Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 205/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. B., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2013 doručená sťažnosť Ing. F. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ na základe právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia

vydaného Okresným súdom v Žiline č. k. , ktoré bolo potvrdené Krajským

súdom v Žiline podal dňa 12. 5. 2010 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora,

nakoľko povinný odmietal rešpektovať súdne rozhodnutie a zo svojej internetovej stránky

odstrániť nepravdivý príspevok o sťažovateľovi. Súdny exekútor po vydaní poverenia vydal

vo veci upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17. 6. 2010, proti ktorému podal povinný

námietky. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 2. 8. 2010

vyjadrenie a toto zaslal na Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko... po viac ako 1,5 roku súd

vo veci nerozhodol i keď má zákonnú povinnosť rozhodnúť o námietkach v 60 dňovej lehote,

podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi Okresného súdu Bratislava IV

sa uvádza, že sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná. Súd následne vo veci vydal uznesenie

č. k. z dňa 6. 2. 2012, na základe ktorého súd exekúciu

zastavil a v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že povinný si splnil svoj záväzok až

po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd ďalej rozhodol, že o trovách

exekučného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Súd však do dnešného dňa, i napriek tomu, že vo veci o podaní námietok rozhodoval

takmer 2 roky, opätovne ďalší rok nekoná a je absolútne nečinný aj napriek už podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ poukazuje najmä na tú skutočnosť, že po tom, čo povinný odvysielal

vo svojej televízii nepravdivú reláciu o jeho osobe, ktorá hlboko a trvalo zasiahli do jeho

osobnosti, nerešpektoval vydané súdne rozhodnutia – predbežné opatrenie, bol nútený

domáhať sa svojho práva cestou exekúcie, zaplatiť súdne poplatky, súd nie je schopný

rozhodnúť počas takmer dvoch rokoch o námietkach a v ďalšom roku o trovách exekúcie,

ktoré sťažovateľ musel zaplatiť...

súdu nič nebránilo v tom, aby o trovách konania rozhodol v samotnom svojom

uznesení ešte dňa 6. 2. 2012...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Ing. F. B., aby súd konal bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod č. k. porušené.

Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. F. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť Ing. F. B. trovy konania z titulu

právneho zastúpenia vo výške 269,58 eur..., na účet advokáta JUDr. M. R., advokáta, do

dvoch mesiacov dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. , ktorý bol ústavnému súdu zaslaný okresným súdom, vyplýva, že

exekučné konanie na nútené vykonanie povinnosti uloženej povinnému spoločnosti M.,

spol. s r. o., sa začalo 12. mája 2010, keď sťažovateľ ako oprávnený podal súdnemu

exekútorovi návrh na začatie exekučného konania. Súdny exekútor po udelení poverenia na

vykonanie exekúcie okresným súdom vydal 17. júna 2010 upovedomenie o začatí exekúcie.

Oprávnený podal námietky proti exekúcii zo 14. júla 2010, ktoré súdny exekútor predložil

okresnému súdu 22. júla 2010. Sťažovateľ 4. augusta doručil okresnému súdu svoje

vyjadrenie k námietkam povinného.

Okresný súd uznesením zo 6. februára 2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že povinnosť,

ktorej nútený výkon je predmetom exekučného konania, bola povinným už splnená, pričom v

odôvodnení svojho uznesenia uviedol: «Oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi

mal exekučný súd za preukázané, že povinný si splnil svoj záväzok voči oprávnenému

„povinnosť odstrániť z internetovej stránky povinného príspevok: pod názvom „Malý

príbeh o (ne)vlastnom byte, odvysielaný dňa 27. 10. 2009 v relácii P.“, a to až do

právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Žilina spisová značka

“ až po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 12. 05. 2010,

teda po začatí exekučného konania, čo preukazuje výtlačok z internetovej stránky povinného

týkajúci sa príspevku „Malý príbeh o (ne)vlastnom byte“ vrátane diskusie urobený dňa

12. 05. 2010, čo je deň začatia exekučného konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany povinného došlo k splneniu povinnosti

uloženej mu v exekučnom titule, súd rozhodol tak, že exekúciu v súlade s § 57 ods. t písm. f)

EP zastavil, nakoľko mal za to, že záväzok povinného zamkol splnením.

O trovách exekučného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.»

Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo 17. júna 2010 bolo predmetom

exekučného konania splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom odstrániť

z jeho internetovej stránky príspevok označený v exekučnom titule, a to núteným

uskutočnením prác a výkonov, ako aj splnenie povinnosti povinného uhradiť sťažovateľovi

ako oprávnenému trovy exekúcie (pozostávajúcich zo sumy 125,40 € z titulu trov právneho

zastúpenia advokátom v exekučnom konaní a zo sumy 16,50 € z titulu súdneho poplatku

za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi), a to prikázaním pohľadávky z účtu

a prikázaním peňažných prostriedkov.

Okresný súd 6. februára 2012 po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie súčasne

vyzval súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia jeho trov exekúcie, ktoré mu súdny

exekútor doručil 16. novembra 2012 a uplatnil si nárok na priznanie trov exekúcie v sume

57,30 €.

Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie skutočnosti, že okresný

súd v označenom exekučnom konaní napriek tomu, že mu rozhodnutie o námietkach

povinného proti exekúcii trvalo viac ako jeden a pol roka, ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu 30. januára 2013 stále nerozhodol o trovách exekúcie, hoci exekučné

konanie zastavil uznesením zo 6. februára 2012, v ktorom uviedol, že o trovách konania

rozhodne samotným uznesením. Takýto postup okresného súdu považuje sťažovateľ za

porušujúci ním označené základné a iné práva.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že

nerozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie v období od vydania uznesenia

o zastavení exekučného konania do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (a to napriek dobe,

počas ktorej okresný súd rozhodoval o námietkach proti exekúcii) nie je možné hodnotiť

ako prieťah takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných

a iných práv sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľa

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013