Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť L. L., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou H., s. r. o.,

B., za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. P. K., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2013 doručená sťažnosť L. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení navrhovateľa

spolu s ďalšími osobami účastníkom konania o náhradu škody vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“), v ktorom si uplatňoval spolu

s ďalšími navrhovateľmi nárok proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) a ďalším ústredným orgánom štátnej správy.

Predmetom konania bola škoda, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť z dôvodu investícií

do nebankových subjektov. Úlohou odporcu bolo podľa navrhovateľov dozerať

a zabezpečiť, aby činnosť týchto subjektov spĺňala podmienky určené pre investičné

spoločnosti. Pretože odporca si túto povinnosť dôsledne neplnil, vznikla navrhovateľom

škoda, za ktorú bol podľa sťažovateľa zodpovedný. O návrhu rozhodol okresný súd

v napadnutom konaní tak, že návrh zamietol a nepriznal navrhovateľom náhradu škody.

Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza dátum rozhodnutia okresného súdu a ani rozhodnutie

okresného súdu inak konkrétne nedefinuje. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali

navrhovatelia vrátane sťažovateľa odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. . Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako vecne správne. Sťažovateľ opätovne v sťažnosti rozhodnutie krajského súdu bližšie

nešpecifikuje a ani neuvádza dátum rozhodnutia krajského súdu, k sťažnosti tiež nepripojil

kópie napadnutého rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti nesúhlasí predovšetkým s tým, ako bola okresným súdom

a krajským súdom posudzovaná činnosť nebankových subjektov, ako aj typy zmlúv, ktoré

so svojimi klientmi tieto subjekty uzatvárali. Takýto formalistický prístup súdov v danej

problematike podľa sťažovateľa viedol k tomu, že súdy odmietli vykonať niektoré

navrhované dôkazy. Tým sa sťažovateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ

považuje napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu za nedostatočne

odôvodnené a arbitrárne.

3. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach bolo

porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa , a zároveň zruší

napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľ tiež požaduje

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd

pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

7. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ

so sťažnosťou, ktorá bola koncipovaná jeho právnym zástupcom (advokát), nedoručil

napadnuté rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje

a ktorých preskúmania sa sťažovateľ domáha. Tento nedostatok sťažovateľ neodstránil

a napadnuté rozhodnutia nedoručil ani do času rozhodovania o jeho sťažnosti.

8. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 7) ústavný súd pripomína, že tento

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

9. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia napadnutých rozhodnutí),

že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013