Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 267/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom

postavení žalobkyne v namietanom konaní o zaplatenie 5 901,88 eur s príslušenstvom.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky napriek opakovaným žiadostiam a telefonickým urgenciám

okresný súd vo veci nerozhodol viac ako štyri roky od podania žaloby 29. januára 2014.

Pojednávania nariadené na 14. november 2017 a 27. február 2018 boli odročené z dôvodu

prekážok na strane súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo vedené bez značného

posunu, podala sťažovateľka predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe

vybavenia sťažnosti z 28. júna 2018 uviedla, že vo veci bol 12. júna 2018 vyhlásený

rozsudok. Sťažnosť s ohľadom na celkovú dĺžku konania predsedníčka okresného súdu

vyhodnotila ako opodstatnenú. S poukazom na judikatúru ústavného súdu sťažovateľka

uvádza, že namietané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité, tvorí súčasť

bežnej rozhodovacej agendy súdov a prieťahy v konaní neboli spôsobené ani správaním

sťažovateľky.

3. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie ňou označených práv (bod 1) postupom okresného súdu v namietanom konaní,

priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v dôsledku neprimeranej celkovej

dĺžky konania v trvaní viac ako 4 roky od podania žaloby.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ). Zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených

práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (,

).

9. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ale i právu na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v konaní pred ústavným

súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená

ústavnému súdu, už k porušovaniu označeného základného práva nedochádzalo, ústavný

súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri

rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť

č. 16970/05).

10. V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

11. V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že v konaní bol 12. júna 2018

vyhlásený rozsudok vo veci samej. Táto skutočnosť vyplýva rovnako aj z upovedomenia

predsedníčky súdu o spôsobe vybavenia sťažnosti sťažovateľky z 28. júna 2018, ktoré tvorí

prílohu sťažnosti. Ústavný súd navyše zistil, že rozsudok okresného súdu bol už aj

sťažovateľke prostredníctvom jej právneho zástupcu doručený 11. júla 2018 a žalovanému

26. júla 2018.

12. Okresný súd teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (1. júl 2018) už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, pretože vec

už na tomto súde bola rozhodnutá. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť

ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti, ako to tvrdí sťažovateľka, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo.

Vyhlásením rozsudku okresného súdu a jeho doručením došlo zároveň k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľky. Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť namietajúca postup okresného súdu

v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa

je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní (obdobne napr. ,

, ).

13. Nad rámec ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušla ani vada

splnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi sťažovateľky na zastupovanie pred

ústavným súdom, v ktorom nie je uvedené, akého konania pred všeobecným súdom sa

splnomocnenie týka; táto skutočnosť by sama osebe zakladala dôvod na odmietnutie

sťažnosti pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo preto už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018