Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 266/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej A., s. r. o.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej A., s. r. o., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde v Trnave ako miestne príslušnom

súde žalobný návrh z 8. 12. 2004 proti žalovanému... V. B. – B..., ktorým sa domáhal aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 21948,45 € (661.219,- Sk) s príslušenstvom...

Okresný súd v Trnave vydal dňa 19. 5. 2005 pod sp. zn. platobný rozkaz,

ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením

Okresného súdu Trnava z 6. 3. 2006, sp. zn. bol... platobný rozkaz zrušený...

Vo veci sa dňa 7. 9. 2006 konalo pojednávanie, ktoré Okresný súd v Trnave odročil na... 10.

10. 2006... Dňa 10. 10. 2006 sa konalo na Okresnom súde v Trnave ďalšie pojednávanie,

ktoré súd odročil na neurčito. Na základe z. č. .. prišlo ku zmene príslušnosti

súdu a toho času je konanie o žalobnom návrhu sťažovateľa... vedené pred Okresným

súdom v Piešťanoch pod sp. zn. ...

Od ostatného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2006 na Okresnom súde

v Trnave neuskutočnil ani Okresný súd v Trnave ani Okresný súd v Piešťanoch žiaden

procesný úkon vo veci... teda konanie vedené pred Okresným súdom v Piešťanoch

pod sp. zn. nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené...

Sťažovateľ... namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn.

a domáha sa touto svojou sťažnosťou vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa rozhoduje Ústavný súd SR o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa je účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá...

Sťažovateľ si uplatnil svojim žalobným návrhom z 8. 12. 2004 na všeobecnom súde

voči žalovanému svoj peňažný nárok na zaplatenie 21 948,45 € (661.219,- Sk)

s príslušenstvom ako nárok z leasingovej zmluvy... uvedený typ sporov z leasingových

obchodov patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a tieto spory nepatria

ani po právnej, ani po skutkovej stránke medzi spory mimoriadnej zložitosti a sú založené

na právnom posúdení listinných dôkazov. Aj v súdnom konaní, ktorého prieťahy sťažovateľ

namieta, si sťažovateľ uplatnil peňažný nárok, ktorý nebol zo strany žalovaného namietaný

ani čo do právneho dôvodu, ani do výšky nároku a nevykazoval mimoriadnu zložitosť

po právnej alebo skutkovej stránke.

Všeobecný súd po poslednom pojednávaní vo veci dňa 10. 10. 2006 odročil

pojednávanie z dôvodu, ktorý nebol dôležitý a do dnešného dňa (teda viac ako 6 rokov)

neuskutočnil vo veci žiaden procesný úkon a zostal nečinný.

Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného

súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ...

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

22.000,- € z dôvodov, ktoré uviedol už skôr vo svojej sťažnosti teda rozsah požadovaného

finančného zadosťučinenia a jeho primeranosť odôvodňuje všetkými tými skutočnosťami,

ktoré uvádzal už skôr v tejto sťažnosti, a to predovšetkým dĺžkou časového obdobia, ktoré

uplynulo od posledného pojednávania vo veci a teda od posledného procesného úkonu

všeobecného súdu (viac ako 6 rokov), dĺžkou časového obdobia, ktorá uplynula

od doručenia žalobného návrhu žalobcu na všeobecný súd (viac ako 8 rokov), ďalej

skutočnosťou, že v namietanom konaní nejde o vec skutkovo alebo právne zložitú, žalovaný

nikdy nerozporoval právny dôvod nároku a jeho výšku. Sťažovateľ si uplatnil peňažný nárok

v roku 2004 v pomerne vysokej výške 21 948,45 € a to v čase, keď žalovaný podnikal.

Žalovaný však už ukončil svoje podnikanie (viď. www.zrsr.sk) a teda skutočné vymoženie

nároku sťažovateľa od žalovaného bude s ohľadom na zánik zdroja príjmov u žalovaného

sťažené, ak nie nemožné. Zbytočnými prieťahmi v konaní umožnil všeobecný súd

žalovanému, aby sa zbavil majetku, z ktorého by sa mohol sťažovateľ domáhať vymoženia

svojej pohľadávky a naviac uplynuli všetky lehoty na prípadnú odporovateľnosť právnych

úkonov žalovaného ako dlžníka (ust. § 42a a nasl. Obč. zákonníka podľa, ktorého sa veriteľ

môže domáhať, aby súd určil že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné v lehote

troch rokov od uskutočnenia úkonov a len za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je

vymáhateľná, teda judikovaná-právoplatne rozhodnutá).

