Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 89/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť MUDr. V. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., B., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. V. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. V. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. V. D. trovy konania v

sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. G. Z., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 12. februára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. V. D.

(ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21

.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3195/2013 doručeným ústavnému súdu 20. marca 2013,

v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„K priebehu konania uvádzam, že dňa 05. 04. 2007 bol súdu doručený návrh

na začatie konania v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a o vydanie vecí. Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

JUDr. D. K. Dňa 19. 02. 2013 bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. B. K., ktorý sa

k podaniu vyjadril dňa 06. 03. 2013 a uviedol, že v súčasnosti spisy po JUDr. K. študuje a

vytyčuje v nich termín pojednávania s tým, že aj v danej vecí predpokladá termín

pojednávania na jeseň 2013. V čase doručenia sťažnosti navrhovateľky na Ústavný súd SR

predmetná vec ešte nebola pridelená do oddelenia JUDr. K. pre rozsiahlosť spisu (cca 1300

strán) nebolo doposiaľ možné, aby ho naštudoval.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

„- dňa 10. 05. 2007 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania,

- dňa 04. 07. 2007 navrhovateľka upresnila petit návrhu v dôsledku chyby v písaní,

- dňa 22. 10. 2007 bol súdu doručený návrh odporcu na vydanie predbežného

opatrenia,

- dňa 07. 11. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

na nariadenie predbežného opatrenia,

- dňa 20. 11. 2007 súd vydal uznesenie č. k. -116, ktorým návrh

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

- dňa 07. 12. 2007 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu

č. k. -116,

- dňa 13. 12. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku,

- dňa 16. 01. 2008 súd predložil spis s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa 30. 04. 2008 bol súdu vrátený súdny spis a bolo mu doručené uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -136 zo dňa 06. 02. 2008, ktorým odvolací

súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

- dňa 11. 07. 2008 bol vo veci vytýčený termín pojednávania,

- dňa 17. 10. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa

02. 12. 2008,

- dňa 20. 10. 2008 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky a odporcu,

- dňa 23. 10. 2008 súd dopytoval banky v súvislosti so zisťovaním finančných

prostriedkov patriacich do BSM a vykonal šetrenie majetkových pomerov účastníkov

konania,

- dňa 24. 10. 2008 súd vydal uznesenie č. k. -172, ktorým poveril

prekladateľku prekladateľským úkonom,

- dňa 08. 12. 2008 súd vydal uznesenie č. k. -278, ktorým priznal

prekladateľke prekladateľskú odmenu,

- dňa 16. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín dňa

17. 03. 2009,

- dňa 19. 01. 2009 súd dopytoval Krajský dopravný inšpektorát, banky o poskytnutie

informácií z dôvodu šetrenia majetkových pomerov,

- dňa 17. 03. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín

pojednávania dňa 19. 05. 2009,

- dňa 07. 04. 2009 súd vydal uznesenia, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby

poukázala úhradu za poskytnuté služby bankám,

- dňa 19. 05. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti navrhovateľky na termín dňa 08. 09. 2009, ktorý bol preložený na termín dňa

22. 09. 2009 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a napokon na termín dňa 03. 11.

2009 z dôvodu, že o to požiadala navrhovateľka,

- dňa 03. 11. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín

pojednávania dňa 12. 01. 2010.

- dňa 12. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín

pojednávania dňa 23. 03. 2010,

- dňa 08. 03. 2010 bol súdu doručený návrh o zrušenie predbežného opatrenia,

- dňa 18. 03. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie k návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia,

- dňa 29. 03. 2010 súd vydal uznesenie č. k. -688 návrh navrhovateľky

na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,

- dňa 23. 04. 2010 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

č. k. -688 a návrh na vylúčenie sudcu,

- dňa 05. 05. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu

navrhovateľky,

- dňa 07. 05. 2010 súd predložil spis s opravným prostriedkom a námietku zaujatosti

sudcu, ktorý podala navrhovateľka na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa 27. 07. 2010 bol súdu vrátený súdny spis a bolo mu doručené uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -699 zo dňa 17. 06. 2010, ktorým odvolací

súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a nevylúčil sudkyňu z prejednávania

a rozhodovania veci,

- dňa 16. 11. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa

11. 02. 2011,

- dňa 11. 02. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa

29. 03. 2011,

- dňa 28. 03. 2010 zákonná sudkyňa preložila termín pojednávania z 29. 03. 2011

na termín dňa 06. 05. 2011,

- dňa 06. 05. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa

17. 06. 2011,

- dňa 06. 05. 2011 súd vykonal šetrenie majetkových pomerov,

- dňa 17. 06. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín

dňa 04. 10. 2011,

- dňa 21. 06. 2011 súd vykonal vo veci dožiadanie na vypočutie svedkyne na Okresný

súd Nové Mesto nad Váhom,

- dňa 15. 08. 2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doručil tunajšiemu súdu

zápisnicu o výsluchu svedkyne,

- dňa 18. 08. 2011 uznesenie, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby poukázala

