Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 544/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Miroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou, Čučmianska

dlhá 7, Rožňava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava

č. k. -8 z 29. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. -8 z 29. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 20. septembra 2017

okresnej prokuratúre trestné oznámenie „smerujúce voči neznámej osobe, pre podozrenie

z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa ,

ktorá sa v mene spoločnosti

mala dopustiť predmetného trestného činu, na tom skutkovom základe,

že v presne nezistenom čase od dňa 31.08.2017do dňa 04.09.2017 na presne nezistenom

mieste bez súhlasu nebohého , – manžela sťažovateľky mala

na jeho meno uzavrieť so spoločnosťou Dohodu o vykonávaní

práce zo dňa 31. 08. 2017, čím sa mala dopustiť sfalšovania podpisu

a následne dňa 04. 09. 2017 v čase o 14:45 hod. na presne neznámom mieste mala

prostredníctvom systému elektronických služieb prihlásiť nebohého ,

ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz na ul. ,

ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa

prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedenom

Sociálnou poisťovňou, pobočka Rožňava, a to v čase po tom, ako bol nebohý

vyhlásený za mŕtveho, čím mala byť sťažovateľke spôsobená vážna ujma na právach“.

Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Rožňave sp. zn. ORP-624/RV-RV-2017 z 8. decembra 2017 bola podľa § 197

ods. 1 písm. d) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) odmietnutá vec oznámenia sťažovateľky za prečin

poškodzovania cudzích práv podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, pretože v danom prípade nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a ods. 2 Trestného

poriadku.

Proti označenému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná

prokuratúra napadnutým uznesením tak, že jej sťažnosť zamietla.

Sťažovateľka pre ústavným súdom namieta, že okresná prokuratúra nesprávne

vyhodnotila okolnosti prípadu, keď neskúmala „pravosť“ podpisu na dohode a jednotlivé

dôkazy nevyhodnocovala vo vzájomnej súvislosti a „nezaobstarala“ si potrebné dôkazy.

Okresná prokuratúra sa taktiež nezaoberala naplnením skutkových podstatách iných

trestných činov, ktoré sťažovateľka vo svojom oznámení „načrtla“.

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -8

zo dňa 29.01.2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -8

zo dňa 29.01.2018 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie

konanie.

3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľke vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc eur) na účet právnej zástupkyne sťažovateľa.

4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľke trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

a túto odmietne (, , ).

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že okresná prokuratúra nedostatočným

spôsobom odôvodnila napadnuté uznesenie, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť

proti uzneseniu o odmietnutí jej trestného oznámenia. Tvrdí, že okresná prokuratúra mala

pri vyhodnotení jej sťažnosti skúmať aj podpis na dohode a jednotlivé dôkazy vyhodnotiť

v ich vzájomnej súvislosti. Tiež sa mala zaoberať naplnením skutkových podstát iných

trestných činov.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (, , )

vyslovil, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného

trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom

nie je súčasťou základného práva podľa . Sťažovateľ v konaní

pred ústavným súdom nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie voči označenej osobe, a toto právo nemožno

odvodiť ani z niektorého zo základných práv a slobôd (, ).

Na druhej strane však z práva na inú právnu ochranu podľa

vyplýva sťažovateľovi právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom

zaoberali (, , ).

Z pohľadu ústavného súdu je v tomto prípade vzhľadom na uvedené potrebné

preskúmať odôvodnenie napadnutého uznesenia a posúdiť, či sa okresná prokuratúra

dostatočným a ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberala sťažnosťou sťažovateľky

a námietkami v nej uvedenými.

Okresná prokuratúra v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedla:

„... na to, aby bolo možné konanie určitej osoby právne kvalifikovať ako trestný čin,

je nevyhnutné, aby jej konanie vykazovalo znaky, ktoré pre takéto kvalifikovanie Trestný

zákon požaduje. Trestným činom nie je a ani nemôže byť každé také konanie, ktoré spočíva

v porušení ustanovení iných právnych predpisov súkromného alebo verejného práva,

interných predpisov alebo porušení dobrých mravov.

Výsledkami preverenia trestného oznámenia bolo preukázané, že dňa 04.09.2017

uskutočňoval práce v na ulici na streche rodinného

domu č. , a to pri prácach súvisiacich s výmenou strešnej krytiny a dažďových žľabov.

Práce uskutočňoval pre spoločnosť , konateľom ktorej

je . Dňa 04.09.2017 došlo pri vyššie menovaných prácach k úrazu

a smrteľnému zraneniu , ktorému toho istého podľahol.

