Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 46/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom

Havlíkom, Svätoplukova 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a a práv podľa a 3

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Národnej

kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Bratislava v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia Policajného zboru, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry

Bratislava (ďalej len „národná protizločinecká jednotka“ alebo „vyšetrovateľ národnej

protizločineckej jednotky“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016

(ďalej len „napadnuté konanie vyšetrovateľa NKA“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní národnej protizločineckej jednotky

bolo sťažovateľke uznesením vyšetrovateľa pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016

z 25. mája 2017 vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a zločinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)

s poukazom na na skutkovom základe,

ako je uvedený v označenom uznesení.

Sťažovateľka uvádza, že napriek tomu, že už 2. mája 2016 bolo pod rovnakým

číslom konania vydané uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku a vznesení obvinenia podľa obvineným

a spol. (bez obvinenia sťažovateľky, pozn. sťažovateľky) za zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné,

v odôvodnení ktorého sa popisuje skutok, za ktorý bola sťažovateľka obvinená

až 25. mája 2017, teda o rok neskôr, počas celého tohto obdobia nemala možnosť sa k týmto

skutočnostiam a podozreniam vyjadriť, pretože príslušný vyšetrovateľ ju počas celého tohto

obdobia k veci ako svedkyňu nevypočul. Namieta, že jej bola „počas jedného roka fakticky

odobratá možnosť sa brániť voči podozreniu, ktoré polícia vyšetrovala a neskôr ju zaň

aj obvinila“.

Takýto postup vyšetrovateľa je podľa jej názoru v zrejmom rozpore s § 206 ods. 1

. Namieta, že „nezáujem“ vyšetrovateľa o jej vypočutie pokračuje

aj po tom, ako jej 10. júna 2017 bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, pretože

ani pol roka po tom, ako jej bolo vznesené obvinenie, ju vyšetrovateľ nevypočul,

čím jej znemožňuje uplatnenie „jej práva na obhajobu, ktorého nepochybnou súčasťou

je i právo osobne sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu“.

Vyšetrovateľ národnej protizločineckej jednotky teda už rok a pol vedie proti

nej vyšetrovanie, z toho pol roka v postavení obvinenej bez toho, aby ju vypočul, čím

ju stavia do stavu právnej neistoty.

Uvádza, že dosiaľ jedinou jej možnosťou vyjadriť sa k vznesenému obvineniu

a uviesť skutočnosti na svoju obranu bolo podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia z 25. mája 2017. Podaná sťažnosť však bola uznesením prokurátora „formálne

zamietnutá bez toho, aby sa tento s námietkami sťažovateľky dôsledne vysporiadal“.

Uvedený stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, je podľa jej názoru zapríčinený

predovšetkým „hrozbou vysokého trestu odňatia slobody (až 10 rokov) a nemožnosťou

vyjadriť sa do zápisnice procesne relevantným spôsobom, pretože vyšetrovateľ do dnešného

dňa nevykonal žiadne kroky k tomu, aby sa obvinená mohla vyjadriť ku skutku, ktorý

sa jej kladie za vinu, a navrhovať dôkazy o jej nevine.

ako i z neho vychádzajúce Nariadenia Ministra vnútra pritom

poskytujú celú škálu možností výberu, ako má vyšetrovateľ organizovať svoju prácu tak,

aby bol riadne a včas zabezpečený výkon trestného konania tak, aby neprichádzalo

k zbytočným prieťahom v konaní a aby boli dodržané všetky záväzky vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom.

V predmetnej trestnej veci... je sťažovateľka obvinená z dvoch zločinov, pričom

od jej výpovede závisí aj závažný zásah do práv a slobôd inej osoby, ktorá je t. č.

už 18 mesiacov v kolúznej väzbe podľa . Uvedený

skutok vyšetruje kvalifikovaný vyšetrovateľ elitnej zložky Prezídia Policajného zboru,

a preto by výsluch obvinenej mal byť vykonaný neodkladne po vydaní meritórneho

rozhodnutia, aby bolo možné objasniť všetky skutočnosti vyšetrovaného zločinu.

Pri rozhodovaní o prepustení z väzby obv. bola jedným z dôvodov

predĺženia jeho kolúznej väzby v zmysle

aj skutočnosť, že obvinená... (sťažovateľka) nebola do dnešného dňa zápisnične ani inak

vypočutá, čo malo za následok predĺženie väzby obv. o ďalšie dva mesiace,

čo je spolu už 19 mesiacov. Pritom sťažovateľka je riadne zamestnaná, býva na adrese

svojho trvalého pobytu a zásielky si riadne preberá, čoho dôkazom je i to, že zásielku

obsahujúcu uznesenie o jej obvinení prevzala hneď nasledujúci deň po vyrozumení zo

strany Slovenskej pošty. Zo strany sťažovateľky neboli, ani v súčasnosti nie sú vytvárané

také prekážky, ktoré by sťažovali, resp. znemožnili jej predvolanie a vypočutie ako

obvinenej osoby.

