Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 160/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., Ž., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária

A., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. A. H., pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 3

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2013

doručená sťažnosť M. H., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp.

zn. ).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka (navrhovateľka)

sa návrhom doručeným okresnému súdu 25. mája 2007 domáhala, aby okresný súd zaviazal

odporkyňu [pôvodne spoločnosť Q., a. s., v súčasnosti spoločnosť Q., pobočku poisťovne

iného členského štátu] na zaplatenie sumy 317 634 Sk s príslušenstvom z titulu

odmietnutého poistného plnenia. Vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom č. k. -179 z 30. septembra 2009 žalobu

sťažovateľky zamietol. Na základe podaného odvolania krajský súd uznesením

č. k. -209 z 2. júla 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že „napadnuté rozhodnutie je možné považovať

za tzv. prekvapivé rozhodnutie, pretože dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa vychádzajú

zo skutkových okolností, ktoré v priebehu konania neboli tvrdené žiadnym z účastníkov

konania, a účastník konania, v neprospech ktorého rozhodnutie vyznelo, nemal možnosť

zaujať stanovisko k záveru súdu prvého stupňa o tom, že k poistnej udalosti nedošlo. Takéto

rozhodnutie sa vždy považuje za rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania odníma

možnosť konať pred súdom a ktorým dochádza aj k porušeniu práva účastníka na súdnu

ochranu...“. Aj ďalším rozsudkom č. k. -235 z 23. marca 2011 okresný súd

žalobu sťažovateľky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie,

pretože sa domnieva, že je nezákonné. Hoci bola vec zaslaná krajskému súdu

na rozhodnutie ešte 16. mája 2011, vo veci vôbec nekoná. Sťažovateľka tvrdí, že postupom

všeobecných súdov dochádza k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Všeobecné súdy

spôsobili stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza už takmer šesť rokov.

Sťažovateľka zároveň uvádza, že doteraz sa neobrátila na predsedov uvedených

súdov so sťažnosťou na prieťahy v konaní, pretože s poukazom na rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydané vo veciach Ištván a Ištvánová proti

Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike táto v jej prípade „nie je

efektívnym alebo účinným právnym prostriedkom, ktorým by sa dalo zabrániť porušovaniu

jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. porušili jej

základné právo podľa a právo podľa dohovoru a aby

krajskému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd zaviazal okresný súd

a krajský súd spoločne a nerozdielne zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 333,46 €, a to všetko na „na účet jej

právneho zástupcu...“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

1. Sťažovateľka ďalej namietala, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru došlo aj postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(m. m. , ).

Vzhľadom na to, že po vydaní meritórnych rozhodnutí okresného súdu už nemohli

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh ďalšieho konania, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde, kde je

vedená pod sp. zn. . Sťažovateľka výslovne uviedla, že predsedovi krajského

súdu (ale ani predsedovi okresného súdu, pozn.) dosiaľ nepodala sťažnosť na prieťahy

v konaní, pretože s poukazom na rozhodnutia ESĽP vydané vo veciach Ištván a Ištvánová

proti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike sa domnieva, že táto

v jej prípade „nie je efektívnym alebo účinným právnym prostriedkom, ktorým by sa dalo

zabrániť porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Tento argument sťažovateľky ústavný súd nemôže akceptovať.

Sťažovateľkou označené rozhodnutia ESĽP sa týkali konaní, ktorých podstata

zistených porušení medzinárodného záväzku obsiahnutého v dohovore bola iná ako

v preskúmavanom prípade.

Ústavný súd už viackrát vyslovil (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(resp. práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak tento

preukáže, že označený právny prostriedok využil ( ),

alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53

ods. 2 ). Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle svojej

stabilizovanej judikatúry ústavný súd na požiadavke využitia uvedeného prostriedku

nápravy v zásade netrvá v tých prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná (napr.

a ).

Keďže dĺžka napadnutého konania nie je zjavne neprimeraná a ústavný súd nezistil,

že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre neprípustnosť.

Okrem toho nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). Ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ).

Ústavný súd zároveň konštatuje, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a teda nebráni tomu, aby sa

sťažovateľka po vyčerpaní uvedeného prostriedku ochrany svojich sťažnosťou napadnutých

práv, resp. po preukázaní, že túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, opätovne obrátila na ústavný súd (, ).

3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013