Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 492/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. februára 2006 na okresnom súde

odporovaciu žalobu, ktorou sa proti v žalobe uvádzaným osobám domáhal určenia

neúčinnosti predaja bytu uskutočneného sťažovateľovým dlžníkom. V sťažnosti opisuje

úkony, ktoré vo veci okresný súd postupne vykonával, poukazujúc zároveň na dlhšie

obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu ̶konkrétne obdobie od januára 2008

do augusta 2009 a obdobie od decembra 2009 do februára 2011. Nadväzne na uvedené

sťažovateľ poukazuje na odpoveď predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr. 2219/2011

z 1. januára 2012 v súvislosti s prešetrením vybavenia sťažnosti proti postupu okresného

súdu, ktorá k uvedenému dňu mala konštatovať vznik prieťahov v konaní okresného súdu,

pričom neprítomnosť sťažovateľa na nariadených pojednávaniach nemala byť z jej strany

vyhodnotená ako príčina vzniku zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v napadnutom konaní vydal okresný súd 9. mája 2012

rozsudok, ktorým sťažovateľovu žalobu zamietol, pričom sa tak podľa neho dopustil

„vydania tzv. šokujúceho rozhodnutia“. Uvedený rozsudok mal okresný súd doručovať

účastníkom konania viac ako rok, čo podľa neho «nesvedčí o efektívnej práci súdu...

Po opakovanom predložení spisu a dodnes je KS Ba je pasívny. Výsledkom je, že stav

právnej neistoty v danej kauze v neprospech trvá už osem rokov!...

Sťažovateľ... tvrdí, že OS Ba II bol od marca 2006 do apríla 2012 výrazne procesné

neefektívny, pracoval nesústredene, nekoncepčne. Voči obštrukčným žalovaným bol príliš

benevolentný, procesno právne inkonzekventný. Konanie porušovateľa (teda OS Bratislava

II) bolo masívne poznačené zbytočnými prieťahmi, pričom tento fakt priznalo vedenie

KS Ba. Konštatujeme, že involvovaný všeobecný súd prvej inštancie dlhodobo a bezdôvodne

nerealizoval to právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly

proces, ktoré je procesnej strane (v danej afére žalobcovi , sťažovateľovi

v intenciách tohto podania) ústavne garantované. Už sme uviedli, že spor bol iniciovaný

podaním z februára 2006. Priamo sa teda natíska poukaz na záväzný

právny názor Ústavného súdu SR : lehota presahujúcu obdobie troch rokov je

neakceptovateľná na riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky... Zdĺhavosť konania

všeobecného súdu totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby (a tu

reálne hovorí sťažovateľka aj v záujme je procesného kontrahenta) do tej miery, že sa právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a je teda ohrozené vo svojej podstate...

Protiústavným postupom porušovateľa OS Ba II a porušovateľa KS Ba došlo

a dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci v súdnom

konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne obaja porušovatelia (hoci prioritne

porušovateľ 1) svojím postupom porušili , keď bez

zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou

procesnou prácou a pretrvávajúcou nečinnosťou spôsobovali a stále spôsobujú

sťažovateľovi mimoriadne ťažkosti. Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska

pritom nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti. Dá sa povedať, že

v činnosti justície je obvyklý; „procesná technológia“ konania o odporovaní právneho

úkonu je a musí byť všeobecným súdom dostatočne známa a rutinná. V tomto kontexte

poukazujeme aj na (ďalej len ), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.»

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10.000, €..., ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava II a vo výške

2.000, €... ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave...

5. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť ... trovy konania, tak ako budú vyčíslené

v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

1. K namietanému porušeniu označeného práva postupom okresného súdu

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu

označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci.

V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , , ).

V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že vo veci bol 9. mája 2012 vyhlásený

rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Ústavný súd dopytmi na okresnom

súde a na krajskom súde zistil, že spis bol po doručení rozsudku a vykonaní nadväzujúcich

procesných úkonov spolu s podaným odvolaním doručený krajskému súdu 18. februára

2014. Na krajskom súde je vec vedená pod sp. zn. a o odvolaní sťažovateľa

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu rozhodnuté. Krajským súdom nebol vo veci

nariadený ani žiaden termín pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku okresného súdu a vykonaním

ostatných úkonov, ktoré v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 210 Občianskeho

súdneho poriadku okresný súd musel vykonať, boli z jeho strany vykonané všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalší postup

ani úkony vo veci už okresný súd vykonávať nemôže, a preto je potrebné vec posudzovať

so zreteľom na ako na takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri

odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto

rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej, a to aj napriek podanému

odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania.

Okresný súd teda v čase podania sťažnosti na ústavnom súde (február 2015) už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Súčasne je

zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom,

resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo

(a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte rozhodnuté právoplatne). Preto je daný dôvod

na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (napr. ,

, ).

Vzhľadom na to ústavný súd podľa sťažnosť

v časti, ktorou bolo namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov konaním okresného súdu vedeným pod sp. zn. ,

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd však pripomína, že prípadné zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku

a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie by v súhrne s doterajším konaním

okresného súdu mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov okresného

súdu a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie okresného súdu alebo konanie

poznačené jeho zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej súvislosti s porušovaním

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo by

v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania

vo veci samej podľa .

2. K namietanému porušeniu označeného práva postupom krajského súdu

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov považuje ústavný súd za takýto právny prostriedok nápravy s účinnosťou

od 1. apríla 2005 aj sťažnosť adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Tento právny názor reflektuje i ustálená judikatúra

ústavného súdu (napr. , , ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),

ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných

prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30

ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj

zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či

v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu

18. februára 2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia

základného práva zaručeného aj vo vzťahu k postupu krajského súdu,

ktorý vo veci koná od 18. februára 2014 na podklade odvolania podaného sťažovateľom.

Zo sťažnosti ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ v minulosti podal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v súdnom konaní proti postupu okresného súdu, počas odvolacieho konania však

postup krajského súdu u predsedu tohto súdu podaním podľa § 62 zákona o súdoch

nenamietal. Sťažovateľ pritom v sťažnosti sám uvádza, že «upustil od „planého“ sťažovania

sa inštrumentáriom o súdoch».

Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej sa v prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v odvolacom konaní pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu vyžaduje aj podanie sťažnosti predsedovi tohto súdu podľa § 62

zákona o súdoch (m. m. ). Z obsahu sťažnosti a jej príloh zároveň

nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Skutočnosť, že

krajský súd o sťažovateľom podanom odvolaní nerozhodol ani jeden rok od predloženia veci

okresným súdom, však takúto povinnosť sťažovateľa vyčerpať uvedený právny prostriedok

nápravy namietaného porušenia základného práva nevylučuje. Uvedená dĺžka odvolacieho

konania pritom podľa názoru ústavného súdu svojou intenzitou nesignalizuje taký zásah do

základného práva zaručeného , pre ktorý by trvaniu ústavného súdu na

vyčerpaní tohto právneho prostriedku nápravy porušeného práva mohol chýbať reálny

význam.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zvyšnú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ napádal

postup krajského súdu, odmietol podľa pre jej

neprípustnosť, pretože sťažovateľ nepreukázal využitie dostupného právneho prostriedku

nápravy, ktorý mal podľa zákona o súdoch k dispozícii (obdobne ,

).

V závere ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle a nebráni ani tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí a v prípade zotrvania na stanovisku,

že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom, sťažovateľ predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015