Vzhľadom k uvedenému je možné vysloviť podozrenie, že obvinenie sťažovateľky bez

jej vypočutia a možnosti predkladať dôkazy o jej nevine má za cieľ o. i. aj umelo predlžovať

kolúznu väzbu obv. .“.

Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že má vážny dôvod domnievať sa, že zo strany

vyšetrovateľa národnej protizločineckej jednotky dochádza v napadnutom konaní

k porušovaniu jej základných práv podľa a , ako aj práv

podľa a 3 písm. c) dohovoru. Uvádza: „Účelom citovaných ustanovení

SR a Dohovoru je okrem iného zabezpečenie ochrany pred svojvôľou zo strany štátnych

orgánov, umožnenie obrany včasnej a účinnej obrany proti vznesenému obvineniu

a odstránenie právnej neistoty občana.

Právo obvineného vyjadriť sa osobne ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené

za vinu, a to bez zbytočného odkladu po oznámení obvinenia, je neoddeliteľnou súčasťou

práva na obhajobu. Postupom vyšetrovateľa národnej protizločineckej jednotky...

v predmetnom konaní toto právo sťažovateľky jednoznačne upreté bolo, čo má nepochybne

vplyv aj na ďalší priebeh a zákonnosť vyšetrovania.“

Vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka

uvádza, že táto je zachovaná, pretože napadnuté konanie stále trvá. Vo vzťahu k právomoci

ústavného súdu na prejednanie jej sťažnosti uvádza, že „vyšetrovanie v predmetnej veci

je od počiatku vedené pod dôsledným dohľadom dozorujúceho prokurátora, ktorý je o

celom postupe vyšetrovateľa podrobne informovaný a jeho postup schvaľuje, žiadať o

prijatie opatrení konkrétneho dozorujúceho prokurátora je absolútne zbytočné. Zákon

číslo o prokuratúre v znení neskorších predpisov pritom neumožňuje

domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani

preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu

spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania podľa (). Podania sťažnosti podľa

SR je tak v súčasnosti jedinou reálnou možnosťou na odstránenie prieťahov

v prípravnom konaní.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a následne vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 SR a jej práva vyplývajúce z a Dohovoru

v konaní vedenom národnou protizločineckou jednotkou Národnej kriminálnej agentúry

Prezídia Policajného zboru – expozitúra Bratislava pod číslom konania ČVS: PPZ-

281/NKA-PZ-BA-2016 porušené bolo.

2. Národnej protizločineckej jednotke Národnej kriminálnej agentúry Prezídia

Policajného zboru – expozitúra Bratislava sa prikazuje v konaní vedenom pod číslom

ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 konať bez zbytočných prieťahov a urýchlene sťažovateľku

k veci vypočuť.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1.000,- € (jedentisíc eur), ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky povinné vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

na účet jej právneho zástupcu.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné uhradiť sťažovateľke

trovy konania v sume 335,70 € na účet jej právneho zástupcu,

a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo sťažovateľkou namietané

porušenie jej základných práv podľa a a práv podľa

ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom vyšetrovateľa národnej protizločineckej

jednotky v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného

výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol

bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka porušenie označených práv odôvodňuje

skutočnosťou, že ani do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebola v predmetnej trestnej

veci vypočutá, resp. nebola jej daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa jej

kladú za vinu (s výnimkou podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia

z 25. mája 2017, pozn.), napriek tomu, že obvinenie jej bolo vznesené už 25. mája 2017

a trestné stíhanie začalo 2. mája 2016.

Ústavný súd pri prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal z princípu subsidiarity

svojej právomoci podľa . Zmysel a účel princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (napr. , ,

).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľka žiada o ústavnú ochranu v súvislosti

s prebiehajúcim trestným konaním, ktoré sa nachádza v štádiu prípravného konania.

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, neskôr aj všeobecných súdov, naprávať, resp. korigovať jednotlivé

pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla

až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také

pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom

priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v (napr. , , , ,

).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke ako obvinenej

a v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej

právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť po vznesení

obvinenia. V prípade, ak dôjde k podaniu obžaloby, bude v právomoci súdov, ktorým

prislúcha rozhodovanie o vine a treste za trestné činy ( ), konať

a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľky a posúdiť všetky relevantné skutkové aj právne

okolnosti prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr.

alebo ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má

aj v aktuálnom štádiu trestného konania dostatok možnosti, ktorými sa môže domáhať

ochrany svojich základných práv a slobôd (nečakajúc na čas, kým bude proti nej prípadne

podaná obžaloba, pozn.), a to či už je to prostredníctvom žiadosti o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa podľa , ale aj v rámci preštudovania spisu, kde môže

poukázať na nedostatky prípravného konania a žiadať o ich odstránenie, prípadne doplnenie

dokazovania.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom štádiu trestného konania

nemá právomoc zaoberať sa namietaným postupom vyšetrovateľa, čo zakladá dôvod

na odmietnutie tejto časti jej sťažnosti podľa v spojení

s z dôvodu jej neprípustnosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018