Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 157/2013
PDF · 186.02 KB
No categories available
IV. ÚS 157/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. S., V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou..., s. r.
o., Ž., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. M. D., vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž., v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012
a prípisom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. K. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta
2012 doručená sťažnosť Ing. K. S., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou
kanceláriou..., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. M. D., vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm.
b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. (ďalej len „vyšetrovateľ“), v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012 a prípisom
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „prokurátor špeciálnej prokuratúry“) č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
«Vyšetrovateľ... dňa 14. 12. 2011 voči sťažovateľovi a ďalším osobám začal trestné
stíhanie a vzniesol obvinenie pre spolupáchateľstvo na zločine poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k § 261 ods. 1, 3 Trestného zákona a § 20
k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.
Vyšetrovateľ svojím opatrením zo dňa 14. 02. 2012, ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011
podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného poriadku nepovolil sťažovateľovi ako obvinenému účasť
na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov.
Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predvolávaní svedkovia majú
k sťažovateľovi vzťah ako obvinenej osobe - ako k bývalému starostovi obce V., ktorý začal
realizovať projekt „Stavebné úpravy objektov ZŠ + MŠ V.“. Uviedol, že ide o osoby priamo
podieľajúce sa na realizácii vyššie uvedeného projektu, a teda osoby vtedy podriadené dnes
už bývalému starostovi, pričom tieto osoby prijímali od sťažovateľa príkazy súvisiace s
projektom, mali prehľad o realizácii projektu, ktorý zmluvne uzatváral sťažovateľ a
dohliadal na priebeh prác. Z takýchto dôvodov by sťažovateľova prítomnosť na
vyšetrovacích úkonoch mohla vyvolať obavy u svedkov vypovedať pravdivo a uvádzať
všetky skutočnosti ktoré sú im v súvislosti s prejednávanou záležitosťou známe, a tak ohroziť
alebo zmariť vykonanie vyšetrovacích úkonov, príp. získanie dôkazov významných pre účely
vedeného konania. ...
V predmetnej veci si sťažovateľ nezvolil obhajcu, pretože má za to, že sa dokáže
obhajovať samostatne. ...
Sťažovateľ má za to, že opatrenie vyšetrovateľa prijaté podľa ust. § 213 ods. 1
Trestného poriadku sa nezakladá na pravdivých a dôvodných skutočnostiach.
Žiadne osoby, ktoré majú byť v trestnej vecí vypočúvané nie sú vo vzťahu k bývalej či
súčasnej podriadenosti tak, ako to vyšetrovateľ popisuje. Sťažovateľ ako starosta obce V.
podpísal s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Následne obec V. uzatvorila Zmluvu o dielo
č. 25/2009, a to so zhotoviteľom diela, spoločnosťou S. a. s., Ž. Ďalej obec uzatvorila
zmluvu s Ing. J. M. na výkon autorského a stavebného dozoru na predmetnej stavbe. Ďalej
obec uzatvorila Zmluvu o poskytovaní služby na zabezpečenie externého projektového
manažmentu so spoločnosťou E., a. s., Ž.
Z vymenovaných zmlúv vyplýva, že tieto riešili po obchodnej stránke nevyhnutné
zmluvné záležitosti spojené s poskytovaním finančných prostriedkov, realizáciou projektu
a zhotovením diela. Žiadna zo zmluvných strán teda nebola vo vzťahu k sťažovateľovi ako
osobe starostu vo vzťahu podriadenosti, či závislosti, vzájomné vzťahy medzi týmito
právnymi subjektmi podliehali príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Naopak
podotýkame, že samotný autorský a stavebný dozor, ako i štatutárny zástupca zhotoviteľa
diela sú osobami rovnako trestne stíhanými ako sťažovateľ. Z týchto dôvodov neexistuje
a nikdy ani neexistoval žiaden iný vzťah ako vzťah v zmysle obchodného zákonníka, navyše
upravený zmluvnými ustanoveniami.
Z trestného spisu vyplýva, že vo veci by mali byť vypočuté osoby, ktorých úradné
záznamy sa nachádzajú v spise. Ide napr. o M. P., ktorý bol v pracovnom pomere ku
zhotoviteľovi diela vo funkcii stavbyvedúceho.
Ďalej ide o Ing. M. P., ktorý bol dodávateľom gastrozariadenia, pričom tento subjekt
bol výlučne subdodávateľom zhotoviteľa diela.
