Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 247/2013
PDF · 145.93 KB
No categories available
I. ÚS 247/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla
2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. L., N., vedenú pod sp. zn. Rvp 115/2013, E. L., N.,
vedenú pod sp. zn. Rvp 117/2013, K. L., B., vedenú pod sp. zn. Rvp 118/2013, a M. L., K.,
vedenú pod sp. zn. Rvp 119/2013, zastúpených Advokátskou kanceláriou H., s. r. o., B.,
za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. P. K., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 293/2004 a rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 238/2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 115/2013, sp. zn. Rvp 117/2013,
sp. zn. Rvp 118/2013 a sp. zn. Rvp 119/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 115/2013.
2. Sťažnosti E. L., E. L., K. L. a M. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. januára
2013 doručené sťažnosti E. L., E. L., K. L. a M. L. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorými
namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 293/2004 a rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 238/2012.
2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľky boli v procesnom postavení
navrhovateľov účastníčkami konania o náhradu škody vedeného na okresnom súde
pod sp. zn. 12 C 293/2004. V konaní si uplatňovali spolu s ďalšími navrhovateľmi nárok
proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„odporca“) a ďalším ústredným orgánom štátnej správy. Predmetom konania bola škoda,
ktorá mala sťažovateľkám vzniknúť z dôvodu investícií do nebankových subjektov. Úlohou
odporcu bolo podľa navrhovateľov dozerať a zabezpečiť, aby činnosť týchto subjektov
spĺňala podmienky určené pre investičné spoločnosti. Pretože odporca si túto povinnosť
dôsledne neplnil, vznikla sťažovateľkám škoda, za ktorú bol podľa sťažovateliek
zodpovedný odporca. O návrhu sťažovateliek rozhodol okresný súd v napadnutom konaní
tak, že ich návrh zamietol a nepriznal im náhradu škody. Sťažovateľky však v sťažnosti
neuviedli dátum rozhodnutia okresného súdu a ani rozhodnutie okresného súdu inak
konkrétne nedefinujú. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie, o ktorom
rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 238/2012. Krajský súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Sťažovateľky opätovne v sťažnosti
rozhodnutie krajského súdu bližšie nešpecifikujú a ani neuvádzajú dátum rozhodnutia
krajského súdu, k sťažnosti tiež nepripojili kópie napadnutého rozhodnutia okresného súdu
a krajského súdu.
Sťažovateľky v sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu
ako aj krajského súdu predovšetkým vzhľadom na posudzovanie činnosti nebankových
subjektov ako aj typov zmlúv, ktoré so svojimi klientmi tieto subjekty uzatvárali. Takéto
zúžené vnímanie celej problematiky podľa sťažovateliek viedlo k tomu, že súdy odmietli
vykonať niektoré nimi navrhované dôkazy. Tým sa sťažovateľkám odňala možnosť konať
pred súdom. Sťažovateľky považujú napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského
súdu za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.
3. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnostiach rozhodol nálezom,
ktorým vysloví, že postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach
bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a zároveň
zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľky tiež žiadajú
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Spoločné prerokovanie veci
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 115/2013, sp. zn. Rvp 117/2013, sp. zn. Rvp 118/2013
a sp. zn. Rvp 119/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť rozhodnutí okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých
osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd
pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľky
so sťažnosťami, ktoré koncipoval ich právny zástupca (advokát), nedoručili napadnuté
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú a ktorých
preskúmania sa sťažovateľky domáhajú. Tento nedostatok sťažovateľky neodstránili
a napadnuté rozhodnutia nedoručili ani do času rozhodovania o ich sťažnostiach.
11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 10) ústavný súd pripomína, že tento
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
12. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú
taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia napadnutých rozhodnutí),
že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2013