Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 89/2013
PDF · 211.91 KB
No categories available
III. ÚS 89/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosť MUDr. V. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., B., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. V. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. V. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. V. D. trovy konania v
sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. G. Z., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 89/2013-19 z 12. februára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. V. D.
(ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3195/2013 doručeným ústavnému súdu 20. marca 2013,
v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:
„K priebehu konania uvádzam, že dňa 05. 04. 2007 bol súdu doručený návrh
na začatie konania v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a o vydanie vecí. Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni
JUDr. D. K. Dňa 19. 02. 2013 bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. B. K., ktorý sa
k podaniu vyjadril dňa 06. 03. 2013 a uviedol, že v súčasnosti spisy po JUDr. K. študuje a
vytyčuje v nich termín pojednávania s tým, že aj v danej vecí predpokladá termín
pojednávania na jeseň 2013. V čase doručenia sťažnosti navrhovateľky na Ústavný súd SR
predmetná vec ešte nebola pridelená do oddelenia JUDr. K. pre rozsiahlosť spisu (cca 1300
strán) nebolo doposiaľ možné, aby ho naštudoval.“
Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej
okrem iného vyplýva:
„- dňa 10. 05. 2007 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania,
- dňa 04. 07. 2007 navrhovateľka upresnila petit návrhu v dôsledku chyby v písaní,
- dňa 22. 10. 2007 bol súdu doručený návrh odporcu na vydanie predbežného
opatrenia,
- dňa 07. 11. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
na nariadenie predbežného opatrenia,
- dňa 20. 11. 2007 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-116, ktorým návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
- dňa 07. 12. 2007 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu
č. k. 21 C 69/2007-116,
- dňa 13. 12. 2007 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku,
- dňa 16. 01. 2008 súd predložil spis s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca
na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,
- dňa 30. 04. 2008 bol súdu vrátený súdny spis a bolo mu doručené uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 14/2008-136 zo dňa 06. 02. 2008, ktorým odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
- dňa 11. 07. 2008 bol vo veci vytýčený termín pojednávania,
- dňa 17. 10. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa
02. 12. 2008,
- dňa 20. 10. 2008 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky a odporcu,
- dňa 23. 10. 2008 súd dopytoval banky v súvislosti so zisťovaním finančných
prostriedkov patriacich do BSM a vykonal šetrenie majetkových pomerov účastníkov
konania,
- dňa 24. 10. 2008 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-172, ktorým poveril
prekladateľku prekladateľským úkonom,
- dňa 08. 12. 2008 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-278, ktorým priznal
prekladateľke prekladateľskú odmenu,
- dňa 16. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín dňa
17. 03. 2009,
- dňa 19. 01. 2009 súd dopytoval Krajský dopravný inšpektorát, banky o poskytnutie
informácií z dôvodu šetrenia majetkových pomerov,
- dňa 17. 03. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín
pojednávania dňa 19. 05. 2009,
- dňa 07. 04. 2009 súd vydal uznesenia, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby
poukázala úhradu za poskytnuté služby bankám,
- dňa 19. 05. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti navrhovateľky na termín dňa 08. 09. 2009, ktorý bol preložený na termín dňa
22. 09. 2009 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a napokon na termín dňa 03. 11.
2009 z dôvodu, že o to požiadala navrhovateľka,
- dňa 03. 11. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín
pojednávania dňa 12. 01. 2010.
- dňa 12. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín
pojednávania dňa 23. 03. 2010,
- dňa 08. 03. 2010 bol súdu doručený návrh o zrušenie predbežného opatrenia,
- dňa 18. 03. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie k návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia,
- dňa 29. 03. 2010 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/07-688 návrh navrhovateľky
na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,
- dňa 23. 04. 2010 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
č. k. 21 C 69/2007-688 a návrh na vylúčenie sudcu,
- dňa 05. 05. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu
navrhovateľky,
- dňa 07. 05. 2010 súd predložil spis s opravným prostriedkom a námietku zaujatosti
sudcu, ktorý podala navrhovateľka na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave,
- dňa 27. 07. 2010 bol súdu vrátený súdny spis a bolo mu doručené uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 174/2010-699 zo dňa 17. 06. 2010, ktorým odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a nevylúčil sudkyňu z prejednávania
a rozhodovania veci,
- dňa 16. 11. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa
11. 02. 2011,
- dňa 11. 02. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa
29. 03. 2011,
- dňa 28. 03. 2010 zákonná sudkyňa preložila termín pojednávania z 29. 03. 2011
na termín dňa 06. 05. 2011,
- dňa 06. 05. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa
17. 06. 2011,
- dňa 06. 05. 2011 súd vykonal šetrenie majetkových pomerov,
- dňa 17. 06. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na termín
dňa 04. 10. 2011,
- dňa 21. 06. 2011 súd vykonal vo veci dožiadanie na vypočutie svedkyne na Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom,
- dňa 15. 08. 2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doručil tunajšiemu súdu
zápisnicu o výsluchu svedkyne,
- dňa 18. 08. 2011 uznesenie, ktorým upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby poukázala
úhradu za poskytnuté služby banke,
- dňa 12. 09. 2011 súd oznámil účastníkom konania preloženie termínu pojednávania
na termín dňa 15. 11. 2011 z dôvodu, že o to požiadal odporca,
- dňa 15. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo na neurčito
z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie ceny nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu,
- dňa 30. 12. 2011 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-927 a č. k. 21 C 69/2007-
929, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie,