Dňa 31. 08. 2017 mala byť medzi nebohým a spoločnosťou

, uzavretá dohoda o vykonaní práce a dňa 04.09.2017 mal byť zo strany konateľa

tejto spoločnosti, resp. na jeho príkaz, nebohý nahlásený do sociálnej poisťovne -

do registra poistencov.

Vo veci vykonal šetrenie Inšpektorát práce Košice, ktorý vo svojom Protokole

o výsledku inšpekcie, č. IKO-52-33-2.2/P-B-22,24,25 zo dňa 02. 11. 2017, u kontrolovaného

subjektu , konštatoval viacero nedostatkov – tak na úseku

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na úseku bezplatného prideľovania osobných

ochranných pomôcok, na úseku pracovno-právnych vzťahov a tiež nelegálneho

zamestnávania.

Prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa dopustí

ten, kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu

alebo využije niečí omyl.

Toto ustanovenie poskytuje trestno-právnu ochranu rôznym právam fyzických osôb,

právnických osôb a štátu nemajetkovej povahy. Vážnu ujmu na právach je potrebné

hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä podľa toho, o aké práva išlo, aká

bola intenzita spôsobenej ujmy, s akými následkami a pod.

V konkrétnom prípade je zrejmé, že zo strany konateľa spoločnosti

, došlo k viacerým porušeniam povinností na strane zamestnávateľa voči

osobám zamestnancov v podstate tak, ako to bolo konštatované v protokole Inšpektorátu

práce Košice, a to včítane nelegálneho zamestnávania konkrétnej osoby -

pri uskutočňovaní prác v súvislosti s rekonštrukciou strechy na stavenisku.

Ako vyplýva z vyššie citovanej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania

cudzích práv podľa § 375 Tr. zák., jedná sa o taký trestný čin, ktorý poskytuje trestno-

právnu ochranu, výlučne však nemajetkovej povahy. Ak v danom prípade boli konaním

konateľa spoločnosti , porušené spoločenské vzťahy, tieto

však nie je možné riešiť trestno-právnymi prostriedkami, a to prinajmenej z toho dôvodu,

že podobne, ako je to konštatované v sťažnosti sťažovateľky, osobe pozostalej mohla

vzniknúť ujma, avšak nie na jej právach, ale finančná ujma, resp. škoda. Túto škodu

je možné si uplatniť v inom ako trestnom konaní, predovšetkým v civilnom procese.

Z vyššie uvedených dôvodov výsluchmi ďalších osôb, naznačených v sťažnosti

sťažovateľky, by neboli zistené žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné iným

spôsobom preukázať skutkový stav. Prípadné naplnenie znakov skutkových podstát

trestných činov – podvodu podľa § 221 Tr. zák. a poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr.

zák. – rovnako neprichádza do úvahy, vzhľadom k tomu, že sa jedná o majetkové trestné

činy. Čo sa týka prípadného naplnenia znakov trestného činu marenia spravodlivosti podľa

§ 344 Tr. zák., konkrétne ustanovenie tohto trestného činu má za následok trestnosť činu

len v prípade, ak je zabezpečovaný falošný dôkaz, pozmeňuje sa dôkaz, a teda by sa mohlo

jednať o marenie dôkazu, resp. bránenie v získaní tohto dôkazu, a to v konaní pred súdom

alebo v trestnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené považujem rozhodnutie povereného príslušníka PZ

za správne a v súlade so zákonom.“

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje,

že okresná prokuratúra dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatné námietky

sťažovateľky uvedené v jej sťažnosti (ktoré sa zhodujú s jej námietkami uplatnenými

v jej sťažnosti podľa pred ústavným súdom), a preto je potrebné napadnuté

uznesenie považovať za dostatočne odôvodnené a ústavne akceptovateľné.

V tejto súvislosti ústavný súd osobitne poukazuje na tú časť odôvodnenia

napadnutého uznesenia, v ktorej okresná prokuratúra upriamila pozornosť sťažovateľky

(a jej právnej zástupkyne) na možnosť uplatniť si náhradu jej vzniknutej škody v inom

ako trestnom konaní.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd poukazuje na svojou doterajšiu

judikatúrou, podľa ktorej z ustanovení nemožno vyvodiť subjektívne

právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Osobe,

ktorá podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Takéto právo

nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy

(m. m. , , ). Medzi napadnutým trestným

oznámením a obsahom základného práva podľa neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018