Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 120/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. P. O., T.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. apríla 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom sp. zn. a jeho uznesením z 10. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012

doručená sťažnosť A. Ž., nar..., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. P. O., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 (ďalej len „“) a práv podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom sp. zn. a jeho uznesením z 10. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný za obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) a d) a ods. 2

písm. c) a ods. 4 písm. c) , ako aj za zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa a .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 66/2010

z 27. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a), b) a c) s tým, že väzba začala plynúť 23. decembra 2010.

Väzba sťažovateľa bola opakovane predlžovaná, a to uznesením okresného súdu

sp. zn. 50/2011 z 20. júna 2011 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 7. júla 2011 (do 23. februára 2012) a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. februára 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 14. februára 2012 (do 23. mája 2012).

Návrhom zo 17. apríla 2012 sa prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, odboru osobitného určenia, domáhal predĺženia lehoty väzby do 23. júla 2012

(ďalej len „návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby“).

Sťažovateľ sa k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby vyjadril písomným

podaním z 25. apríla 2012, pričom toto podanie bolo sudcovi pre prípravné konanie

predložené dňa 25. apríla 2012 pred výsluchom sťažovateľa.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. apríla 2012 bola väzba

sťažovateľa predĺžená do 30. júna 2012. V odôvodnení označeného uznesenia okresného

súdu sa okrem iného uvádza: „Pokiaľ sa týka dôvodov podaného návrhu na predĺženie

lehoty trvania väzby u oboch obvinených, sudca pre prípravné konanie po oboznámení

sa s obsahom výsledkov doteraz vykonaného vyšetrovania a argumentov, ktoré predniesol

v písomnom vyhotovení podaného návrhu zástupca GP SR a tiež v priebehu výsluchu dňa

25. 04. 2012, sudca pre prípravné konanie po zvážení prednesených skutočností vyhovel

podanému návrhu na predĺženie trvania lehoty väzby u oboch obvinených do 23. 07. 2012,

pretože dôvody väzby u oboch obvinených jednoznačne trvajú, nakoľko sa jedná

o cudzincov, ktorí na území SR nemajú trvalý ani prechodný pobyt, v prípade uznania viny

im hrozí vysoký trest, v prípade nepredĺženia lehoty trvania väzby by bola dôvodná obava,

že by títo obvinení mohli pôsobiť na ďalších spoluobvinených, prípadne aj svedkov,

resp. tiež pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Všetky argumenty, ktoré v návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby uviedol zástupca GP SR, odôvodňujú objektívne

skutočnosti z pohľadu náročnosti vykonávaného vyšetrovania, pričom vyšetrovanie

v predmetnej veci je v záverečnej fáze, keď prebieha oboznamovanie sa obvinených

s výsledkami vyšetrovania a následne bude potrebné zo strany vyšetrovateľa vykonať vo

veci záverečný návrh a Generálna prokuratúra SR tiež bude potrebovať určité časové

obdobie na konečné spracovanie predmetnej veci.

Nemožno tiež nevziať do úvahy, že sa jedná o náročnú skupinovú vec, kde už boli

realizované výsluchy viacerých svedkov a boli vybavené dožiadania zo zahraničia,

na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že sa očakáva vybavenie viacerých európskych

zatýkacích rozkazov, čo nepochybne zvyšuje náročnosť vyšetrovanej trestnej veci, v ktorej

je potrebné zabezpečiť rozsiahle dôkazy a je potrebné dbať aj o to, aby nedošlo

k ich ovplyvneniu. Za tejto situácie preto predĺženie lehoty trvania väzby do 30. 06. 2012

je plne opodstatnené.“

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú podrobne

odôvodnil podaním z 26. apríla 2012, doručeným okresnému súdu 27. apríla 2012. Krajský

súd uznesením sp. zn. z 10. mája 2012 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„Obvinený A. Ž. svoju sťažnosť až do rozhodnutia krajského súdu bližšie písomne

nezdôvodnil, z obsahu spisového materiálu je však zrejmé, že sa obsiahlo vyjadril

prostredníctvom svojho obhajcu k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty jeho väzby.

... Plniac prieskumnú povinnosť krajský súd v prvom rade zistil, že sudca

pre prípravné konanie po obdržaní návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby

obvinených postupoval striktne podľa príslušných ustanovení ,

obvineným predmetný návrh doručil a umožnil im v prítomnosti ich obhajcov k dôvodom

obsiahnutým v návrhu, sa vyjadriť. Následne po oboznámení sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami sudca pre prípravné konanie zhodnotil všetky relevantné skutočnosti viažuce

sa k požadovaným podmienkam predĺženia lehoty väzby obvinených a dospel k správnemu

názoru o potrebe predĺžiť lehotu väzby obvinených do 30. 06. 2012.

Následne v dôvodoch napadnutého uznesenia sudca pre prípravné konanie poukázal

na rozhodné a hlavné skutočnosti, jednak vo vzťahu k doterajšiemu priebehu vyšetrovania,

jednak vo vzťahu k samotným dôvodom väzby obvinených.