Ďalšou osobou je Mgr. J. K., bývalý riaditeľ ZŠ + MŠ V., ktorý na sťažovateľa podal
trestné oznámenie, podľa názoru sťažovateľa z pomsty, že ho mal údajne odvolať z funkcie
riaditeľa ZŠ + MŠ V...
Pokiaľ sa týka výpovedí členov stavebnej komisie, tieto osoby sťažovateľ pozná, ale
nikdy ich nijakým spôsobom neovplyvňoval a okrem toho, že ich pozná, s nimi nemá žiaden
iný bližší vzťah. Preto sťažovateľ nevidí dôvod, prečo by mal byť z účasti na vyšetrovacích
úkonoch vylúčený.
Vyšetrovateľ svojím postupom porušuje tzv. zásadu „rovnosti zbraní“, ktorou je
riadený kontradiktórny postup v novele trestného zákona a trestného poriadku. Takýmto
postupom sú porušované práva obhajoby. Odňatím tohto práva vyšetrovateľ vážnym
spôsobom zasahuje do sťažovateľových ľudských práv a znemožňuje mu tak sa primeraným
spôsobom obhajovať. Máme za to, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by sťažovateľ
nemohol byť prítomný pri výpovedi svedkov, klásť im otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam.
Ďalej uvádzame, že vyšetrovateľ v rozpore so zákonom sťažovateľa ani
neupovedomil o konaní výsluchov v trestnej veci sťažovateľa dňa 09. 02. 2012. O ich konaní
sa sťažovateľ dozvedel len náhodou, a preto sa na vyšetrovacie úkony dostavil a požiadal
vyšetrovateľa o umožnenie účasti na týchto výsluchoch. Vyšetrovateľ nechcel účasť
sťažovateľa na týchto výsluchoch dovoliť, avšak následne po argumentácii sťažovateľa mu
vyhovel a na úkonoch sa mohol zúčastniť. Aj napriek tomu, že svedkov, ktorí boli vypočutí,
sťažovateľ pozná, nijako ich neovplyvňoval a ani im nekládol otázky, ktorými by
vypočúvaných svedkov zavádzal. ...
Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„Úrad špeciálnej prokuratúry“) listom zo dňa 13. 03. 2012 č. k. VII/1 Gv 233/11-11
vyrozumel sťažovateľa o tom, že opatrenie a postup vyšetrovateľa podľa ust. § 213 ods. 1
Trestného poriadku sú dôvodné a zákonné, a že žiadosť sťažovateľa zo dňa 27. 02. 2012 je
nedôvodná. Vo vyrozumení Úradu špeciálnej prokuratúry, a teda vybavení žiadosti
sťažovateľa zo dňa 27. 02. 2012, však nebol braný zreteľ na to, že sťažovateľ využil svoje
právo obhajovať sa sám, nakoľko zastúpenie advokátom v trestnom konaní nepovažuje za
potrebné a túto skutočnosť nemožno pripisovať na jeho ťarchu a porušovať jeho právo na
obhajobu. Taktiež nijakým spôsobom nebolo prihliadané na ostatné ustanovenia Trestného
poriadku, ktoré umožňujú čítať zápisnicu z výsluchu svedka v prípravnom konaní.
Nepovolenie účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch bez objektívneho dôvodu, a tým
neskôr znemožnenie klásť sťažovateľovi otázky svedkom a vyjadriť sa k ich výpovediam
v prípadoch predvídaných Trestným poriadkom, považujeme za zásah do práva sťažovateľa
na jeho obhajobu. Poukazujeme na to, že nie je povinnosťou obvineného v trestnom konaní
zvoliť si obhajcu, ak v danom prípade neexistuje dôvod pre povinnú obhajobu, právo
obvineného na obhajobu však nezvolením si obhajcu nemôže byť dotknuté. Takto
nepochybne došlo k zásahu do práv sťažovateľa aj vyrozumením Úradu špeciálnej
prokuratúry, ktorý nijakým opatrením neodstránil protiprávny stav a nezabránil ďalšiemu
zásahu do sťažovateľových práv.»
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo Ing. K. S... podľa čl. 50 ods. 3... podľa čl. 46 ods. 1... podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo... podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d)
Dohovoru... postupom Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja
proti korupcii Stred, Ž... v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011
týkajúcom sa nepovolenia účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch
svedkov, opatrením vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. o nepovolení účasti sťažovateľa na
vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14. 02. 2012
a vyrozumením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. 03. 2012 porušené boli.
