Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 247/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla

2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. L., N., vedenú pod sp. zn. , E. L., N.,

vedenú pod sp. zn. , K. L., B., vedenú pod sp. zn. , a M. L., K.,

vedenú pod sp. zn. , zastúpených Advokátskou kanceláriou H., s. r. o., B.,

za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. P. K., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu ochranu podľa rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti E. L., E. L., K. L. a M. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. januára

2013 doručené sťažnosti E. L., E. L., K. L. a M. L. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorými

namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutím Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľky boli v procesnom postavení

navrhovateľov účastníčkami konania o náhradu škody vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. . V konaní si uplatňovali spolu s ďalšími navrhovateľmi nárok

proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„odporca“) a ďalším ústredným orgánom štátnej správy. Predmetom konania bola škoda,

ktorá mala sťažovateľkám vzniknúť z dôvodu investícií do nebankových subjektov. Úlohou

odporcu bolo podľa navrhovateľov dozerať a zabezpečiť, aby činnosť týchto subjektov

spĺňala podmienky určené pre investičné spoločnosti. Pretože odporca si túto povinnosť

dôsledne neplnil, vznikla sťažovateľkám škoda, za ktorú bol podľa sťažovateliek

zodpovedný odporca. O návrhu sťažovateliek rozhodol okresný súd v napadnutom konaní

tak, že ich návrh zamietol a nepriznal im náhradu škody. Sťažovateľky však v sťažnosti

neuviedli dátum rozhodnutia okresného súdu a ani rozhodnutie okresného súdu inak

konkrétne nedefinujú. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie, o ktorom

rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Krajský súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Sťažovateľky opätovne v sťažnosti

rozhodnutie krajského súdu bližšie nešpecifikujú a ani neuvádzajú dátum rozhodnutia

krajského súdu, k sťažnosti tiež nepripojili kópie napadnutého rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu.

Sťažovateľky v sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu

ako aj krajského súdu predovšetkým vzhľadom na posudzovanie činnosti nebankových

subjektov ako aj typov zmlúv, ktoré so svojimi klientmi tieto subjekty uzatvárali. Takéto

zúžené vnímanie celej problematiky podľa sťažovateliek viedlo k tomu, že súdy odmietli

vykonať niektoré nimi navrhované dôkazy. Tým sa sťažovateľkám odňala možnosť konať

pred súdom. Sťažovateľky považujú napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

3. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnostiach rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa , a zároveň

zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľky tiež žiadajú

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Spoločné prerokovanie veci

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd

pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľky

so sťažnosťami, ktoré koncipoval ich právny zástupca (advokát), nedoručili napadnuté

rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú a ktorých

preskúmania sa sťažovateľky domáhajú. Tento nedostatok sťažovateľky neodstránili

a napadnuté rozhodnutia nedoručili ani do času rozhodovania o ich sťažnostiach.

11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 10) ústavný súd pripomína, že tento

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

12. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú

taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia napadnutých rozhodnutí),

že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013