Krajský súd sa v konečnom dôsledku s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie

v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Vzhľadom na obhajobné námietky vznesené, jednak už vo vyjadreniach obvinených

k návrhu na predĺženie lehoty väzby, a jednak v sťažnosti obvineného S. M., považuje

za potrebné len dodať, že aj podľa jeho názoru z hľadiska procesného, naďalej pretrváva

podozrenie, že obvinení sa predmetnej trestnej činnosti dopustili, rovnako tak je toho

názoru, že z hľadiska procesného postupu orgány činné v prípravnom konaní postupujú

v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby obvinených s prihliadnutím na charakter

a povahu obhajobných námietok, považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že dôvody

väzby, ktorejkoľvek osoby sú spravidla úzko späté s osobou páchateľa a charakterom

trestnej činnosti, čo do istej miery určuje aj ich stálosť. Na druhej strane však intenzita

dôvodov väzby obvinenej osoby závisí od významu, resp. preukázanej hodnoty konkrétnych

okolností prípadu, ktorými sú tieto dôvody podopreté. Nie je potrebné, aby v každom štádiu

trestného konania museli súdy rozhodujúce o väzbe svoje rozhodnutie podložiť vždy novými

okolnosťami, pokiaľ preukázaná hodnota okolností zrejmých už v počiatočných,

resp. predchádzajúcich štádiách trestného konania je dostatočná na to, aby odôvodnila

záver o aktuálnosti, resp. pretrvávaní dôvodov väzby obvinenej osoby v určitom štádiu

trestného konania.

V nadväznosti na tieto úvahy krajského súdu treba podotknúť, že pokiaľ ide o dôvod

väzby oboch obvinených v zmysle je na mieste

konštatovanie, že obvineným nesporne hrozí vysoký trest v zmysle tohto ustanovenia,

pretože za predmetný obzvlášť závažný zločin, za ktorý sú trestne stíhaní, im hrozí trest

odňatia slobody vo výmere od 20 do 25 rokov, prípadne trest na doživotie. Je tu teda plne

na mieste konštatácia o hrozbe vysokého trestu, ktorú doteraz orgány prípravného konania

ustálili. Treba podotknúť, že k tejto samotnej skutočnosti pristupuje aj ďalšia dôležitá

skutočnosť podporujúca tento väzobný dôvod a to, že obvinení podľa výsledkov

dokazovania sa pohybovali po celej Európe, premiestňovali sa z V. do R. a po iných

miestach Európy. Takto sa pohybovali v podstate po území Maďarska, Rakúska, Holandska,

Anglicka a ďalších štátoch Európskej únie, pričom charakteristickou skutočnosťou

je, že obvinení A. Ž. aj S. M., boli zadržaní zásahovou jednotkou policajného zboru dňa 23.

12. 2010 o 14.40 hod. v byte, v T. na... ulici... spolu s utajeným svedkom č. 1 práve na jeho

žiadosť z dôvodov obavy o vlastnú bezpečnosť s prihliadnutím na doterajší charakter

správania sa obvinených vo vzťahu k jeho osobe.

Okrem toho treba podotknúť, že obvinení podľa výsledkov dokazovania obsiahnutých

v spise používali tiež konšpiratívny spôsob ubytovávania sa v jednotlivých hoteloch

pri pohybovaní sa po spomínaných štátoch Európy.

Pokiaľ ide o väzobný dôvod uvedený v ,

tento zakladá tá skutočnosť, že obvinení sú podozriví, že páchali trestnú činnosť s celým

radom ďalších osôb a to veľmi sofistikovaným spôsobom, používali veľmi konšpiratívne

metódy vzájomného stretávania sa a dohadovania schôdzok, používali dokonca aj ťažko

vystopovateľné adresy prostredníctvom internetu z internetových kaviarní a pod., prísne

kontrolovali utajeného svedka č. 1, pri vzájomnej spolupráci používali šifrované správy,

zakódované adresy aj v elektronickej pošte a pod. Rovnako tak pravidelne vymieňali

telefóny a dovtedy používané telefóny likvidovali.

Pri takomto charaktere spolupráce potom niet najmenších pochybností, že osoba,

ktorá takýmto spôsobom maskuje svoje prípadné odhalenie pri pripravovanej trestnej

činnosti, nemá zábrany v prípade pobytu na slobode aj iným spôsobom mariť

už dokazovanie existujúceho trestného činu.

Pokiaľ ide o preventívny dôvod väzby obvinených v zmysle § 71 odsek 1 písm. c)

aj tu treba podotknúť, že obvinení majú sklony dopúšťať sa rôznej

trestnej činnosti, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, a dokonca obaja boli

viackrát trestne stíhaní. Zo spisového materiálu vyplýva tiež, že tento skutok, pre ktorý

sú obvinení stíhaní, páchali po dlhší čas, pokúšali sa ho úspešne zrealizovať, čo vyplýva

aj z jednotlivých dôkazov. V pokračovaní páchania ich trestnej činnosti v podstate

im zabránilo to, že boli obmedzení na osobnej slobode policajnými zložkami Slovenskej

republiky.“

Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo písomne

vyhotovené už pred uskutočnením jeho výsluchu, keďže mu bolo doručené približne

15 minút po skončení jeho výsluchu a výsluchu spoluobvineného M. Navyše, je podľa jeho

tvrdenia v jeho odôvodnení nesprávne uvedený dátum predĺženia lehoty väzby do 23. júla

2012, aj keď prokurátor pred začatím výsluchov svoj návrh modifikoval tak, že žiada lehotu

trvania väzby predĺžiť do 30. júna 2012.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu

nereaguje na jeho argumenty, ktoré uviedol jednak vo svojom písomnom stanovisku

k návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby a jednak ústne pri výsluchu.

