Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 267/2018
PDF · 112.33 KB
No categories available
I. ÚS 267/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava,
v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 69/2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 69/2015 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom
postavení žalobkyne v namietanom konaní o zaplatenie 5 901,88 eur s príslušenstvom.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky napriek opakovaným žiadostiam a telefonickým urgenciám
okresný súd vo veci nerozhodol viac ako štyri roky od podania žaloby 29. januára 2014.
Pojednávania nariadené na 14. november 2017 a 27. február 2018 boli odročené z dôvodu
prekážok na strane súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo vedené bez značného
posunu, podala sťažovateľka predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe
vybavenia sťažnosti z 28. júna 2018 uviedla, že vo veci bol 12. júna 2018 vyhlásený
rozsudok. Sťažnosť s ohľadom na celkovú dĺžku konania predsedníčka okresného súdu
vyhodnotila ako opodstatnenú. S poukazom na judikatúru ústavného súdu sťažovateľka
uvádza, že namietané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité, tvorí súčasť
bežnej rozhodovacej agendy súdov a prieťahy v konaní neboli spôsobené ani správaním
sťažovateľky.
3. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil
porušenie ňou označených práv (bod 1) postupom okresného súdu v namietanom konaní,
priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v dôsledku neprimeranej celkovej
dĺžky konania v trvaní viac ako 4 roky od podania žaloby.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06). Zjavná neopodstatnenosť
sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených
práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd
meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06,
9. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,
IV. ÚS 37/02, II. ÚS 518/2014) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale i právu na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v konaní pred ústavným
súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená
ústavnému súdu, už k porušovaniu označeného základného práva nedochádzalo, ústavný
súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uvedený právny názor
ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri
rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť
č. 16970/05).
10. V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
11. V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že v konaní bol 12. júna 2018
vyhlásený rozsudok vo veci samej. Táto skutočnosť vyplýva rovnako aj z upovedomenia
predsedníčky súdu o spôsobe vybavenia sťažnosti sťažovateľky z 28. júna 2018, ktoré tvorí
prílohu sťažnosti. Ústavný súd navyše zistil, že rozsudok okresného súdu bol už aj
sťažovateľke prostredníctvom jej právneho zástupcu doručený 11. júla 2018 a žalovanému
26. júla 2018.
12. Okresný súd teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (1. júl 2018) už
nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, pretože vec
už na tomto súde bola rozhodnutá. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť
ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnej
činnosti, ako to tvrdí sťažovateľka, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo.
Vyhlásením rozsudku okresného súdu a jeho doručením došlo zároveň k odstráneniu stavu
právnej neistoty sťažovateľky. Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť namietajúca postup okresného súdu
v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní (obdobne napr. II. ÚS 275/06,
IV. ÚS 119/2011, III. ÚS 153/2013).
13. Nad rámec ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušla ani vada
splnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi sťažovateľky na zastupovanie pred
ústavným súdom, v ktorom nie je uvedené, akého konania pred všeobecným súdom sa
splnomocnenie týka; táto skutočnosť by sama osebe zakladala dôvod na odmietnutie
sťažnosti pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo preto už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018