Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 227/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. Ď. a I. Ď., obaja bytom Z., zastúpených advokátkou

JUDr. M. K., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. septembra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ď. a I. Ď. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť M. Ď. a I. Ď. (ďalej spolu len „sťažovatelia“; v citáciách aj

„sťažovateľ v rade 1.“ a „sťažovateľka v rade 2.“), obaja bytom Z., zastúpených advokátkou

JUDr. M. K., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením zo 6. septembra 2012

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Sťažovateľ v rade 1. podal dňa 25. 08. 2009 na Okresný súd Komárno návrh na

vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 13 277,57 EUR s príslušenstvom. Predmetom

žalobného návrhu proti žalovaným: 1... a 2... bol nárok na zaplatenie... 13 277,57 EUR

s príslušenstvom, ktorý si uplatnil sťažovateľ v rade 1. titulom zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa

15. 05. 2006, ktorému predchádzalo Uznanie dlhu zo dňa 15. 05. 2006. Vec bola evidovaná

pod sp. zn. , neskôr 2. 10. 2009 bola prevedená do oddelenia občianskych

vecí pod sp. zn. .

Súd vytýčil pojednávanie na deň 30. 3. 2010, ktoré bolo na žiadosť právnej

zástupkyne žalovaných a po prísľube žalovanej v rade 1. o úhrade dlžoby odročené za

účelom mimosúdneho vyriešenia sporu.

Sťažovateľ v rade 1. dňa 27. 05. 2010 podal na Okresný súd Komárno návrh na

pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania a návrh na pripustenie zmeny petitu.

Okresný súd Komárno Uznesením č. -103 zo dňa 01. 06. 2010

pripustil, aby do konania ako žalobca v rade 2. pristúpila sťažovateľka v rade 2.

Sťažovateľ v rade 1. dňa 2. 6. 2010 podal na Okresný súd v Komárne návrh na

vydanie predbežného opatrenia a súd Uznesením č. -109 zo dňa 2. 6. 2010,

právoplatným dňa 25. 6. 2010 nariadil predbežné opatrenie a... žalovanej v rade 1. ako aj

jej manželovi... zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať, scudziť, zaťažiť alebo prenajať

nehnuteľnosti vedené Správou katastra Komárno... a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej.

Okresný súd na pojednávaní dňa 05. 10. 2010 pripustil zmenu petitu v tomto znení:

Súd ukladá žalovanej v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a v 2 rade spoločne

a nerozdielne sumu 15.863,49 eur spolu s 7,5 % úrokom z omeškania zo sumy 13.211,17

eur od 1. 11. 2008 až do zaplatenia.

Okresný súd na pojednávaní dňa 08. 03. 2011 pripustil zmenu petitu na základe

návrhu žalobcov zo dňa 8. 11. 2010, súdu doručeného 9. 11. 2010.

Na súdnom pojednávaní dňa 10. 05. 2011 Okresný súd Komárno (ďalej len „súd

prvého stupňa“) vyniesol Rozsudok sp. zn. -162, ktorým zaviazal žalovanú

v 1. rade... zaplatiť žalobcom v rade 1. a 2. spoločne a nerozdielne sumu 15.657,31 EUR

spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.045,21 EUR od 1. 11. 2008 až do

zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zaviazal žalovanú

v 1. rade... zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

vo výške 2 786,53 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcov... do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Návrh voči žalovanej v rade 2., ... zamietol v celom rozsahu.

Žalovaná v rade 2. podala proti vyhovujúcej časti rozsudku sp. zn.

162 zo dňa 10. 05. 2011 dňa 15. 07. 2011 odvolanie a žiadala, aby čo do výroku I. a II.

rozsudku zmenil, a to tak, že návrh navrhovateľa zamietne alebo uloží odporcovi 1.

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 a 2 spoločne a nerozdielne sumu 7.286,07 EUR s prísl.

a zároveň zaviaže navrhovateľa 1 a 2 na náhradu trov súdneho konania odporcovi 1.“

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) vo veci rozhodol dňa 06. 09. 2012 bez

otvorenia odvolacieho pojednávania a Uznesením sp. zn. -205 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa odporkyne v 1. rade a v časti

náhrady trov konania vo vzťahu navrhovateľov v 1. a 2 rade k odporkyni v1. rade zrušil

a vec v týchto častiach vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vydal namietané rozhodnutie, prijal odchylné skutkové zistenia ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vykonal dokazovanie vo veci a umožnil účastníkom konania

výkon ich významných procesných práv.

K porušeniu v sťažnosti označených práv došlo postupom odvolacieho súdu

a namietaným rozhodnutím z týchto dôvodov:

odvolací súd dospel k rozdielnym skutkovým zisteniam než súd prvého stupňa bez

toho, aby sám vykonal akékoľvek dokazovanie, resp. dokazovanie opakoval alebo doplnil

a umožnil sťažovateľom realizáciu ich procesných práv,

odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby bol daný niektorý

z taxatívnych dôvodov uvedených v ust. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), namietané rozhodnutie je

nepreskúmateľné.

Sme za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne a náležité odôvodnil tak,

ako to má na mysli ustanovenie a obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa je dôkladné, umožňuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil

a aplikoval príslušné právne predpisy procesné aj hmotnoprávne a akými úvahami sa riadil

pri svojom rozhodovaní o veci samej a plne vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania.

Odvolací súd záver, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší podľa

a vec vráti v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

podľa náležité a dostatočne neodôvodnil.