Sťažovateľ sa taktiež domnieva, že „návrh na predĺženie lehoty väzby je z hľadiska tvrdenej

nemožnosti skončiť vyšetrovanie v lehote doposiaľ predĺženej lehoty väzby odôvodnený

rovnakými okolnosťami ako bol odôvodnený predchádzajúci návrh na predĺženie lehoty

väzby, t. j. potrebou oboznámiť obvinených s výsledkami vyšetrovania a rozhodnúť“.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ poukazuje

na skutočnosť, že krajský súd z neznámeho dôvodu nemal k dispozícii sťažnostné námietky

uvedené v odôvodnení jeho sťažnosti, ktorá bola doručená okresnému súdu ešte 27. apríla

2012 o 8.40 h. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že krajský súd nereagoval

v napadnutom uznesení na jeho protiargumenty uvedené v odôvodnení jeho sťažnosti,

čím došlo k odopretiu jeho práva „dostať odpoveď na moje argumenty proti väzbe

a to už tvrdením, že som sťažnosť do rozhodovania neodôvodnil, hoci toto tvrdenie

sa nezakladá na pravde.

... Keďže sa súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení lehoty trvania

väzby nevysporiadal s mojou právne relevantnou argumentáciou adekvátne

a preskúmateľne, porušil moje základné právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

rozhodol o zákonnosti väzby, vyplývajúce z .“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa podľa , ods. 5 , podľa

čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. a jeho rozhodnutím

zo dňa 10. 5. 2012, č. k. -45 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa podľa , ods. 5 , podľa

čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. a jeho rozhodnutím zo dňa

25. 4. 2012, sp. zn. porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 5. 2012, č. k. -45

a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 25. 4. 2012, sp. zn. sa zrušujú.

4. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby.

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom

štyritisíc Euro), ktoré sú Krajský súd v Trnave v sume 2.000,- € a Okresný súd Trnava

v sume 2.000,- € povinní zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava sú povinní nahradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 263,53 € (slovom

dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov, za 2 úkony právnej služby 2 x 127,16 € –

prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť, 2 x 7,63 € režijný paušál) na účet jeho

právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniu z 25. apríla 2012

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že lehota trvania väzby sťažovateľa

a spoluobvineného S. M. sa z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), a c) Trestného

poriadku predlžuje do 30. júna 2012.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o tejto sťažnosti vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniu z 10. mája 2012

Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu. Sťažovateľ zahlásil svoju sťažnosť do zápisnice

ihneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 25. apríla 2012 o predĺžení lehoty trvania

jeho väzby do 30. júna 2012.

Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu namieta, že krajský súd

nedisponoval pri svojom rozhodovaní jeho sťažnostnými námietkami, a teda na nich

ani nereagoval, a to napriek tomu, že sťažovateľ svoju sťažnosť zahlásenú do zápisnice

okresného súdu 25. apríla 2012 odôvodnil v písomnom podaní z 26. apríla 2012, ktoré bolo

doručené do podateľne okresného súdu 27. apríla 2012.

Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Bez ohľadu na to, či sa porušenia mojich

práv dopustil Okresný súd Trnava tým, že písomné odôvodnenie sťažnosti doručenej

v značnom časovom predstihu pred rozhodovaním Krajského súdu v Trnave nepredložil

tomuto súdu, alebo či sa porušenia mojich práv dopustil Krajský súd v Trnave, je isté,

že následok tohto porušenia sa prejavil v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 5.

2012, č. k. -45, ktoré na moje protiargumenty nereaguje, nezaujíma k nim

žiadny postoj.“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

všeobecných súdov, opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

(m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.).

V súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú

rozhodnutia všeobecných súdov o väzbe, resp. predĺžení lehoty jej trvania, ústavný súd

vychádza z právneho názoru, podľa ktorého v ustanoveniach a 5

garantujúcich základné právo na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo obvineného

iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil

prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie

ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže

v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označených ustanovení

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (napr. ,

, ).

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem

iného) na jeho kvalitu. To isté platí aj v prípade, ak je predmetom súdneho konania

preskúmanie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, resp. rozhodovanie

o predĺžení lehoty trvania väzby.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd prípisom z 27. apríla 2012

predložil krajskému súdu „v jednom vyhotovení odôvodnenie sťažností obhajcov oboch

obvinených“. Z odtlačku pečiatky okresného súdu vyplýva, že označený prípis bol

expedovaný 27. apríla 2012. Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal

v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania, nemožno zistiť, či a kedy boli odvolania

sťažovateľa a spoluobvineného M. doručené krajskému súdu.

Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa a spoluobvineného

M. zo 17. apríla 2012 je odôvodnený najmä takto:

„... Preskúmaním spisového materiálu som dospel k záveru, že doposiaľ zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, bol spáchaný,

má všetky znaky trestného činu a sú zrejmé dôvody na podozrenie, že obvinení A. Ž. a S. M.