Opatrenie vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu boja
proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. o nepovolení účasti sťažovateľa na
vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14. 02. 2012
a vyrozumenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/1 Gv 233/11 -11 z 13. 03. 2012 zrušuje.
Prezídiu Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii
Stred, Ž. v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 prikazuje, aby obnovil stav
pred porušením základných práv sťažovateľa zaručených Ústavou Slovenskej republiky
a Listinou základných práv a slobôd a práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.“
Sťažovateľ si uplatnil právo na úhradu trov konania podľa § 36 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktoré predstavovali trovy právneho
zastúpenia v sume 323,48 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2
a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom
vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho
opatrením zo 14. februára 2012
Ústavný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že uznesením č. k.
II. ÚS 169/2012-11 zo 14. júna 2012 bola odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci časť
predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6
ods. 1 a ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Keďže v tej istej veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho
predchádzajúca sťažnosť už bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu,
nemohol ústavný súd rozhodnúť inak, ako sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy
a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012,
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej
neprípustnosť.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2
a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru prípisom
prokurátora špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ žiadosťou z 27. februára 2012
žiadal preskúmať postup vyšetrovateľa v namietanom konaní a jeho opatrenie
zo 14. februára 2012. Prokurátor špeciálnej prokuratúry postup vyšetrovateľa preskúmal
podľa § 210 Trestného poriadku, vysvetlil, prečo postup vyšetrovateľa považoval za
správny, a na základe toho dospel k záveru, že žiadosť sťažovateľa bola nedôvodná.
Z odôvodnenia uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 169/2012-11 zo 14. júna 2012
vyplýva, že sťažovateľ bol oboznámený s prípisom prokurátora špeciálnej prokuratúry
z 13. marca 2012, tento prípis doručil ako prílohu k sťažnosti doručenej ústavnému súdu
18. apríla 2012. V petite uvedenej sťažnosti nežiadal vysloviť porušenie označených
základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru týmto prípisom prokurátora špeciálnej
prokuratúry.
K splneniu zákonnej podmienky podania sťažnosti v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde sťažovateľ argumentuje, že lehota počas konania vedeného na ústavnom
súde pod sp. zn. II. ÚS 169/2012 „spočívala“. Poukazuje tiež na nález ústavného súdu č. k.
III. ÚS 68/2010-61 z 25. augusta 2010. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti ďalej
uvádza:
„Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť rozšírená a odôvodnená tak, ako z jej
obsahu v porovnaní so sťažnosťou zo dňa 12. 04. 2012 vyplýva. Máme však za to, že
Ústavný súd mal rozhodovať aj o sťažnosti zo dňa 12. 04. 2012. Z uvedeného vyplýva, že
lehota spočívala od 16. 04. 2012, kedy bola sťažnosť podaná, do rozhodnutia Ústavného
súdu dňa 20. 08. 2012. Lehota na podanie sťažnosti s poukazom na všetky okolnosti a jej
rozšírenie na vyrozumenie Úradu špeciálnej prokuratúry uplynie dňa 17. 09. 2012.“
Závery o zachovaní lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, na čo
poukazuje sťažovateľ, možno podľa názoru ústavného súdu aplikovať len v prípadoch, ak
príslušný orgán verejnej moci napadnuté rozhodnutie vecne nepreskúmaval, ale ho odmietol
napr. ako neprípustné (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09,
IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 515/2012). V prípade sťažovateľa prípisom prokurátora špeciálnej
prokuratúry z 13. marca 2012 bola však žiadosť sťažovateľa vecne prerokovaná.
Relevantným okamihom na určenie začiatku plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde je preto deň oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, teda
v zásade deň doručenia predmetného prípisu prokurátora špeciálnej prokuratúry
sťažovateľovi. Ústavný súd nepovažoval za potrebné zisťovať presný deň doručenia
predmetného prípisu prokurátora špeciálnej prokuratúry sťažovateľovi. Zo zistení ústavného
súdu vyplýva, že sťažovateľ priložil predmetný prípis prokurátora špeciálnej prokuratúry
ako prílohu k svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. apríla 2012. Z uvedeného
vyplýva, že sťažovateľovi musel byť doručený predmetný prípis najneskôr 18. apríla 2012,
resp. v čase, keď túto svoju sťažnosť odovzdal napr. na poštovú prepravu. Sťažnosť
sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania, bola ústavnému súdu doručená 22. augusta
2012, teda zjavne po uplynutí kogentnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu, že bola
podaná oneskorene v súlade s § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi
uvedenými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013