Hoci odvolací súd uviedol, že rozsudok ruší podľa dôvod,

ktorý uviedol nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa tohto

ustanovenia, ním označenú vadu nemožno pod toto ustanovenie subsumovať.

Sme toho názoru, že práve namietané rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné a jeho odôvodnenie je nepostačujúce a zmätočné. Arbitrárnosť

namietaného rozhodnutia vidíme aj v jeho nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení,

ktoré je plné rozporov a nevychádza zo záverov vykonaného dokazovania vo veci súdom

prvého stupňa a niektoré skutočnosti, zistené súdom prvého stupňa necháva bez

povšimnutia alebo ich hodnotí účelovo.

Pokiaľ ide o odvolacie konanie sme za to, že platí generálne pravidlo, že odvolací

súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa (ust. § 213 ods. 1

). Skutkové závery prijaté súdom prvého stupňa je odvolací súd oprávnený dopĺňať,

prípadne korigovať len vykonaním dokazovania v zmysle ust. až 5 , pričom

pri tom musí rešpektovať procesné práva účastníkov konania a umožniť im ich realizáciu.

Pri vykonaní takéhoto dokazovania by musel dbať na procesné práva účastníkov konania

vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, nakoľko opačným postupom by došlo k odňatiu práva

účastníkov konania konať pred súdom a tým aj k porušeniu práva na súdnu ochranu

garantovaného v článku 46 .

Tým, že sa odvolací súd odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho,

aby si pre to zadovážil rovnocenný podklad a bez toho, aby umožnil sťažovateľom vyjadriť

sa k navrhovaným dôkazom a tiež k vykonaným dôkazom a ovplyvniť tak súdne konanie,

sťažovateľom odňal dôležité procesné práva a porušil ich ústavné právo na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie.

Namietané rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, jeho odôvodnenie je

nepreskúmateľné a nedostatočné, v dôsledku čoho bolo priamo porušené právo

sťažovateľov na súdnu ochranu, ako aj zásady spravodlivého súdneho procesu.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. Ď... a I. Ď... upravené v článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre

a jeho uznesením sp. zn. -205 zo dňa 06. 09. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. -205 zo dňa 06. 09. 2012

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. M. Ď. a I. Ď. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia v sume 275,94 EUR

(slovom: dvestosedemdesiatpäť eur a 94 centov), ktoré je Krajský súd v Nitre povinný

zaplatiť na účet advokátky...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa tvrdenia sťažovateľov napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj

postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže krajský súd

- dospel k rozdielnym skutkovým zisteniam než okresný súd bez toho, aby sám

vykonal vo veci akékoľvek dokazovanie, resp. dokazovanie opakoval alebo doplnil ho

a umožnil pritom sťažovateľom realizáciu ich procesných práv, a

- zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu bez toho, aby bol daný niektorý

z taxatívnych dôvodov ustanovených v .

Z uvedených dôvodov považujú sťažovatelia napadnuté uznesenie krajského súdu za

nepreskúmateľné a arbitrárne.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

Napadnuté uznesenie krajského súdu nie je konečným rozhodnutím, dôsledkom

ktorého by bolo právoplatné skončenie veci. V dôsledku vydania napadnutého uznesenia

krajského súdu bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej pokračuje. Sťažovatelia majú a aj budú mať v ďalšom štádiu konania

pred okresným súdom, resp. v odvolacom konaní pred krajským súdom možnosť uplatniť

ochranu označených práv, ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej

stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že majú ešte k dispozícii iný právny prostriedok

ochrany tých práv, ktorých porušenie namietajú vo svojej sťažnosti. V právnej veci

sťažovateľov sa súdne konanie nachádza v štádiu prvostupňového konania, v ktorom budú

mať k dispozícii všetky procesné oprávnenia, ktoré im priznáva ,

teda aj právo na riadne opravné prostriedky v prípade neúspechu pred okresným súdom

a tiež právo využiť príp. aj mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému

rozhodnutiu vo veci, pokiaľ by bolo v ich neprospech.

Napokon, sťažovateľom nič nebráni, aby v budúcnosti napadli sťažnosťou podľa

aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v ich právnej veci vydané, t. j.

rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktoré im zákon na ochranu ich práv

účinne poskytuje, a to v prípade, ak dospejú k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli

porušené ich alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva

alebo slobody. Najskôr teda musí prebehnúť celé konanie až do štádia meritórneho

právoplatného rozhodnutia všeobecných súdov a až potom sa sťažovateľom naskytne

možnosť na eventuálne podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd už vyslovil, že nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé

súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže

urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú

možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. ).

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) a právo na spravodlivé súdne

konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od

pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (, ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. júna 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50

, resp. dohovoru.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej judikatúry taktiež vyslovil, že

predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred

začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v (m. m. ,

, ). V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že v rámci

konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že

musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo ().

Ústavný súd nezistil žiadne dôvody na pripustenie výnimky zo zásady, že

spravodlivosť konania pred všeobecnými súdmi možno posudzovať len vo vzťahu

k právoplatne skončenému konaniu, t. j. ku konaniu ako celku, ale nie k jeho jednotlivým

častiam, ako sa sťažovatelia zjavne nesprávne domnievajú. Pokiaľ by ústavný súd vecne

preskúmal sťažnosť predtým, než o veci samej definitívne rozhodne príslušný súd, mohol

by zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov a nedodržal by princíp subsidiarity

sťažnosti ustanovený v .

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovatelia sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môžu domôcť využitím im dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť odmietol

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25

ods. 2 (m. m. ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľov

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2013