(spoločne s ďalšími spoluobvinenými) spáchali obzvlášť závažný zločin... podľa § 172

odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno c)

s poukazom na písmeno b), písmeno i) . Trestná činnosť mala

spočívať v podstate v neoprávnenom zadovážení a následnej preprave predmetnej látky

v množstve zodpovedajúcom veľkému rozsahu, a to za účelom jej konečného použitia

na výrobu heroínu, obvinení takto konali po dlhší čas a v zoskupení, ktoré vykazuje znaky

(medzinárodne) organizovanej skupiny. Ako bolo vyššie uvedené, obvinený A. Ž. je dôvodne

podozrivý aj z inej trestnej činnosti.

Dôvodné podozrenie zo spáchania uvedenej trestnej činnosti vyplýva z dôkazov

zadovážených v priebehu vyšetrovania, a to predovšetkým z výpovedí utajeného

(chráneného) svedka č. 1, kontrolovanej dodávky anhydridu kyseliny octovej (drogového

prekurzora), obhliadky miesta činu, prehliadky motorových vozidiel, domovej prehliadky,

prehliadky iných priestorov a pozemkov, rekognície osoby podľa fotoalbumu a rekognície

veci, kriminalisticko-technických expertíz, znaleckého dokazovania z príslušných odborov,

písomného vyjadrenia o vyčíslení hodnoty prekurzora Národnej protidrogovej jednotky

ÚBOK PPZ, záznamu telekomunikačnej prevádzky, súvisiacich listinných dôkazov, výpovedí

ďalších svedkov, doručených výsledkov právnej pomoci v cudzine a ostatného dôkazového

materiálu obsiahnutého vo vyšetrovacom spise.

Vyšetrovateľ PZ vo veci doposiaľ plynule konal za účelom zabezpečenia a vykonania

všetkých dôkazov potrebných pre objasnenie stíhanej trestnej činnosti. Charakter a rozsah

trestnej činnosti vyžadoval od počiatku vykonať veľký počet procesných a vyšetrovacích

úkonov podľa plánu vyšetrovania, a to aj prostredníctvom právnej pomoci cudzími

orgánmi.

Predmetná trestná vec je pred ukončením. V súčasnosti prebieha preštudovanie tohto

rozsiahleho vyšetrovacieho spisu v zmysle obvinenými Ž. a M.,

za prítomnosti obhajcov a tlmočníka z jazyka slovinského... Časový priebeh úkonu

je potrebné prispôsobiť požiadavkám obvinených i kapacitným možnostiam prekladateľa,

pretože každá z prekladateliek trávi pracovný čas aj v zahraničí... Aby nedochádzalo

k bezdôvodnému predlžovaniu, v ďalšom bude preštudovanie vyšetrovacieho spisu

prebiehať tak, že vyšetrovateľ PZ určí lehotu, počas ktorej budú mať obvinení k dispozícii

spisy, za prítomnosti obhajcov a prekladateľa, pričom sa bude postupovať striktne v zmysle

judikatúry NS SR a ÚS SR. Po ukončení oboznamovania so spisom bude potom ešte

potrebné vyporiadať sa s príp. návrhmi na doplnenie dokazovania, následne vyšetrovateľ

PZ urýchlene predloží vyšetrovací spis s návrhom prokurátorovi. Po preskúmaní spisu

prokurátor Generálnej prokuratúry SR o vecí rozhodne podaním obžaloby alebo iným

spôsobom a doručí spis príslušnému súdu.

Od rozhodnutia o vzatí obvinených A. Ž. a S. M. do väzby som nezistil podstatnú

zmenu skutkových alebo právnych okolností, odôvodňujúcich záver o pominutí alebo zmene

dôvodov väzby tak, ako boli ustálené pri všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach sudcu

pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava o väzbe. Uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Trnava z 2. 2. 2012, sp. zn. v spojení s uznesením

Krajského súdu Trnava zo 14. 2. 2012, sp. zn. bola podľa

z dôvodov , , naposledy predĺžená lehota trvania väzby

u obvinených A. Ž. a S. M. do 23. 5. 2012, v ktorej sa vec nepodarilo ukončiť.

Existencia dôvodu väzby podľa vyplýva zo skutočnosti,

že obvinení A. Ž. a S. M. sú trestne stíhaní pre obzvlášť závažný zločin... podľa § 172 odsek

1 písmeno b), d), odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno c) s poukazom na

písmeno b), i) , na ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trest

odňatia slobody 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, teda obvineným

hrozí mimoriadne vysoký trest. Okrem toho, obvinení sú cudzími štátnymi príslušníkmi,

nemajú pobyt na území Slovenskej republiky a v prípade prepustenia z väzby by sa mohli

vyhýbať trestnému stíhaniu.

Dôvod väzby podľa vyplýva zo skutočnosti vedeného

trestného stíhania pre rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná organizovaným

spôsobom na území viacerých európskych krajín, štátnymi občanmi týchto štátov.