úhradu za poskytnuté služby banke,

- dňa 12. 09. 2011 súd oznámil účastníkom konania preloženie termínu pojednávania

na termín dňa 15. 11. 2011 z dôvodu, že o to požiadal odporca,

- dňa 15. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na neurčito

z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie ceny nehnuteľností, ktoré sú

predmetom sporu,

- dňa 30. 12. 2011 súd vydal uznesenie č. k. -927 a č. k. 21 C 69/2007-

929, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie,

- dňa 03. 01. 2011 súd vzdal uznesenie č. k. -930, ktorým súd konanie

v časti zastavil,

- dňa 27. 01. 2012 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu č. k. 21 C 69/2007-

927,

- dňa 06. 02. 2012 bol súdu doručený návrh na vydanie opravného uznesenia,

- dňa 20. 02. 2012 súd vydal opravné uznesenie č. k. -1101,

- dňa 26. 03. 2012 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na zrušenie predbežného

opatrenia č. k. -33 zo dňa 20. 02. 2008,

- dňa 05. 04. 2012 súd vydal uznesenie č. k. -1109, ktorým návrh

navrhovateľky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,

- dňa 30. 04. 2012 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

č. k. -1109,

- dňa 04. 07. 2012 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 05. 04. 2012, ktoré podala navrhovateľka,

- dňa 31. 07. 2012 bol súdu vrátený súdny spis a doručený rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -1142 zo dňa 19. 07. 2012, ktorým odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

- dňa 19. 07. 2012 súd vydal uznesenie č. k. -1144, ktorým upravil

učtáreň tunajšieho súdu, aby vyplatila preddavok na náklady v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku,

- dňa 22. 11. 2012 súd vyzval znalca na doručenie vypracovaného znaleckého

posudku, pretože nebol mu doposiaľ doručený hoci lehota 60 dní uplynula...“

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Poukazujúc na stručný

prehľad procesných úkonov vo veci, mám za to, hoci predmetné konanie prebieha

na tunajšom súde takmer sedem rokov, že súd vo veci konal priebežne, rozhodoval

o procesných návrhoch účastníkov konania a postupoval v súlade s Občianskym súdnym

poriadkom. K dĺžke konania prispela skutočnosť, že vo veci bolo potrebné vzhľadom

na predmet konania vykonať šetrenie majetkových pomerov účastníkov konania v súčinnosti

s inými subjektmi ako napríklad s finančnými inštitúciami - bankami, ďalej bolo potrebné

nariadenie znaleckého dokazovania z dôvodu odhadu ceny nehnuteľností. Rovnako

poukazujem, že vo veci boli odročené termíny pojednávania aj na návrh účastníkov konania

a ich právnych zástupcov.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca

subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené

objektívne dôvody, za ktorých došlo k dĺžke konania prosím Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia

vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) tvoria bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať

za právne zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového

hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu

konania bolo potrebné ustáliť, čo je predmetom BSM, a vo veci muselo byť nariadené aj

znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd

nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní spôsobených účastníkmi konania, ústavný súd dospel k záveru, že

k dĺžke posudzovaného konania podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky.

Sťažovateľka síce požiadala o odročenie pojednávania určeného na 19. máj 2009

a 22. september 2009, ale táto okolnosť spolu s podanou nedôvodnou námietkou zaujatosti

z 23. apríla 2010 nemala výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ktoré by mohol

ústavný súd pripísať na jej ťarchu. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne

aj to, že sťažovateľka podala dvakrát odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu

o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, o ktorom musel rozhodovať

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal na odvolacom

súde 4 mesiace, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral

do úvahy to, že ako účastníčka konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré

urobila. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno

pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto

judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných

právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu

(obdobne , ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov, z toho na okresnom súde 5

rokov a 5 mesiacov (na okresnom súde bolo konanie začaté 10. mája 2007), je už

samo osebe neprimerané, a tým nezlučiteľné s garanciami vyjadrenými v ústave

a v medzinárodnom dohovore, ktorým sa zaručuje urýchlené prejednanie veci súdmi.

Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to

vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a neboli zistené väčšie obdobia

jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čoho príkladom je najmä to, že znalca

na stanovenie hodnoty nehnuteľností ustanovil až 30. decembra 2011, teda po uplynutí viac

ako 4 rokov od podania návrhu na začatie konanie. Okresný súd doteraz v konaní meritórne

nerozhodol.

Konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov, tak ako to je v danom prípade, bez toho, aby

okresný súd vo veci meritórne rozhodol, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku

považovať za nezlučiteľné s bez toho, aby ústavný súd osobitne

zhodnocoval, prípadne osobitne uvádzal jednotlivé obdobia nečinnosti okresného

súdu, resp. jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti (obdobne napr. ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku nálezu).

Podľa [podobne ]

ak ústavný súd zistí porušenie práv sťažovateľa nečinnosťou, môže súdu prikázať, aby

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

(bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ako aj

aktivitu sťažovateľky v konaní, považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 331,13 €, a to za dva úkony právnej služby

vrátane dane z pridanej hodnoty.

Ústavný súd zistil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 331,13 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013