ak by pred svojím rozhodnutím
o sťažnosti sťažovateľa mal k dispozícii jej písomné odôvodnenie.
Ústavný súd sumarizujúc svoje závery poukázal na právny názor (uplatnený
už viackrát v jeho doterajšej judikatúre), podľa ktorého k iným dôvodom, ktoré môžu
zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj ústavnoprávny rozmer,
resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi
okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08). Podľa názoru ústavného súdu
je uvedený právny názor aplikovateľný aj na vec sťažovateľa.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2013