Z priebehu doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že predmetného skutku sa mali

dopustiť aj ďalšie osoby v rôznom vzťahu k obvinenému A. Ž. a obvinenému S. M.,

čo zakladá obavu, že sa budú obvinení kontaktovať s týmito osobami, resp. naopak tieto

osoby sa budú kontaktovať na nich. Z výpovede chráneného svedka vyplýva, že obvinení

majú kontakty aj na ozbrojené zložky v rôznych krajinách či orgány štátnej správy, vrátane

Slovenskej republiky a disponujú značnou finančnou hotovosťou, ktorú sú schopní

pri páchaní trestnej činnosti použiť. V priebehu páchania trestnej činnosti konali vysoko

sofistikovane, nebezpečným spôsobom, aby znemožnili odhalenie svojej činnosti. Z toho

vyplýva, že je daná dôvodná obava, že obvinení budú pôsobiť na ďalších spolupáchateľov

(najmä spoluobvinených A. A. a D. R... Podľa ustálenej súdnej praxe obsiahnutej

aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. marca 2007

a z 22. júna 2007 a podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

z 18. marca 2008, existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)

nie je determinovaná na rozdiel od dôvodu opätovnej väzby podľa

ods. 2 písm. b) preukázaním dokonaného kolúzneho konania

obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé

založiť dôvodnú obavu, že obvinený by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade

ponechania na slobode kolúzneho konania dopustiť.

Pokiaľ sa týka dôvodu väzby podľa , zo spisového

materiálu vyplýva, že vyššie uvedené obvinené osoby sa už v minulosti viackrát pokúsili

prepraviť rôzne omamné a psychotropné látky a prekurzory do rôznych štátov Európy,

pričom v niektorých prípadoch sa im to podarilo a v niektorých prípadoch im kontraband

zadržali ozbrojené zložky rôznych štátov. Z dôkazov zadovážených vo vyšetrovacom spise

vyplýva, že tento skutok obvinení páchali po dlhší čas (minimálne od júna 2010), pričom

sa ho pokúšali úspešne zrealizovať... Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 2. júna 2011,

sp. zn. ČVS: PPZ-228/BOK-CA-2010 bolo podľa

rozšírené obvinenie A. Ž. aj pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa , . Vzhľadom na dlhší čas páchania

trestnej činností, pre ktorú sú obaja obvinení trestne stíhaní, ich postavenie v organizovanej

skupine, osobné a majetkové pomery a skutočnosť, že zásahom príslušných zložiek PZ bolo

zabránené v dokončení trestnej činnosti, je daná dôvodná obava, že v prípade prepustenia

z väzby budú pokračovať v páchaní obdobnej trestnej činnosti, aby si tak zabezpečili

prostriedky na svoju existenciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené som toho názoru, že u oboch obvinených existujú

zákonné väzobné dôvody. Nakoľko nebolo možné prípravné konanie ani v predĺženej lehote

väzby doposiaľ ukončiť je zrejmé, že v prípade prepustenia obvinených na slobodu hrozí

zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania v zmysle ust. § 76

ods. 2, ods. 3 . V tejto súvislosti poukazujem aj na nález Ústavného súdu

SR sp. zn. z 18. septembra 2008, podľa ktorého charakter a závažnosť trestnej

činnosti (v posudzovanom aj predmetnom prípade rovnako obvinenie z trestného činu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa ) má na posúdenie

zákonnosti väzby v jednotlivých štádiách trestného konania zásadný význam. Je potrebné

poukázať aj na právoplatné uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava

o predĺžení lehoty trvania väzby aj u obvinených B. K. a A. G., v trestnej veci vedenej pod

ČVS: PPZ-316/BOK-CA-2011, a to do 5. 6. 2012 a u obvinených V. L. a N. S. v trestnej veci

vedenej pod ČVS: PPZ-177/BOK-CA-2011, a to do 15. 8. 2012, resp. do 14. 9. 2012.

Ako bolo uvedené vyššie, menovaní sú samostatne trestne stíhaní pre rovnakú trestnú

činnosť. Návrh na predĺženie väzby preto považujem za plne opodstatnený a navrhovanú

lehotu (ktorá je v súlade s celkovou lehotou väzby v zmysle , )

za primeranú na skončenie prípravného konania.

Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sudca pre prípravné konanie Okresného súdu

Trnava rozhodol podľa o predĺžení lehoty väzby

u obvinených A. Ž. a S. M. o ďalšie 2 mesiace, t. j. do 23. 7. 2012.“

Prokurátor svoj písomný návrh pred výsluchom obvinených 25. apríla 2012 upravil

tak, že lehotu trvania ich väzby žiadal predĺžiť do 30. júna 2012.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom zápisnice okresného súdu z 25. apríla 2012

o výsluchu sťažovateľa, s vyjadrením sťažovateľa z 25. apríla 2012 k návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby, ako aj s odôvodnením jeho sťažnosti z 26. apríla 2012

smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a v tejto súvislosti zistil toto:

V písomnom odôvodnení sťažnosti z 26. apríla 2012 sťažovateľ prostredníctvom

svojho obhajcu uviedol:

«Pred vydaním napadnutého rozhodnutia som sa v písomnom podaní zo dňa 25. 4.

2012 a ústne na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie vyjadril k návrhu

prokurátora... na predĺženie lehoty väzby... Týchto vyjadrení sa aj naďalej pridržiavam.

