Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T

184/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2011 doručená sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. septembra 2011. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním

doručeným 17. augusta 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný za zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa a .

V sťažnosti namieta, že v jeho veci bola vykonaná prehliadka iných priestorov, motorového

vozidla, spôsobom v rozpore so zákonom, keď „dňa 15. 02. 2011 po vykonanej prehliadke

vozidla s negatívnym výsledkom, opätovne príslušníci PZ SR pristúpili k vykonaniu

prehliadky vozidla“, a to bez prítomnosti nezúčastnenej osoby a až vtedy bola vo vozidle

nájdená bunda, z vrecka ktorej sťažovateľ vybral po výzve policajta čiernu škatuľku,

v ktorej bolo osem plastových vreciek obsahujúcich prášok bielej farby, ktorý bol

identifikovaný ako 5873 mg 23,4 % kokaínu. Sťažovateľ z tohto dôvodu podal aj sťažnosť

z 27. júna 2011 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sťažovateľ tiež uviedol, že

„k nezákonnému postupu došlo aj pri odobratí vzorky moču, pričom detailne sú uvedené

podklady súčasťou spisu vedenom na Okresnom súde Galanta č. k. “.

Okresný súd nariadil na 30. september 2011 predbežné prerokovanie obžaloby. Na

verejnom zasadnutí o predbežnom prerokovaní obžaloby okresný súd rozhodol uznesením

z 30. septembra 2011 podľa o nariadení hlavného

pojednávania, určil jeho termín (na 18. november 2011) a rozsah a spôsob dokazovania.

Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd „rozhodnúť o vrátení obžaloby prokurátorovi

a teda celej trestnej veci do prípravného konania“. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci nie je

iný orgán, ktorý by mu mohol poskytnúť ochranu tých práv, ktorých porušenie namieta,

a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, aby zrušil uznesenie okresného súdu z 30. septembra 2011, vrátil vec

okresnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ odôvodnil namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 30. septembra 2011 tým, že okresný súd obžalobu neodmietol, ale nariadil

vo veci hlavné pojednávanie, hoci podľa tvrdenia sťažovateľa bolo jeho trestné stíhanie

vedené spôsobom v rozpore so zákonom, v súvislosti s čím poukázal na spôsob vykonania

prehliadky motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené a zaistené drogy. V sťažnosti

namieta aj to, že „k nezákonnému postupu došlo aj pri odobratí vzorky moču“, svoje

tvrdenie však nijako neodôvodnil. Všetky námietky sťažovateľa sa týkajú postupu pri

vykonávaní procesných úkonov ešte pred predbežným prerokovaním obžaloby.

Ústavný súd bez toho, aby sa vyjadroval k vecnej stránke týchto námietok, pretože na

takéto posúdenie v danom štádiu trestného konania právomoc, uvádza, že po podaní

obžaloby okresný súd vykonal 30. septembra 2011 verejné zasadnutie za účasti sťažovateľa

a jeho obhajcu, ktorého predmetom bolo predbežné prejednanie obžaloby. Na tomto

verejnom zasadnutí sťažovateľ ani jeho obhajca nepredniesli žiadne námietky vo vzťahu

k zákonnosti zaistených dôkazov, nepodali návrh, aby bola obžaloba odmietnutá a vec bola

vrátená prokurátorovi, naopak, sťažovateľ aj jeho obhajca na otázku predsedu senátu

uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, a obhajca sťažovateľa predložil písomný

návrh na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ teda nevyužil všetky

prostriedky, ktoré mal k dispozícii na účely obrany svojich práv v danom štádiu konania, ale

obrátil sa s uvedenými námietkami priamo na ústavný súd.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojej právomoci podľa . Zmysel a účel princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m.

).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.

korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na

ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli

odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť

porušenie práv a slobôd označených v (, m. m. tiež

, , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia

práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv

a slobôd, ku ktorým malo dôjsť podľa jeho názoru v dôsledku protiprávneho postupu

policajtov v predmetnej trestnej veci (a teda namietať nezákonný postup pri zabezpečení

dôkazov). Tak ako súd prvého stupňa, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať v trestnej

veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú

súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania

predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. , alebo

). Z toho dôvodu námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práv treba

v kontexte uvedeného považovať za predčasné (obdobne pozri ).

Následný priebeh trestného konania, ktorý zistil ústavný súd, svedčí o tom, že

sťažovateľ využil svoje právo podať odvolanie aj dovolanie proti právoplatnému

odsudzujúcemu rozsudku, ktorými mohol namietať porušenie svojich práv z tých dôvodov,

ktoré uviedol vo svojej sťažnosti. Ústavný súd sa týmito rozhodnutiami nemôže zaoberať,

pretože predmetom sťažnosti sú námietky len vo vzťahu k označenému uzneseniu

okresného súdu.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol

podľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013