Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 274/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť D. K., nar..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. J. C., T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a

, ako aj práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Trnave sp. zn. z 13. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013

doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 13. decembra 2012.

Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. januára 2009 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu neodvedenia

dane a poisteného podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), trestného činu neodvedenia dane

a poistného podľa a a pokračujúceho trestného činu

neodvedenia dane a poistného podľa a , za čo mu bol

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, na výkon ktorého bol zaradený

do prvej nápravnovýchovnej skupiny, trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú

činnosť a akúkoľvek činnosť spojenú s hmotnou zodpovednosťou na dobu sedem rokov,

peňažný trest vo výmere 60 000 € a pre prípad jeho zmarenia náhradný trest odňatia slobody

v trvaní dvoch rokov. Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ odvolal.

Krajský súd sťažnosťou napadnutým uznesením odvolanie sťažovateľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ako aj postupu a rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

dovolanie podľa , , a a súčasne podal aj

podnet ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky na podanie dovolania podľa § 371

ods. 3 .

Podľa názoru sťažovateľa sa všeobecné súdy dopustili svojvôle pri hodnotení

vykonaného dokazovania, nebrali do úvahy, že nebol vo všetkých obdobiach jednotlivých

skutkov kladených mu za vinu štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, ktorá mala

žiadať o vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty na základe fiktívnych

daňových dokladov, nebrali do úvahy výpovede svedkov, ktoré svedčili v jeho prospech, ani

jeho obhajobu, v dôsledku čoho sú skutkové závery všeobecných súdov arbitrárne a zjavne

neodôvodnené, a tak porušujúce jeho základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V nadväznosti na tvrdenie o nesprávnom zistení skutkového

stavu sťažovateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie skutku ako trestného činu

a nesprávnu aplikáciu iných hmotnoprávnych ustanovení, v dôsledku čoho mu bol uložený

neprimerane prísny trest.

Krajský súd sa podľa sťažovateľa dopustil porušenia označených práv aj tým, že

v odvolacom konaní neodstránil namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

a svoje skutkové zistenia a právne závery dostatočne neodôvodnil.

Sťažovateľ poukazuje v súvislosti s namietaným porušením práv aj na porušenie

ústavnoprávnej zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď uviedol, že krajský súd

„vo svojom ďalšom rozhodnutí v obdobnej veci na základe takmer identických skutkových

zistení rozhodol diametrálne odlišným spôsobom. Teda aplikoval taký postup, ktorý rovnaké

alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť“. Sťažovateľ konkrétne poukazuje na trestnú vec Ing. M. B., ktorý v

konaní vedenom proti nemu vystupoval ako svedok, a na to, že ich trestné veci skutkovo

úzko súviseli.

Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru, pretože „k uloženiu trestu odňatia slobody došlo na

základe rozhodnutia, ktoré hrubo porušuje sťažovateľove uvedené základné ľudské práva

a slobody“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že

uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. decembra 2012 boli porušené jeho

základné práva podľa a , ako aj práva podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na

ďalšie konanie. Sťažovateľ žiada tiež o priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktorá sa týka postupu a uznesenia krajského súdu,

vyplýva, že jej podstatou je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského súdu uvedeným

v napadnutom uznesení (o uznaní viny a uložení trestu).

Sťažovateľ uviedol, že podal dovolanie a sťažnosť ústavnému súdu podal

z opatrnosti, aby nedošlo k uplynutiu lehoty na jej podanie v prípade rozhodnutia

dovolacieho súdu o neprípustnosti jeho dovolania.

Podaním dovolania sťažovateľ využil opravný prostriedok, ktorý mu účinne

poskytuje ( a nasl.). V čase rozhodovania ústavného súdu Najvyšší

súd Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľa nerozhodol.

Ústavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až

vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu do

základných práv alebo slobôd napraviť.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, neznamená samotné

podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom

(, , ).

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využil všetky jemu dostupné právne prostriedky

súdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo slobody a nebol s ich uplatnením

úspešný, môže sťažnosťou podľa namietať porušenie tohto základného

práva alebo slobody na ústavnom súde. K tomu treba dodať, že sťažovateľ nemá podľa

, a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý

z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať

od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je

kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná

logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných

práv a slobôd na úrovni jeho právomoci.

Ústavný súd už vyslovil názor (podobne napr. , ,

, , , ), že v prípade

podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti

podľa je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. m. m. ,

, , , , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude v takýchto prípadoch

považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra

2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013