... Poukazujem na skutočnosť, že prokurátor v predchádzajúcom návrhu

na predĺženie lehoty väzby žiadal predĺženie lehoty väzby do 23. 6. 2012. Na rozhodovaní

o tomto predchádzajúcom návrhu na predĺženie lehoty väzby dňa 2. 2. 2012 prokurátor

modifikoval tento návrh tak, že žiadal lehotu väzby predĺžiť do 23. 5. 2012. Z uvedeného

vyplýva, že pre prokurátora bola lehota predĺženej väzby do 23. 5. 2012 postačujúca

na skončenie vyšetrovania a na jeho rozhodnutie v prípravnom konaní. Napriek tomuto

jednoznačnému stanovisku prokurátora vyslovenému pri predchádzajúcom predĺžení lehoty

väzby, je v súčasnosti nedôvodné opätovne žiadať o predĺženie lehoty väzby z rovnakých

dôvodov, ako tomu bolo v predchádzajúcom konaní o predĺženie lehoty väzby. Odôvodnenie

neskončenia vyšetrovania poukazovaním na údajné „obštrukcie“ obvinených, považujem

za popretie môjho práva na tlmočenie do môjho materinského jazyka – jazyka slovinského.

Opätovne uvádzam, že orgány činné v trestnom konaní majú od vznesenia obvinenia

vedomosť o tom, ktorý jazyk je môj materinský jazyk. Napriek tejto vedomosti v priebehu

vyšetrovania bolo viac krát porušené moje právo na tlmočníka z jazyka slovenského

do jazyka slovinského, v dôsledku čoho došlo k nedorozumeniam spočívajúcim v tom,

že som dostatočne nerozumel prekladaniu do jazyka srbského alebo chorvátskeho.

Vyslovene žiadam sťažnostný súd, aby opätovne preskúmal dôvody väzby podľa § 71

ods. 1 písm. a), b), c) aj s poukazom na moje vyjadrenia v ktorých

vyvraciam tvrdenia uvedené v návrhu na predĺženie lehoty väzby. Vo väzbe som nepretržite

od 27. 12. 2010 doposiaľ, pričom hlavne v tomto štádiu trestného konania keď vyšetrovanie

je skončené (oboznámenie s výsledkami vyšetrovania bolo skončené 26. 4. 2012

vyjadreniami a návrhmi obhajcov), a keď sudca pre prípravné konanie uvádza irelevantné

argumenty, že ide o náročnú vec a že je potrebné vypočuť viacerých svedkov (ktoré

argumenty sú uvedené na strane 4 posledný odsek napadnutého uznesenia), mám právo

dostať primeranú odpoveď na to, v čom konkrétne u mojej osoby spočívajú dôvody väzby.

Namietam odôvodnenie aj z tej stránky, že opätovne ide o abstraktné zovšeobecnenie,

vzťahujúce sa akoby na iných doposiaľ neexistujúcich obvinených. Z vyšetrovacieho spisu

vyplýva, že tvrdenie o dôvodnosti môjho trestného stíhania nie je založené na správnom

hodnotení skutkového stavu a na správnom hodnotení zákonnosti získaných dôkazov.

Pri skúmaní dôvodu väzby podľa sa súd

nevysporiadal s mojou argumentáciou, že na konštatovanie existencie tohto dôvodu nestačí

iba to, že som cudzinec a že trvalý pobyt mám v Slovinsku. Hroziaci vysoký trest je založený

iba na nesprávnom vyhodnotení dôvodnosti môjho trestného stíhania a na účelovo uvedenej

právnej kvalifikácii skutku v uznesení o vznesení obvinenia.

Pri dôvode väzby podľa , sa napadnuté

rozhodnutie nevysporiadalo s mojím tvrdením, že jednoznačne popieram že mám kontakty

na ozbrojené zložky v rôznych krajinách a orgány štátnej správy. Taktiež popieram,

že disponujem značnou finančnou hotovosťou. Tieto okolnosti vo vzťahu k mojej osobe

sú nepravdivé a vykonaným dokazovaním, ktoré už bolo skončené nebolo preukázané.

Pri dôvode väzby podľa žiadam

od sťažnostného súdu odpoveď na môj argument o neexistencii tohto dôvodu väzby.

V návrhu na predĺženie lehoty väzby sa opätovne uvádza nepravdivé tvrdenie,

že už v minulosti som sa mal pokúšať prepraviť rôzne omamné látky. V spise sa nenachádza

žiadny dôkaz o takomto mojom konaní a ja som takéto konanie viac krát poprel a popieram

znovu. Nikdy som si na živobytie nezarábal trestnou činnosťou a preto neexistuje dôvod

tvrdiť, že v nej budem pokračovať.»

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd zistil, že v písomnom odôvodnení sťažnosti

sťažovateľa z 26. apríla 2012 sú v zásade obsiahnuté totožné argumenty, aké uviedol jeho

obhajca pred rozhodovaním okresného súdu o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty

trvania väzby. Toto zistenie potvrdzuje jednak obsah zápisnice okresného súdu o výsluchu

sťažovateľa z 25. apríla 2012 (obhajca sťažovateľa do nej okrem iného uviedol: „... Pokiaľ

obvinený žiadal pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania tlmočníka, nejedná

sa o obštrukciu, pretože ide o jeho zákonné právo. Preto navrhuje, aby väzba nebola

predĺžená.“), ako aj obsah písomného vyjadrenia obvineného z 25. apríla 2012

(podpísaného jeho obhajcom) k návrhu na predĺženie jeho väzby, na ktoré obhajca

sťažovateľa výslovne poukázal (vyplýva to zo zápisnice, pozn.), pričom je zjavné,

že okresný súd ho v čase rozhodovania mal k dispozícii a stal sa súčasťou spisu.

