Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 212/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -347 z 1.

júna 2012, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej

pod sp. zn. XV/2 Gn 211/12 a jej prípisom z 15. júna 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -347 z 1. júna

2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) vo veci sp. zn. XV/2 Gn 211/12 a jej prípisom

z 15. júna 2012 (v prípise je síce uvedený dátum 15. jún 2011, ale po zistení ústavným

súdom správny dátum na prípise je 15. jún 2012, pozn.).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhov sťažovateľky

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vedie viacero súdnych sporov, v ktorých

ako odporca vystupuje manžel sťažovateľky MUDr. J. L. (ďalej len „manžel

sťažovateľky“). Okresný súd pod sp. zn. vedie konanie o návrhu sťažovateľky

na určenie výživného na manželku. V tomto konaní sťažovateľka opakovane požiadala

o nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením č. k. -300 z 13. februára 2012 návrh

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia

vyplýva, že sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 5. septembra 2011

„žiadala... o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať

na jej výživu sumou 550 Eur mesačne počnúc dňom rozhodnutia až do času vydania

rozhodnutia v merite veci, o ktorom návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením

zo dňa 3. 10. 2011, č. k. -197, tak, že tento zamietol z dôvodu, že... nijako

neosvedčila, že v danom štádiu konania je potrebné naliehavo a dočasne upraviť pomery

účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením. Na odvolanie... (sťažovateľky,

pozn.) Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12. 12. 2011, sp. zn. ,

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľka (sťažovateľka, pozn.) dňa 17. 1. 2012 založila do súdneho spisu

opätovne návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal

odporcu prispievať na jej výživu sumou 550 Eur mesačne, a to počnúc dňom rozhodnutia

súdu.“. O tomto návrhu rozhodol okresný súd označeným uznesením.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -300 z 13. februára 2012

sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-347 z 1. júna 2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Všeobecné súdy... prijali také právne závery,

ktoré so zreteľom na skutkový stav sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne a z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a mali za následok porušenie základného práva

alebo slobody - práva na spravodlivý súdny proces. Svojvoľným a ústavne neudržateľným

odôvodnením odopreli súdnu ochranu porušeným právam sťažovateľky, keď je preukázané,

že zákonná vyživovacia povinnosť voči manželke nie je plnená ani v nevyhnutnej miere,

pričom takáto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a takéto násilné konanie spôsobuje

niekoľko rokov zníženie životnej úrovne sťažovateľky, je tu hrozba porušenia zdravia

a celkovej likvidácie jej majetku, teda v dôsledku toho v budúcnosti nemožnosť, resp.

zmarenie plnenia vyživovacej povinnosti.“.

Sťažovateľka namieta porušenie v sťažnosti označených práv aj prípisom generálnej

prokuratúry č. k. XV/2 Gn 211/12-5 z 15. júna 2012. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza,

že:

„... upozornila... Generálnu prokuratúru SR na uvádzanie neprávd v uznesení

konajúcou sudkyňou Mgr. P. S. v prejednávanej veci , najmä keď uviedla

nepravdivú informáciu, nepravdivý skutkový stav konkrétne o tom, že konanie o riešenie

svojprávnosti násilného manžela je skončené, čo bol veľký omyl a tento mal vplyv na právne

závery jej rozhodnutia. Generálna prokuratúra SR, pod č. k. XV/2 Gn 211/12-5 zo dňa 15.

6. 2011, doručené sťažovateľke dňa 13. 7. 2012 uvedené len vzala na vedomie a podanie

označila ako nedostatočné, čo opätovne vzbudilo pochybnosti o spravodlivom súdnom a

inom procese. Opravný prostriedok nie je prípustný. Mám zato, že tieto orgány tendenčné

skresľujú skutkový stav, keďže majú vedomosť, že skutkový stav ústavný súd s veľkou

pravdepodobnosťou nebude preskúmavať, alebo len okrajovo skontroluje. ...

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka považuje závery za svojvoľné a

predstavujú odopretie súdnej ochrany, pretože jej poskytnutie podmieňujú zjavne

neodôvodnenými a ústavne neudržateľnými právnymi okolnosťami. Právoplatné súdne

rozhodnutie o predbežnom výživnom na manželku by uľahčilo už tak dlhodobo ťažkú a

neúnosnú životnú situáciu sťažovateľky, do ktorej ju násilím dostal chorý manžel.“

Na základe argumentov uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu Bratislava pod č.

k. -347 zo dňa 1. 6. 2012 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. -347 zo dňa 1. 6. 2012 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov konania a to

do 10-ich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu a inú ochranu podľa

Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne a iné konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a závermi Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky pod č. k. XV/2 Gn 211/12-5 zo dňa 15. 6. 2011 porušené

bolo.

Zrušuje sa vybavenie veci Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod č. k.

XV/2 Gn 211/12-5 zo dňa 15. 6. 2011 a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -347

z 1. júna 2012

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým tento

súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý jej návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Navyše, ústavný súd v súvislosti s tým, že sťažovateľka namieta rozhodovanie

všeobecných súdov o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia, považuje za potrebné

zdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým

vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd preto ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do

rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov,

a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných

opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len

za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu ().

Krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil označené uznesenie okresného súdu

v napadnutom uznesení, odôvodnil takto:

„V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred

rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania ( ) alebo po

začatí konania ( ) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však

dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená

individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba

za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako

pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci

samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by

znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že navrhovateľka

neosvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v dôsledku čoho

neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

V spore o určenie výživného možno nariadiť predbežné opatrenia v zmysle § 76 ods. 1

písm. a/ iba v situácii, keď je nevyhnutné, aby výživou oprávnenému účastníkovi

bolo zabezpečené výživné v nevyhnutnej miere. Táto skutočnosť však musí byť pri podaní

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená, teda výživou oprávnený

účastník musí súdu osvedčiť, že v jeho majetkových pomeroch nastali také okolnosti, pre

ktoré je nevyhnutné zabezpečiť mu dočasne formou navrhovaného predbežného opatrenia

platenie výživného v nevyhnutnej miere.

V prejednávanej veci bolo zistené, že navrhovateľka je sudkyňa a má plat

s paušálnymi náhradami vo výške 2 763,70 eur mesačne. Ide o vysoko nadpriemerný plat,

z ktorého podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka môže bez problémov hradiť

výdavky potrebné na pokrytie jej potrieb a aj potrieb jej dcéry. Nie je preto nevyhnutné

zabezpečiť jej formou predbežného opatrenia platenie výživného zo strany odporcu.

Tvrdenie navrhovateľky, že výživné zo strany odporcu potrebuje na to, aby sa mohla súdnou

cestou domáhať ochrany svojich práv plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, svedčí

podľa názoru odvolacieho súdu o jej nepochopení inštitútu predbežného opatrenia.

Zmyslom výživného v nevyhnutnej miere v zmysle totiž nemôže

byť ochrana majetkových práv osoby výživou oprávnenej, ale dočasné zabezpečenie

výživného v prípade, ak jej majetkové pomery sú také, že je to nevyhnutné.“

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením

napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd konal v medziach

svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre

posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Uznesenie

krajského súdu je náležite odôvodnené, pričom krajský súd jasne a zrozumiteľne objasňuje,

prečo sa stotožnil s napadnutým uznesením okresného súdu.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie

v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní

(obdobne napr. , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie krajského súdu

považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto medzi ním a sťažovateľkou

označeným základným právom podľa ani právom podľa

dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru o ich porušení.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prípisom generálnej prokuratúry č. k.

XV/2 Gn 211/12-5 z 15. júna 2012

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka doručila 9. mája 2012 Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej

prokuratúry“) podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že namieta okrem iného postup sudkyne

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Úrad špeciálnej prokuratúry

postúpil toto podanie Okresnej prokuratúre B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) 25. mája

2012 v časti, ktorá by mohla byť posúdená ako trestné oznámenie pre podozrenie

z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa označenou sudkyňou okresného

súdu. Okresná prokuratúra podanie sťažovateľky v tejto časti odstúpila prípisom č. k.

-3 zo 7. júna 2012 generálnej prokuratúre.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prípisom generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Gn 211/12-

5 z 15. júna 2012, v ktorom generálna prokuratúra uviedla:

„Okresná prokuratúra B. mi prípisom z 7. 6. 2012 sp. zn. -3 predložila

rovnopis Vášho podania z 7. 5. 2012 adresovaného na Okresný súd Bratislava I a Úrad

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Oznamujem Vám, že dané podanie som vzal len na vedomie.

Podanie ako trestné oznámenie je nedostatočné.“

Ústavný súd zistil, že označený prípis bol doručený sťažovateľke 13. júla 2012,

a ďalej zistil, že prípisom č. k. XV/2 Gn 211/12-11 z 18. júla 2012, ktorý sťažovateľka

prevzala 16. augusta 2012, jej generálna prokuratúra oznámila, že vzhľadom na jej

vyjadrenie a jej požiadavku uvedenú v sťažnosti zo 16. júla 2012 (doručenej generálnej

prokuratúre 17. júla 2012) jej podanie zo 7. mája 2012 vo vzťahu k sudkyni okresného súdu

odovzdala na konanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru B. podľa § 198 ods. 1

(podľa ktorého prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže

postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi.

O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí

oznamovateľa a poškodeného.).

Generálna prokuratúra prípisom č. k. XV/2 Gn 211/12-34 z 11. apríla 2013

ústavnému súdu oznámila, že po odovzdaní trestných oznámení sťažovateľky „na sudcov

a prokurátora bolo konané a rozhodnuté na Okresnom riaditeľstve PZ B. pod sp. zn. ORP-

869/1-OVK-B1-2012, ORP-1047/1-OVK-B1-2012 a na Okresnom riaditeľstve PZ B. pod sp.

zn. ORP-582/2-OVK-B3-2012“.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou poukazuje na svoj ustálený

právny názor, podľa ktorého z ustanovení nemožno vyvodiť subjektívne

právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Osobe, ktorá

podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Takéto právo

nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy

(m. m. , ). Vzhľadom na už uvedený právny názor podľa

názoru ústavného súdu v danom prípade neexistuje medzi označeným prípisom generálnej

prokuratúry a obsahom sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala

reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol pri predbežnom prerokovaní aj túto časť

sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2013