Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 307/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. S., V., t. č. vo väzbe L., zastúpeného advokátom JUDr. T.

T., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v , 2 a 5 , práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2013

doručená sťažnosť A. S., V., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v , 2 a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5

ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c)

dohovoru postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. februára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 7. januára 2013 prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trnave podal Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na

sťažovateľa a ďalších dvoch obvinených pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4

písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Po podaní obžaloby okresný súd na neverejnom zasadnutí 24. januára

2013 uznesením č. k. -398 rozhodol podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom

na o ponechaní sťažovateľa (a ostatných

obvinených) vo väzbe, a to z dôvodu uvedeného v .

Zároveň okresný súd podľa u sťažovateľa

nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka neprijal.

Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podala prostredníctvom

obhajcu sťažovateľa sťažnosť (okrem iných) aj matka sťažovateľa v jeho prospech.

O týchto opravných prostriedkoch rozhodol krajský súd napadnutým uznesením č. k.

-435 z 12. februára 2013 tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku všetky podané sťažnosti, teda aj sťažnosť matky sťažovateľa podanú v jeho

prospech, zamietol.

Sťažovateľ je presvedčený, že krajský súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a svojím uznesením z 12. februára 2013 porušil základné práva sťažovateľa

zaručené v , 2 a 5 , ako aj práva zaručené v a ods. 4

a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, a to tým, že „Uznesenie riadne neodôvodnil... pričom

samotné uznesenie trpí arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou, súčasne Krajský súd

v Trnave pri svojom rozhodovaní neodstránil a nenapravil rovnakú nezákonnosť postupu

a rozhodnutia Okresného súdu v Trnave...

Napriek tomu, že na porušenie práva na obhajobu sťažovateľ poukazoval aj

prostredníctvom sťažnosti na druhostupňovom súde, všeobecný súd pri rozhodovaní o tejto

sťažnosti porušenie práv sťažovateľa nekonštatoval, hoci je primárnym ochrancom

základných práv a slobôd...

Sťažovateľ namieta, že rozhodnutie o väzbe ako rozhodnutie o obmedzení osobnej

slobody sťažovateľa je arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu neuvedenia konkrétnych

skutočností existencie dôvodov väzby podľa ust. ,

čím nespĺňa zákonné náležitosti pre zákonné a ústavne konformné rozhodnutie, nakoľko

jeho výrok o ponechaní sťažovateľa vo väzbe nemá zákonnú oporu v odôvodnení, čo má za

následok, že sťažovateľ je vo väzbe na základe nezákonného a SR rozporného

rozhodnutia, čím sú porušené jeho základné práva a slobody.

Rozhodnutie sťažovateľovi nedáva odpovede na základnú otázku prečo je jeho

osobná sloboda obmedzená, resp. prečo je vo väzbe, nemá z odôvodnenia rozhodnutia

vedomosť o tom, ktoré skutkové okolnosti zakladajú dôvod väzby u jeho osoby podľa § 71

ods. 1 písm. c) ...

Sťažovateľ... je vo väzbe z dôvodu podľa ,

ktoré založilo rozhodnutie Okresného súdu v Galante, sp. zn. zo dňa 15. 07.

2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 07. 2012, sp. zn.

. Väzobný dôvod podľa bol vtedy

odôvodnený obavou z pokračovania v trestnej činnosti v danom prípade charakterom

a rozsahom trestnej činnosti (pestovania drogy vo veľkom rozsahu a po dlhší čas,

sofistikovaným spôsobom). Predmetné odôvodnenie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) malo svoje dostatočné opodstatnenie v rámci väzby

v prípravnom konaní, avšak pre štádium konania pred súdom a vzhľadom na dĺžku

väzobného stíhania už u obvineného nie je dostatočné (pri tzv. súdnej väzbe), pričom na

tieto skutočnosti sťažovateľ poukazoval pred vydaním rozhodnutia...

... Súd odôvodnil obavu z pokračovania v trestnej činnosti u sťažovateľa paušálne

spolu s osobami spoluobvinenými v danom prípade charakterom a rozsahom trestnej

činnosti (vo veľkom rozsahu a po dlhší čas). Žiadny iný záver súd neprijal a nedôvodil

u sťažovateľa, pričom sťažovateľ považuje takýto záver a odôvodnenie za ústavne

neudržateľné...

Súd svojim arbitrárnym rozhodnutím o väzbe sťažovateľa bez existencie a uvedenia

konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvody pre preventívnu väzbu, hrubo porušil princíp

primeranej a spravodlivej rovnováhy medzi záujmami štátu a právom na osobnú slobodu...

sťažovateľa. Pri uvádzaní dôvodov väzby súd ani náznakom neuviedol právne a skutkovo

relevantné argumenty odôvodňujúce odchýlenie sa od pravidla rešpektovania osobnej

slobody jednotlivca a už vôbec nekládol dôraz na rešpektovanie princípu prezumpcie

neviny...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. 02. 2013, sp. zn.

boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a ľudské práva a základné slobody a práva podľa

ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. 02. 2013, sp. zn. sa

zrušuje.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu Trnava, aby

sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 320,80 €, ktoré

jej povinný porušovateľ Krajský súd v Trnave zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

... zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní...