V tomto vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«Poukazujem na znenie druhá veta , „Predĺžiť lehotu

väzby možno len vtedy, ak návrh podlo odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné

pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením

obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu

trestného konania.“

Od predchádzajúceho rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Trnava o predĺžení lehoty väzby, zo dňa 2. 2. 2012, sp. zn. , ktorým bola

v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 2. 2012, sp. zn.

predĺžená lehota väzby do 23. 5. 2012, nebol vykonaný žiadny procesný úkon s výnimkou

oboznamovania s výsledkami vyšetrovania oboch obvinených. Už v čase predchádzajúceho

rozhodovania sudcu pre prípravné konanie boli doručené výsledky právnej pomoci, pričom

potrebou ich prekladu do štátneho jazyka bol odôvodnený predchádzajúci návrh

na predĺženie lehoty väzby.

Pôvodne naplánované oboznámenie s výsledkami vyšetrovania (na dni 28. 3. – 29. 3.

2012) sa neuskutočnilo z dôvodu, že pri tomto úkone nebol prítomný tlmočník z jazyka

slovenského do jazyka slovinského. Orgány činné v trestnom konaní od počiatku

vyšetrovania majú vedomosť o tom, že môj materinský jazyk je jazyk slovinský. Nemôžem

akceptovať tvrdenie, že moju žiadosť o zabezpečenie tlmočníka z jazyka slovenského

do jazyka slovinského pri procesnom úkone – oboznámení s výsledkami vyšetrovania

považuje prokurátor za „obštrukciu“. Podľa a ďalších

nadväzujúcich ustanovení, ide o moje právo na tlmočníka a prekladateľa do môjho

materinského jazyka, teda o výkon mojich práv priznaných ,

SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o čas trvania

úkonu – oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, k tomuto uvádzam, že vyšetrovací spis

má 7366 listov, z uvedeného dôvodu bolo potrebné naplánovať uvedený úkon na viac dní.

Nie je pravdou, že som trval na preklade každého listu vyšetrovacieho spisu, ani to,

že ide o bezdôvodné predlžovanie preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Namietam, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka, že pre obtiažnosť

veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné vyšetrovanie skončiť. Dôvody

uvádzané v návrhu na predĺženie lehoty väzby – oboznámenie s výsledkami vyšetrovania

a rozhodnutie prokurátora, sú totožné s dôvodmi uvádzanými už v predchádzajúcom návrhu

na predĺženie lehoty väzby.

Na rozdiel od argumentácie v návrhu na predĺženie lehoty väzby opätovne uvádzam,

že nie je daný dôvod väzby podľa . Z doposiaľ

vykonaného dokazovania vyplýva, že právna kvalifikácia skutku, za ktorý mi bolo vznesené

obvinenie, ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. b), d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) s poukazom na ,

i) , nie je preukázaná žiadnym relevantným dôkazom. Vo vyšetrovacom

spise sa nachádzajú výpovede svedkov a listinné dôkazy, ktoré vyvracajú uvedenú právnu

kvalifikáciu skutku a tým aj dôvodné podozrenie zo spáchania skutku takto právne

kvalifikovaného. Samotná skutočnosť, že som cudzí štátny príslušník a nemám na území

Slovenskej republiky pobyt nepostačuje na konštatovanie existencie dôvodnej obavy,

že v prípade prepustenia z väzby by som sa mohol vyhýbať trestnému stíhaniu. Opačné

stanovisko by znamenalo, že u každého obvineného cudzinca bez prihlásenia k pobytu

na území SR je daný dôvod väzby, čo považujem za neprijateľné a odporujúce ustanoveniu

.

Nie je daný ani väzobný dôvod podľa . Počas

vyšetrovania bolo vykonaných množstvo výsluchov svedkov, boli vypočutí všetci obvinení,

do spisu boli zadovážené listinné dôkazy. Na rozdiel od počiatočného štádia trestného

stíhania, odôvodnenie obavy, že obvinení budú pôsobiť na ďalších spolupáchateľov

a svedkov a mariť tak priebeh vyšetrovania nemá v tomto štádiu trestného stíhania žiadne

opodstatnenie. Takáto obava nemôže mať reálny základ v situácií, keď všetci svedkovia

a obvinení boli už vypočutí a zápisnice o ich výsluchoch sa nachádzajú vo vyšetrovacom

spise. K uvádzanému dôvodu opätovne uvádzam, že v tomto trestnom konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-228/BOK-CA-2010, sú obvinené iba dve osoby – ja a S. M. Preto

nepovažujem za zákonné odôvodňovať moju väzbu s poukazom na iné trestné konanie,

resp. konania v ktorých ja sám nemám procesné postavenie obvineného. Nie som

zodpovedný za nezrealizovanie európskych zatýkacích rozkazov vydaných na D. R. a A. A. a

odôvodnenie kolúznej väzby s poukazom na takéto konštatovanie považujem za nezákonné.

