Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 119/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď..., Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď... o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2011

doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že «Sťažovateľ (aj s manželkou) podali dňa

15. 4. 2007 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS) sťažnosť, ktorou namietali

porušenie ich základného ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým sp. zn. ).

Sťažnosť sťažovateľov bola dňa 11. 12. 2007 prijatá na ďalšie konanie, o ktorej

ÚS SR dňa 6. 3. 2008 rozhodol a vydal „Nález“ č. -40, ktorý bol doručený

sťažovateľom dňa 29. 4. 2008.

Predmetným nálezom č. SR v bode 2. takto rozhodol:

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ (sám) touto sťažnosťou namieta (opakovane) porušenie jeho základného

ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práva základných slobôd.

Sťažnosťou napádame (aj) obdobie od podania sťažnosti zo dňa 15. 4. 2007

až do doručenia rozhodnutia č. -40 dňa 29. 4. 2008, v ktorom období Okresný

súd v Žiline (ďalej len súd) nekonal plynulo a efektívne, ba čo viac, konal šikanóznym

spôsobom, čo malo za následok bezdôvodné prieťahy viac ako jeden rok!

Zo spisu je zrejmé, že súd nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí ÚS

zo dňa 6. 3. 2008 pod bodom 2. a vo veci nekonal tak, aby boli tieto bezdôvodné prieťahy

odstránené!

Tieto prieťahy trvajú aj po doručení rozhodnutia ÚS zo dňa 29. 4. 2008, čo má ten

dôsledok, že súd nerešpektoval a nerešpektuje rozhodnutie ÚS SR a tieto bezdôvodné

prieťahy trvajú aj až do súčasnosti. Od 29. 4. 2008, opäť uplynula doba viac ako 3 roky, čo

sa nedá iným spôsobom označiť ako bezdôvodný prieťah, zavinený konajúcim súdom.».

V ďalšej časti sťažovateľ uviedol chronológiu procesných úkonov vykonaných

v období po náleze zo 6. marca 2008 a vyslovil názor, „že ani doterajší

priebeh nenaznačuje skoré skončenie veci, nakoľko súd po 13,5 roka ešte vo veci

nerozhodol ani na prvom stupni“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru a aby okresnému súdu

prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ ďalej navrhol, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ako aj „náhradu trov právneho zastúpenia“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to napriek tomu, že ústavný súd nálezom

č. k. -40 zo 6. marca 2008 vyslovil porušenie týchto práv sťažovateľa

v označenom konaní pred okresným súdom, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 20 000 Sk.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom

1. februára 2011 rozhodol v merite veci, pričom písomné vyhotovenie rozsudku bolo

účastníkom konania expedované 10. marca 2011. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd

konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti ústavnému

súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať

sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. marca 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už

vo veci samej nekonal, a preto k porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať,

ústavný súd sťažnosť v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia k veci poznamenáva, že vzhľadom na viazanosť

petitom sťažnosti a kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom sa ďalšími

námietkami uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2011