- dňa 03. 01. 2011 súd vzdal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-930, ktorým súd konanie
v časti zastavil,
- dňa 27. 01. 2012 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu č. k. 21 C 69/2007-
927,
- dňa 06. 02. 2012 bol súdu doručený návrh na vydanie opravného uznesenia,
- dňa 20. 02. 2012 súd vydal opravné uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1101,
- dňa 26. 03. 2012 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na zrušenie predbežného
opatrenia č. k. 21 C 69/2007-33 zo dňa 20. 02. 2008,
- dňa 05. 04. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1109, ktorým návrh
navrhovateľky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol,
- dňa 30. 04. 2012 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
č. k. 21 C 69/2007-1109,
- dňa 04. 07. 2012 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 05. 04. 2012, ktoré podala navrhovateľka,
- dňa 31. 07. 2012 bol súdu vrátený súdny spis a doručený rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4 Co 302/2012-1142 zo dňa 19. 07. 2012, ktorým odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,
- dňa 19. 07. 2012 súd vydal uznesenie č. k. 21 C 69/2007-1144, ktorým upravil
učtáreň tunajšieho súdu, aby vyplatila preddavok na náklady v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku,
- dňa 22. 11. 2012 súd vyzval znalca na doručenie vypracovaného znaleckého
posudku, pretože nebol mu doposiaľ doručený hoci lehota 60 dní uplynula...“
Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Poukazujúc na stručný
prehľad procesných úkonov vo veci, mám za to, hoci predmetné konanie prebieha
na tunajšom súde takmer sedem rokov, že súd vo veci konal priebežne, rozhodoval
o procesných návrhoch účastníkov konania a postupoval v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom. K dĺžke konania prispela skutočnosť, že vo veci bolo potrebné vzhľadom
na predmet konania vykonať šetrenie majetkových pomerov účastníkov konania v súčinnosti
s inými subjektmi ako napríklad s finančnými inštitúciami - bankami, ďalej bolo potrebné
nariadenie znaleckého dokazovania z dôvodu odhadu ceny nehnuteľností. Rovnako
poukazujem, že vo veci boli odročené termíny pojednávania aj na návrh účastníkov konania
a ich právnych zástupcov.
V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca
subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené
objektívne dôvody, za ktorých došlo k dĺžke konania prosím Ústavný súd Slovenskej
republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia
vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 21 C/69/2007 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03,
I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce
právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,
ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej
neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) tvoria bežnú
súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať
za právne zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového
hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu
konania bolo potrebné ustáliť, čo je predmetom BSM, a vo veci muselo byť nariadené aj
znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd
nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných
prieťahov v konaní spôsobených účastníkmi konania, ústavný súd dospel k záveru, že
k dĺžke posudzovaného konania podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky.
Sťažovateľka síce požiadala o odročenie pojednávania určeného na 19. máj 2009
a 22. september 2009, ale táto okolnosť spolu s podanou nedôvodnou námietkou zaujatosti
z 23. apríla 2010 nemala výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ktoré by mohol
ústavný súd pripísať na jej ťarchu. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne
aj to, že sťažovateľka podala dvakrát odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu
o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, o ktorom musel rozhodovať
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal na odvolacom
súde 4 mesiace, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral
do úvahy to, že ako účastníčka konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré
urobila. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania
neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno
pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto
judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných
právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu
(obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov, z toho na okresnom súde 5
rokov a 5 mesiacov (na okresnom súde bolo konanie začaté 10. mája 2007), je už
samo osebe neprimerané, a tým nezlučiteľné s garanciami vyjadrenými v ústave
a v medzinárodnom dohovore, ktorým sa zaručuje urýchlené prejednanie veci súdmi.
Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to
vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a neboli zistené väčšie obdobia
jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čoho príkladom je najmä to, že znalca
na stanovenie hodnoty nehnuteľností ustanovil až 30. decembra 2011, teda po uplynutí viac
ako 4 rokov od podania návrhu na začatie konanie. Okresný súd doteraz v konaní meritórne
nerozhodol.
Konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov, tak ako to je v danom prípade, bez toho, aby
okresný súd vo veci meritórne rozhodol, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku
považovať za nezlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy bez toho, aby ústavný súd osobitne
zhodnocoval, prípadne osobitne uvádzal jednotlivé obdobia nečinnosti okresného
súdu, resp. jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti (obdobne napr. II. ÚS 3/09,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 21 C/69/2007, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy [podobne § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]
ak ústavný súd zistí porušenie práv sťažovateľa nečinnosťou, môže súdu prikázať, aby
vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007,
prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci
(bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 21 C/69/2007, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ako aj
aktivitu sťažovateľky v konaní, považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 331,13 €, a to za dva úkony právnej služby
vrátane dane z pridanej hodnoty.
Ústavný súd zistil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena
a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov
konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 331,13 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2013