D. R. a A. A. nemajú procesné postavenie obvinených v tejto trestnej veci, nakoľko proti nim

sa vedie samostatné konanie. Opätovne namietam tvrdenie, že by som mal disponovať

značnými finančnými prostriedkami. Nie je pravdou, že mám kontakty na ozbrojené zložky

v rôznych krajinách alebo na iné štátne orgány. Tieto uvádzané dôvody neboli žiadnym

dôkazom preukázané. Tieto dva argumenty (o disponovaní značnými finančnými

prostriedkami a kontaktami) sú v návrhu na predĺženie lehoty väzby uvádzané v množnom

čísle a nie je zrejmé, komu z obvinených, resp. svedkov majú byť tieto skutočnosti

pripisované. Odmietam všeobecné a nekonkrétne konštatovania, z ktorých nie je možné

určiť, ktoré konkrétne okolnosti sa majú týkať práve mojej osoby, ktoré S. M., resp. iných

osôb, ktoré nie sú v tomto trestnom konaní obvinené. Okolnosti uvedené v návrhu

na predĺženie lehoty väzby nemajú povahu konkrétnych skutočností, ktoré by boli spôsobilé

založiť dôvodnú obavu, že práve ja sa dopustím kolúzneho konania.

Nie je daný ani dôvod väzby podľa .

Konštatovanie, že ,,vyššie uvedené obvinené osoby sa už v minulosti viac krát pokúsili

prepraviť rôzne omamné a psychotropné látky a prekurzory do rôznych štátov Európy“

sa vo vzťahu ku mne nezakladá na pravde. Nikdy v minulosti som nebol uznaný vinným

zo spáchania trestného činu na takomto skutkovom základe.»

Z dokumentácie, ktorú mal ústavný súd k dispozícii pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti, teda vyplýva, že obhajca sťažovateľa svoju argumentáciu v sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu z 26. apríla 2012 založil predovšetkým na tom,

že u sťažovateľa neboli naplnené materiálne podmienky väzby, resp. neexistujú skutočnosti

odôvodňujúce jednotlivé väzobné dôvody, pričom ide o totožnú argumentáciu,

aká je uvedená v písomnom vyjadrení sťažovateľa (podpísanom jeho obhajcom) k návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby z 25. apríla 2012.

Ústavný súd preto preskúmal uznesenie krajského súdu z 10. mája 2012, ktorým

tento súd sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 25. apríla 2012 zamietol,

ako aj dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie okresného súdu založené a s ktorými

sa krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti bez toho, aby vzal

do úvahy dôvody obsiahnuté v písomnom odôvodnení sťažnosti z 26. apríla 2012 podanom

jeho obhajcom sťažovateľa v rámci plynutia zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.

Sťažovateľ v ňom predovšetkým žiadal, aby zaujal stanovisko ku konkrétnym dôvodom

trvania jeho väzby podľa ustanovení , a .

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že krajský súd sa, ako vyplýva z odôvodnenia

napadnutého uznesenia (citovaného v časti I tohto uznesenia), jasne a zrozumiteľne vyjadril

k existencii jednotlivých väzobných dôvodov, pričom závery krajského súdu vyjadrené

v tomto uznesení ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľné

a udržateľné.

Bez ohľadu na uvedený záver ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľa

týkajúca sa procesného pochybenia krajského súdu spočívajúceho v tom, že krajský súd

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa bez toho, že by mal k dispozícii jej písomné odôvodnenie

z 26. apríla 2012, je opodstatnená. Zároveň ale ústavný súd zdôrazňuje, že toto procesné

pochybenie krajského súdu nemá takú intenzitu, na základe ktorej by ústavný súd

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení

základných práv sťažovateľa podľa a 5 , resp. jeho práv podľa

ods. 3 a 4 dohovoru. Ústavný súd tento svoj záver odôvodňuje predovšetkým tým,

že z materiálneho hľadiska k reálnemu zásahu do jeho práva na osobnú slobodu v dôsledku

tohto pochybenia krajského súdu dôjsť nemohlo. Všeobecné súdy rozhodujúce v predmetnej

veci totiž dostatočne popísali i vyhodnotili skutočnosti odôvodňujúce trvanie väzobných

dôvodov, ako aj dôvodnosť predĺženia lehoty trvania väzby (najmä poukazom

na argumentáciu prokurátora v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby), pričom ich

závery nemožno považovať ani za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne. Ústavný súd

navyše zistil, že 30. mája 2012 bola okresnému súdu doručená obžaloba prokurátora

v trestnej veci sťažovateľa a spoluobvineného S. M.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej písomné vyhotovenie napadnutého

uznesenia okresného súdu bolo vypracované vyhotovené ešte pred uskutočnením jeho

výsluchu, ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že táto námietka nebola súčasťou

námietok sťažovateľa uvedených v písomnom odôvodnení jeho sťažnosti z 26. apríla 2012

smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Z uvedeného dôvodu by krajský

súd k nej nemohol zaujať stanovisko ani v prípade, ak by pred svojím rozhodnutím

o sťažnosti sťažovateľa mal k dispozícii jej písomné odôvodnenie.

Ústavný súd sumarizujúc svoje závery poukázal na právny názor (uplatnený

už viackrát v jeho doterajšej judikatúre), podľa ktorého k iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

je uvedený právny názor aplikovateľný aj na vec sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013