Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 308/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Michalovce v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2013

doručená sťažnosť M. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Michalovce

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením

ČVS: -2003 z 19. marca 2004 vzniesla podľa § 163 ods. 1 zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov

sťažovateľovi obvinenie pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „skorší “).

Dňa 24. marca 2009 okresná prokuratúra podala okresnému súdu podľa § 234 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) obžalobu na sťažovateľa (a ďalších obvinených) pre spolupáchateľstvo

k trestnému činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 9 ods. 2 k § 171a ods. 1

skoršieho . Okresný súd vedie trestnú vec sťažovateľa pod sp. zn.

a do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola právoplatne skončená.

Podľa názoru sťažovateľa tak okresná prokuratúra, ako aj okresný súd svojím

postupom v označenej trestnej veci porušili základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodnil takto:

„Keďže vyšetrovateľ s prokurátorom boli niekoľko rokov nečinní, tak sťažovateľ

podal sťažnosť na prieťahy v konaní a to listom zo dňa 24. 01. 2011 na Generálnu

prokuratúru SR...

Zo sťažnosti je zrejmé, že vyšetrovateľ obvinil sťažovateľa uznesením ešte dňa

19. 03. 2004 a prokurátor doručil obžalobu na Okresný súd Michalovce až dňa

24. 03. 2009. Vyvstáva otázka, že čo robil prokurátor v prípravnom konaní 5 rokov? Ďalej

aké opatrenia prijal prokurátor voči vyšetrovateľovi na odstránenie prieťahov v konaní?

Krajská prokuratúra v Košiciach listom zo dňa 11. 04. 2011 doručila právnemu

zástupcovi sťažovateľa odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť vyhodnotila za

neopodstatnenú....

Som toho názoru, že zo strany Krajskej prokuratúry v Košiciach ide o alibizmus

a sťažovateľovi mali dať za pravdu, že došlo k prieťahom v konaní zo strany prokurátora...

Povinnosťou Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo sťažovateľovi dať na vedomie, že aké

opatrenia prokurátor prijal voči vyšetrovateľovi, aby odstránil prieťahy v konaní. Zdá sa, že

žiadne, lebo inak by to krajská prokuratúra uviedla do svojho listu ako odpoveď na

vybavenie sťažnosti...

Okresný súd Michalovce Trestným rozkazom zo dňa 30. 04. 2010 uznal sťažovateľa

za vinného za trestný čin nedovolené prekročenie štátnej hranice podľa § 171a ods. 1

Tr. zákona, spolu s ďalšími siedmimi osobami. Proti tomuto Trestnému rozkazu sťažovateľ...

podal odpor...

Keďže Okresný súd Michalovce od podania odporu nebol činný 2 a pol roka, tak

sťažovateľ... doručil dňa 04. 01. 2013 na Okresný súd Michalovce urgenciu vytýčenia

hlavného pojednávania...

Po tejto urgencii Okresný súd v Michalovciach vytýčil hlavné pojednávanie na deň

25. 02. 2013...

... zákonná sudkyňa hlavné pojednávanie odročila na deň 8. marca 2013...

Hlavné pojednávanie vytýčené na deň 8. marca 2013... sa na Okresnom súde

v Michalovciach nakoniec nekonalo...

Neobstojí prípadné tvrdenie porušovateľa práva v 2. rade, že sťažovateľ nepodal do

rúk predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Tento argument je už

prekonaný a ústavný súd pod tlakom rozhodnutí ESĽP v Štrasburgu už vo viacerých

prípadoch rozhodol, že nepodanie takejto sťažnosti na prieťahy v konaní, nie je dôvod na

odmietnutie ústavnej sťažnosti...

Dnes je už marec 2013 a súd doteraz vo veci nerozhodol ani na prvom stupni... Čiže

sťažovateľ žije v právnom stave neistoty už 9 rokov...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1. Základné právo M. H... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresnej prokuratúry Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Základné právo M. H... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Okresnému súdu Michalovce prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. M. H.... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €..., ktoré mu je Okresná

prokuratúra v Michalovciach povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. M. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré mu je Okresný

súd Michalovce povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresná prokuratúra Michalovce a Okresný súd Michalovce sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť M. H... trovy právneho zastúpenia v sume 320,44 €, na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote) iba v súvislosti s tými postupmi

(postup okresnej prokuratúry a postup okresného súdu), ktorých vyslovenia porušenia sa

sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení

iných práv v súvislosti s inými rozhodnutiami alebo postupmi, ktoré sťažovateľ uvádza

v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za

súčasť jeho argumentácie (napr. , , ).

Predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu je teda namietané porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu práv postupom okresnej prokuratúry

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote okrem iného aj postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

. Ide teda o namietaný zásah do práv sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť

spôsobením prieťahov okresnou prokuratúrou v štádiu prípravného konania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z toho, že sťažnosť podaná

ústavnému súdu zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Judikatúra ústavného súdu konštantne vychádza z názoru, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(obdobne aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v čl. 48

ods. 2 (podobne právu zaručenému v dohovoru) poskytuje ochranu len

vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného základného práva mohlo dochádzať alebo porušenie v tomto čase ešte mohlo

trvať.

V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v v prípravnom trestnom konaní je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia

o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní

navrhne podanie obžaloby (napr. vyšetrovateľ Policajného zboru po skončení vyšetrovania),

resp. či obžalobu podá (príslušný prokurátor), alebo v závislosti od výsledkov dokazovania

v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, resp. inak meritórne

rozhodne (obdobne napr. , , ).

V prípade sťažovateľa bola na jeho osobu podaná obžaloba. Podaním obžaloby

okresnému súdu 24. marca 2009 sa prípravné konanie skončilo. Iba v rámci neho okresná

prokuratúra mohla vykonávať zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

stavu právnej neistoty sťažovateľa. Okresná prokuratúra preto po 24. marci 2009 už nebola

oprávnená vo veci konať, a teda ani nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom

porušovať označené práva sťažovateľa, ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

musel mať vedomosť o tom, že okresná prokuratúra už vo veci nekoná. V čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu v trestnej veci sťažovateľa prebiehalo súdne konanie vedené

okresným súdom, proti ktorému taktiež sťažnosť smeruje.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného v

(a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu

k postupu okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. teda bola pre

sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci prípravné

konanie, avšak aj to až po účinnom využití právnych prostriedkov, na uplatnenie ktorých

mal v okolnostiach danej veci právo (a ktoré, ako vyplýva zo sťažnosti, aj využil – podanie

sťažnosti Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na prieťahy v prípravnom konaní).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného v a práva zaručeného dohovoru ústavný

súd dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Navyše, podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v je v zásade „iným zásahom“ pre

počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (, ).

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 21. marca 2013, teda po uplynutí

dvojmesačnej lehoty (od skončenia prípravného konania) na jej podanie, preto bolo možné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa aj ako

oneskorene podanú.

2. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že

sťažnosť je v tejto časti neprípustná.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Za osobitný predpis ako ho má na mysli ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde možno v danom prípade považovať , ktorý v ustanovení

dáva sťažovateľovi účinný prostriedok na ochranu ním označeného základného práva.

Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom

v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo

k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. Podľa

ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich

pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť

pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od

doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba

poučiť.

Sťažovateľ, zastúpený v trestnom konaní kvalifikovaným obhajcom, však tento

účinný prostriedok ochrany základného práva nevyužil a za taký nemožno považovať ani

jeho podanie adresované okresnému súdu označené ako „Urgencia vytýčenia hlavného

pojednávania“, a to práve vzhľadom na adresáta tohto podania.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, alebo ak sa

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podobne mal sťažovateľ ďalší právny prostriedok nápravy porušenia jeho základného

práva v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), ktorý ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní či už pred

nadriadeným súdom ( ) alebo pred orgánom štátnej správy

súdov (§ 62 a nasl. zákona o súdoch). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že

povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

().

Ústavný súd neakceptoval tvrdenie sťažovateľa, že nepodanie sťažnosti na prieťahy

v konaní (predsedovi okresného súdu) nemôže byť dôvodom na odmietnutie sťažnosti

podanej ústavnému súdu a že argument o potrebe podania takejto sťažnosti ako podmienky

konania o sťažnosti pred ústavným súdom je už prekonaný. Ústavný súd ku každej sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa , ktorá namieta porušenie

svojho základného práva alebo slobody, pristupuje individuálne podľa konkrétnych

okolností prípadu. Ak aj v niektorých sťažnostiach ústavný súd netrval na podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch alebo aj napr. podľa § 55 ods. 3

, a to z osobitých dôvodov, nemožno túto skutočnosť generalizovať

a vzťahovať aj na prípady, ktoré nespĺňajú podmienky takéhoto postupu.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v časti

smerujúcej proti postupu okresného súdu nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do

úvahy rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013