Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 153/2013
PDF · 129.77 KB
No categories available
IV. ÚS 153/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom
JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T
184/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra
2011 doručená sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
3 T 184/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním
doručeným 17. augusta 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný za zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona.
V sťažnosti namieta, že v jeho veci bola vykonaná prehliadka iných priestorov, motorového
vozidla, spôsobom v rozpore so zákonom, keď „dňa 15. 02. 2011 po vykonanej prehliadke
vozidla s negatívnym výsledkom, opätovne príslušníci PZ SR pristúpili k vykonaniu
prehliadky vozidla“, a to bez prítomnosti nezúčastnenej osoby a až vtedy bola vo vozidle
nájdená bunda, z vrecka ktorej sťažovateľ vybral po výzve policajta čiernu škatuľku,
v ktorej bolo osem plastových vreciek obsahujúcich prášok bielej farby, ktorý bol
identifikovaný ako 5873 mg 23,4 % kokaínu. Sťažovateľ z tohto dôvodu podal aj sťažnosť
z 27. júna 2011 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sťažovateľ tiež uviedol, že
„k nezákonnému postupu došlo aj pri odobratí vzorky moču, pričom detailne sú uvedené
podklady súčasťou spisu vedenom na Okresnom súde Galanta č. k. 3T/184/2011“.
Okresný súd nariadil na 30. september 2011 predbežné prerokovanie obžaloby. Na
verejnom zasadnutí o predbežnom prerokovaní obžaloby okresný súd rozhodol uznesením
z 30. septembra 2011 podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku o nariadení hlavného
pojednávania, určil jeho termín (na 18. november 2011) a rozsah a spôsob dokazovania.
Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd „rozhodnúť o vrátení obžaloby prokurátorovi
a teda celej trestnej veci do prípravného konania“. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci nie je
iný orgán, ktorý by mu mohol poskytnúť ochranu tých práv, ktorých porušenie namieta,
a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
3 T 184/2011 porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, aby zrušil uznesenie okresného súdu z 30. septembra 2011, vrátil vec
okresnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie a priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ odôvodnil namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.
3 T 184/2011 z 30. septembra 2011 tým, že okresný súd obžalobu neodmietol, ale nariadil
vo veci hlavné pojednávanie, hoci podľa tvrdenia sťažovateľa bolo jeho trestné stíhanie
vedené spôsobom v rozpore so zákonom, v súvislosti s čím poukázal na spôsob vykonania
prehliadky motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené a zaistené drogy. V sťažnosti
namieta aj to, že „k nezákonnému postupu došlo aj pri odobratí vzorky moču“, svoje
tvrdenie však nijako neodôvodnil. Všetky námietky sťažovateľa sa týkajú postupu pri
vykonávaní procesných úkonov ešte pred predbežným prerokovaním obžaloby.
Ústavný súd bez toho, aby sa vyjadroval k vecnej stránke týchto námietok, pretože na
takéto posúdenie v danom štádiu trestného konania právomoc, uvádza, že po podaní
obžaloby okresný súd vykonal 30. septembra 2011 verejné zasadnutie za účasti sťažovateľa
a jeho obhajcu, ktorého predmetom bolo predbežné prejednanie obžaloby. Na tomto
verejnom zasadnutí sťažovateľ ani jeho obhajca nepredniesli žiadne námietky vo vzťahu
k zákonnosti zaistených dôkazov, nepodali návrh, aby bola obžaloba odmietnutá a vec bola
vrátená prokurátorovi, naopak, sťažovateľ aj jeho obhajca na otázku predsedu senátu
uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, a obhajca sťažovateľa predložil písomný
návrh na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ teda nevyužil všetky
prostriedky, ktoré mal k dispozícii na účely obrany svojich práv v danom štádiu konania, ale
obrátil sa s uvedenými námietkami priamo na ústavný súd.
Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity
svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej
moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m.
Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej judikatúre
konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,
v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.
korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného
konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na
ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli
odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť
porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež
II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna
úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia
práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv
a slobôd, ku ktorým malo dôjsť podľa jeho názoru v dôsledku protiprávneho postupu
policajtov v predmetnej trestnej veci (a teda namietať nezákonný postup pri zabezpečení
dôkazov). Tak ako súd prvého stupňa, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať v trestnej
veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú
súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných
skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov
prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania
predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo
II. ÚS 294/06). Z toho dôvodu námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práv treba
v kontexte uvedeného považovať za predčasné (obdobne pozri IV. ÚS 461/2011).
Následný priebeh trestného konania, ktorý zistil ústavný súd, svedčí o tom, že
sťažovateľ využil svoje právo podať odvolanie aj dovolanie proti právoplatnému
odsudzujúcemu rozsudku, ktorými mohol namietať porušenie svojich práv z tých dôvodov,
ktoré uviedol vo svojej sťažnosti. Ústavný súd sa týmito rozhodnutiami nemôže zaoberať,
pretože predmetom sťažnosti sú námietky len vo vzťahu k označenému uzneseniu
okresného súdu.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013