Sťažovateľ je leasingovou spoločnosťou, ktorá financuje 100 % svojej prevádzky,

teda uskutočňované leasingové obchody, z úverových finančných zdrojov a je zaviazaná

tieto príslušným bankám splácať a v prípade nedodržania podmienok splácania úverov, je

sťažovateľ povinný zaplatiť aj sankcie. Sťažovateľovi hrozí vždy aj nefinančná sankcia

spočívajúca v neposkytnutí ďalších finančných zdrojov, ak neplní riadne a včas svoje

záväzky z úverových zmlúv. Neposkytnutie včasnej súdnej ochrany obmedzuje sťažovateľa

v dispozícii s finančnými prostriedkami tak, aby dodržiaval svoje zmluvné záväzky voči

svojim veriteľom, spôsobuje jeho sankcionovanie, daňovo-účtovné predpisy ho

prostredníctvom svojich nástrojov nútia vytvárať oprávky a rezervy, čo má negatívny dopad

na jeho činnosť a podnikanie...

Sťažovateľ súčasne uvádza, že nepodával sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresnému súdu pretože takúto sťažnosť nepovažuje za účinný prostriedok nápravy.

Predseda súdu nie je oprávnený nariadiť termín pojednávania alebo lehotu, v ktorej sudca

neprimerane dlho konajúci vo veci bude musieť rozhodnúť. Z uvedených dôvodov je

sťažnosť účastníka konania predsedovi dotknutého súdu vo vzťahu ku odstráneniu prieťahov

v konaní bez akéhokoľvek účinku. Dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť rozsudky

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. júna 2012 v prípadoch Ištván

a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike, ktorý

odmietol vo svojich rozhodnutiach podmieňovanie sťažnosti podľa SR

predchádzajúcou sťažnosťou účastníka na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu.

Okrem uvedeného samotné rozhodovanie Ústavného súdu SR o konkrétnych sťažnostiach

samotného sťažovateľa v analogických veciach nie je konzistentné, keď niektoré senáty

ústavného súdu odmietli sťažnosť sťažovateľa namietajúceho porušenie základného práva

podľa pre nevyčerpanie prostriedku nápravy prostredníctvom sťažnosti

predsedovi dotknutého súdu na prieťahy v konaní, iné neposudzovali v analogických

veciach neuplatnenie takejto sťažnosti sťažovateľom ako nevyhnutnú podmienku pre

poskytnutie ústavnej ochrany.

Sťažovateľ má za to, že Ústavný súd SR by mal rešpektovať nadpísané rozhodnutia

ESĽP a nevyžadovať ako predpoklad pre ústavnú sťažnosť, podanie sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi súdu, keď takáto sťažnosť nie je spôsobilým prostriedkom nápravy.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti T., s. r. o., priznáva finančné zadosťučinenie v sume

22.000,- € (slovom dvadsaťdvatisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti T., s.

r. o. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri

centov) na účet jej právneho zástupcu A., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanej právnej

zástupkyne, ktorá koncipovala samotný návrh ústavnému súdu, s návrhom nedoručila

splnomocnenie na jej zastupovanie pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Právna zástupkyňa sťažovateľky bola v iných konaniach, kde zastupovala pred

ústavným súdom, vyzývaná na doplnenie sťažností pod hrozbou ich odmietnutia pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (pozri ,

a ), a to pre nezaslanie splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľa

pred ústavným súdom advokátom.

V okolnostiach danej veci, keď ani po urgenciách v iných konaniach právna

zástupkyňa sťažovateľky opätovne nepriložila splnomocnenie na zastupovanie, ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že ju

bolo potrebné odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd tiež konštatuje, že vo veci koná Krajský súd v Trnave už od 12. mája

2012, keď mu bol predložený spis okresným súdom na rozhodnutie o odvolaní odporcu

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 10. marca 2012. Keďže okresný súd

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (25. januára 2013) vo veci nebol príslušný konať,

nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa . Z uvedeného

dôvodu, by bolo možné odmietnuť sťažnosť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

Ústavný súd považuje za potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že v petite sťažnosti

sa sťažovateľka domáha náhrady trov konania, ktoré je jej povinný uhradiť Najvyšší súd

Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že sťažnosť smeruje proti okresnému súdu.

Takémuto návrhu by tak ústavný súd tiež nemohol vyhovieť.

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci, a preto v prípade, ak

sťažovateľka odstráni nedostatky podania a okresný súd posudzujúci danú vec sa bude

naďalej dopúšťať prieťahov v konaní (bude nečinný alebo jeho konanie bude neefektívne),

nič sťažovateľke nebráni, aby opakovane podala sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd

zohľadní celý doterajší priebeh konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013