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva:

... obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú...

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. februára 2013,

ku ktorému malo dôjsť neodôvodnenosťou a arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia

krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a práva zaručeného v dohovoru

V súvislosti s námietkou arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia uznesenia

krajského súdu č. k. -435 z 12. februára 2013 ústavný súd poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Uvedené sa vzťahuje na všetky typy konaní pred všeobecnými

súdmi vrátane konania o väzbe. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, m. m. ,

, , ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

).

Krajský súd napadnutým uznesením č. k. -435 z 12. februára 2013

sťažnosť matky sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -398

z 24. januára 2013 zamietol, pretože dôvod ďalšieho trvania väzby sťažovateľa videl v tom,

že trestná činnosť, z ktorej je sťažovateľ dôvodne podozrivý, „mala byť páchaná počas

dlhého časového obdobia a naviac aj vo veľkom rozsahu“. Neprijatie návrhu na nahradenie

väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka krajský súd odôvodnil

taktiež rozsahom trestnej činnosti.

Úvahy krajského súdu považuje ústavný súd za legitímne a celkom logické, pretože

vzhľadom na povahu dôvodov vzneseného obvinenia, charakter a spôsob páchania trestnej

činnosti ide o také skutočnosti, ktorými krajský súd mohol odôvodniť väzbu.

Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach

správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti

vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných

súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné.

Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského

súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, sa ústavný

súd nedomnieva, že by z tohto rozhodnutia vyplývala jednostrannosť, ktorá by zakladala

svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa právneho názoru

ústavného súdu je toto odôvodnenie síce stručné, avšak ústavnoprávne akceptovateľné.

Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo právne

závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak nezlučiteľné s označenými článkami .

Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho

krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených

článkov a dohovoru (, 2 a 5 a dohovoru), preto

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru

Predovšetkým treba uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 12. februára 2013 sa týka ďalšieho trvania väzby sťažovateľa.

Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa naopak, ratione materiae vzťahuje na rozhodovanie

o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Sťažovateľova námietka porušenia čl. 5 ods. 1 písm. c)

dohovoru vo vzťahu ku krajskému súdu v označenom konaní a napadnutým uznesením je

preto už na prvý pohľad neopodstatnená (obdobne napr. , ,

, ).

V nadväznosti na toto konštatovanie ústavný súd dospel k záveru, že argumenty,

ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti použil, nezakladajú príčinnú súvislosť medzi čl. 5

ods. 1 písm. c) dohovoru a napadnutým postupom a uznesením krajského súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru

Pokiaľ ide námietku sťažovateľa o porušení práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, konkrétne práva na obhajobu, ústavný súd

poznamenáva, že sťažovateľ v sťažnosti neuviedol ani jeden argument na podporu tvrdenia

o porušení tohto práva.

Vo vzťahu k porušeniu práva obvineného na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c)

dohovoru je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ústavného súdu sa týmto článkom

dohovoru zaručuje oprávneným osobám predovšetkým to, že svoju obhajobu budú môcť

predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho

obhajcu. Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého

rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom tohto práva je poskytnutie

príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (obdobne napr. ,

, ).

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu.

Sťažovateľ v konaniach, v ktorých sa rozhodovalo o jeho osobnej slobode, mal

obhajcu, ktorý mal zabezpečené všetky procesné práva dané mu zákonom a ktoré koniec

koncov aj využil. V rámci nich sa písomne vyjadril k ďalšiemu trvaniu väzby sťažovateľa

(podanie z 21. januára 2013) pred rozhodovaním prvostupňového súdu o ďalšom trvaní

väzby podľa . Takisto obhajca písomne doplnil (31. januára

2013) odôvodnenie sťažnosti podanej oprávnenou osobou (matkou sťažovateľa v jeho

prospech) proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol sťažovateľ ponechaný vo väzbe.

Obhajca sa teda vyjadroval k veci a bol volaný aj k procesným úkonom súdu (výsluch

sťažovateľa 24. januára 2013, ktorého sa napriek tomu nezúčastnil). Ústavný súd preto v

uvedenom smere nezistil porušenie práv obhajoby konajúcimi súdmi.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( a ) pre absenciu akejkoľvek

príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práva na obhajobu [čl. 6 ods. 3 písm. c)

dohovoru] a označeným postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o ďalších

požiadavkách sťažovateľa je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody (pozri ), bolo bez právneho významu sa týmito zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013